Čo je problém Leyenovej pôžičky Ukrajine, ktorú odmietajú Belgicko a Slovensko

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vo štvrtok v pléne Európskeho parlamentu v Bruseli opäť presadzovala myšlienku takzvanej reparačnej pôžičky pre Ukrajinu, ktorá by bola financovaná zo zmrazených ruských aktív.

„Rusko opäť zintenzívnilo svoje útoky – zameralo sa naraz na všetky energetické zdroje Ukrajiny... Keďže sa prezidentovi Putinovi nepodarilo dosiahnuť pokrok na bojisku, opäť sa snaží terorizovať ukrajinský ľud. Využívajú zimu ako zbraň,“ povedala šéfka eurokomisie s tým, že ruského prezidenta Vladimira Putina treba pritlačiť k rokovaciemu stolu.

Podľa Leyenovej pracuje Komisia na možnostiach, ako pokryť finančné potreby Kyjeva na nasledujúce dva roky. Za najlepšiu možnosť označila poskytnutie takzvanej reparačnej pôžičky prostredníctvom zmrazených ruských aktív.

„Poskytneme Ukrajine pôžičku, ktorú Ukrajina splatí, ak Rusko zaplatí (vojnové) reparácie. To je najefektívnejší spôsob, ako zabezpečiť obranu Ukrajiny a jej hospodárstvo. A najjasnejší spôsob, ako Rusku dať najavo, že čas nie je na jeho strane,“ poznamenala.

Slovensko tento scenár odmieta, pričom premiér Robert Fico prisľúbil, že budeme hlasovať proti tomu, aby sa 140 miliárd eur zmrazených ruských aktív použilo na financovanie vojenských výdavkov Ukrajiny.

„Asi sa zhodneme na tom, že keď dáme 140 miliárd eur na zbrane a vojenské výdavky, nikdy sa nevrátia naspäť. Slovensko sa nemôže skladať na vojenské výdavky,“ povedal Fico v relácii Sobotné dialógy na Rádiu Slovensko.

Dôležité však je, že možnosť odmieta aj Belgicko. Väčšina z ruských aktív – približne 200 miliárd eur – je totiž uložená v depozitári spoločnosti Euroclear, ktorá sídli v Bruseli. Belgicko sa odôvodnene obáva, že ponesie negatívne následky tohto kroku, teda že bude musieť tieto peniaze Rusku jedného dňa vrátiť, a bojí sa tiež straty dôvery zahraničných vkladateľov.

„Je tento (plán) legálny? To je veľmi dobrá otázka... Neexistuje na ňu jasná odpoveď,“ povedal belgický premiér Bart De Wever novinárom po účasti na októbrovom samite EÚ v Bruseli.

Upozornil, že Japonsko túto možnosť vylúčilo s tým, že ide o imúnne peniaze, ktorých nie je možné sa dotknúť.

„Ani počas druhej svetovej vojny sa to nestalo. Imobilizované peniaze sú imúnne. Je to ako veľvyslanectvo. Nedotýkaš sa ho, nepoužívaš ho. Je to teda prvýkrát. Sme v neznámych vodách,“ poznamenal s tým, že v každom prípade bude Belgicko zaplavené súdnymi spormi.

Ruská zahraničná spravodajská služba varovala, ak dôjde k zhabaniu ruských aktív, Belgicko bude niesť zodpovednosť. Uviedla, že krajiny EÚ nemôžu za obilie z Ukrajiny platiť „ukradnutými ruskými aktívami“.

Belgický premiér De Wever pritom načrtol protiopatrenia, ku ktorým môže pristúpiť Moskva.

„Môže to mať formu protikonfiškácií západných peňazí zmrazených v bankách v Rusku, konfiškácií západných spoločností, európskych spoločností, ruských súdov, ktoré rozhodujú o konfiškáciách, a možno aj o tom, že tieto rozhodnutia budú platné aj v iných jurisdikciách, ktoré sú k Rusku priateľské,“ spresnil s tým, že ide o riskantnú záležitosť.

Ursula von der Leyenová vo štvrtok konštatovala, že alternatívou k použitiu zmrazených ruských aktív zostáva využitie rozpočtového priestoru na získanie finančných prostriedkov na kapitálových trhoch či uzavretie medzivládnej dohody, na základe ktorej členské štáty získajú potrebný kapitál samy.

Obe alternatívy sú však neprijateľné pre vysoko zadlžené krajiny, ako sú Francúzsko a Taliansko, ktoré majú obmedzené prostriedky na financovanie Ukrajiny, poznamenal portál Politico.

Predsedníčka eurokomisie zároveň oznámila, že Únia vo štvrtok Kyjevu vyplatí takmer šesť miliárd eur v rámci úverovej iniciatívy Mimoriadne zrýchlenie príjmov pre Ukrajinu.

Tieto plány Brusel prezentuje v čase gigantického korupčného škandálu okolia ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Stopy pritom siahajú až k blízkemu spolupracovníkovi prezidenta Timurovi Mindičovi a k štátnej spoločnosti Enerhoatom prevádzkujúcej jadrové elektrárne. Mindič je Zelenského dlhoročný priateľ a obchodný partner z čias hereckej a producentskej kariéry.

Národný protikorupčný úrad Ukrajiny zistil, že viacčlenná skupina inkasovala od dodávateľov tejto jadrovej spoločnosti takzvané odvody vo výške desať až pätnásť percent z hodnoty každej uzatvorenej zmluvy. Úrad to označil za schému, ktorá je výrazne „cynická a primitívna“.

V reakcii na škandál v stredu rezignovali aj ukrajinský minister spravodlivosti Herman Haluščenko a ministerka energetiky Svitlana Hrynčuková.

Zelenskyj vo štvrtok na Mindiča uvalil sankcie. Kancelária prezidenta zverejnila dekrét, ktorým prezident uvalil „osobné špecifické sankcie“ na 46-ročného Mindiča, ktorému bol zároveň zmrazený majetok.

Financovanie Ukrajiny v tejto situácii kritizoval predseda maďarskej vlády Viktor Orbán. Na sociálnej sieti Orbán zdôraznil, že Maďarsko sa nemieni zúčastniť na „nalievaní“ peňazí európskych daňových poplatníkov do chaosu na Ukrajine.

„Ukrajinská vojnová mafiánska sieť úzko prepojená s prezidentom (Volodymyrom) Zelenským bola odhalená. Ministerka energetiky už rezignovala a hlavný obvinený opustil Ukrajinu,“ napísal Orbán.

„Do tohto chaosu chce Brusel naliať peniaze európskych daňových poplatníkov,“ dodal premiér s tvrdením, že peniaze, ktoré sa neminú na boje na fronte, ukradne vojnová mafia. „Je to šialené. Ďakujeme, ale nič z toho nechceme,“ poznamenal predseda maďarskej vlády.