Bratranki sa hnevajú
Aké vážne je zhoršenie poľsko-maďarských vzťahov.
Kto by ten popevok nepoznal. Poliaci vedia zvolať: Polak, Węgier, dwa bratanki, i do szabli, i do szklanki. Maďari to isté po svojom: Lengyel, Magyar – két jó barát, együtt harcol, s issza borát.
Poliak, Maďar, jak dva bratranci, jak do šable, tak do sklenky (vína).
Nemáme to historicky veľmi radi, niežeby to vzniklo kvôli nám, ale necítime sa prirodzene dobre, keď dva väčšie národy zdvíhajú ponad naše územie šable aj tie „sklenice“ s prípitkami. Hitler to vedel náležite využiť, keď tlačil na Tisa, či má Slovensko rozdeliť medzi Poľsko a Maďarsko.
Bratranci sú starodávny motív, ide o niekoľko storočí trvajúcu náklonnosť a spriaznenosť medzi poľskou a maďarskou šľachtou, má to trvať od 14. storočia, pričom historicky sa puto často utužovalo.
Keď Maďari poslali Poliakom zbrane, keď Trockij viedol sovietsko-poľskú vojnu v rokoch 1919 až 1920, Poliaci napokon ubránili Varšavu, hoci sovieti mali prevahu. Tých zbraní síce viac poslali Poliakom Francúzi a o prehre boľševických vojsk rozhodol Stalinov manéver oslabiť vlastnú armádu, ale Poliaci našťastie sovietskych komunistov odrazili a za všetko najradšej ďakovali Maďarom. Bol som pred pár rokmi na demonštrácii Poliakov uprostred Budapešti, kde si to Poliaci každoročne pripomínajú. Prišlo vtedy náhle ochladenie, sneh, vietor, pre nás zo severu nič tragické, ale Poliaci ostali na námestí pred parlamentom sami, Orbán ani nikto iný neprišiel, stál som medzi nimi a počúval ich, aj to si vedeli vysvetliť..
Poliaci zase na oplátku pred sto rokmi neratifikovali Trianonskú zmluvu, Masarykovi s Benešom sa to nepozdávalo rovnako, ako Hlinkovi s Hodžom. Maďari to oceniť vedeli.
Bratranci vedeli spolupracovať aj v obchode, nie prehnane veľmi, ale aspoň trochu to MOL a PKN Orlen ukázali, Poliaci radi chodia do Maďarska aj ako turisti, pôsobia tam aj poľskí kňazi, spája ich aj osobnosť Jánosa Esterházyho, maďarského politika na Slovensku, ktorého matka bola Poľka, dnes maďarské a poľské kruhy usilujú o jeho blahorečenie, v čele stojí poľský kňaz (a môj priateľ) pôsobiaci v Egeri, otec Pawel Cebula.
Symbolikou sa to hemží pravidelne, v Poľsku sa občas hovorilo, že bitka o Varšavu začína v Budapešti, reverz dejín z roku 1920, Orbán bol v prostredí poľskej národnej pravice najskôr nekriticky obdivovaný, dnes je nekriticky zatracovaný. Dôvod je zrejmý, karikovanie a moralizovanie nad jeho názormi na vojnu na Ukrajine, že ide o postoj pro-ruský.
Ale poďme do súčasnosti.
Poľská vláda minulý týždeň stiahla riadneho veľvyslanca z Budapešti, Sebastiana Kecieka. Aktuálne má tak Poľsko diplomaticky formálne horšiu úroveň vzťahov s Maďarskom, ako má s Ruskom. Mimochodom, jediný susedný štát, kde má Varšava momentálne riadneho veľvyslanca, je práve to Rusko, všade inde boli riadni diplomati stiahnutí ministrom Sikorským a nahradení nižšou úrovňou zastúpenia. Ale to sú vnútropolitické dôvody. S Budapešťou to má medzinárodný rozmer.