Fico má v spore o plyn pravdu. Priznal to aj Brusel, aj Merz
Zastavenie dodávok ruského plynu bude pre Slovensko znamenať problém. Najnovšie to po Európskej komisii tvrdí aj nemecký kancelár.
Nemecký kancelár Merz cez víkend prekvapil. Verejne priznal, že úplné odpojenie Únie od ruského plynu „predstavuje objektívny problém pre Slovensko“. A samit EÚ to bude musieť riešiť. Podobne ako Merz sa predtým vyjadrila aj šéfka eurokomisie Ursula von der Leyenová a ďalší zástupcovia EÚ.
Konkrétne: Slovensku bude o pár rokov hroziť buď nedostatok dostupného plynu, alebo jeho neúnosné predraženie. Problémové budú cenové prirážky za prepravu loďami a následne vnútrozemským tranzitom. Za ten si členské štáty účtujú vysoké poplatky.
Merz tým dal, hoci len nepriamo, za pravdu Ficovi, ktorý išiel do sporu s Bruselom a žiadal záruky Únie. Aby Slovensko v rámci protiruskej hystérie nebolo obetované…
Zároveň tým Merz priznáva, že aj slovenská opozícia, aj nemecká vláda a EÚ slovenský problém podcenili. Zopakoval, že Nemecko bude trvať na tom, aby sa téma riešila na najvyššej európskej úrovni.
Je škoda, že Merz a lídri eurokomisie nedostávajú kritické novinárske otázky. Totiž: ak platí, že obchodné sankcie čoraz hlbšie poškodzujú ekonomiky členských štátov Únie, potom sa treba pýtať, aký je vlastne ich vyšší zmysel. Účel.
EÚ sa v novom nariadení tvári, že nejde o sankcie (ktoré musia byť dočasné), ale o energetickú bezpečnosť. A zelenú agendu. Aj jedno, aj druhé je výmysel. Kto si prečíta návrh nariadenia EÚ, dozvie sa, že do Únie sa nesmie doviezť ani plyn z vlastných zásob tretích krajín (napríklad Srbska), kým nebude deklarovaný jeho správny, neruský pôvod. Čo to má spoločné s energetickou bezpečnosťou Európy? Nič.
Nariadenie EÚ o plyne je teda de facto sankčné. A pritom má byť, na rozdiel od sankcií, trvalé.
„Vyšší zmysel“ sankcií, ktoré bolia hlavne Európanov (nie Američanov a Britov), sa nakreslil v roku 2022. Sankcie EÚ mali bolestivo poškodiť ruskú ekonomiku. Až tak, že Rusi nebudú schopní alebo ochotní financovať vojnu na Ukrajine a obrátia sa proti Putinovmu režimu. Konečným cieľom malo byť vojenské víťazstvo Ukrajiny na „ruskom“ Donbase a prípadne aj Kryme. A následný vstup zjednotenej Ukrajiny do Aliancie.
Rusko malo vyjsť z vojny o rozširovanie NATO „strategicky porazené“.
Tento smelý plán Američanov a Britov – hlavných sponzorov vojny na Ukrajine od roku 2014 – mohol za istých okolností fungovať. No nutnou podmienkou bolo, že pre obchodnú blokádu Ruska získajú nielen úslužnú EÚ, ale väčšinu „medzinárodného spoločenstva“. Indiu, Turecko, arabské štáty a optimálne aj Čínu. V takom prípade by bolo Rusko izolované a odrezané od príjmov.