Nemecký kancelár Merz cez víkend prekvapil. Verejne priznal, že úplné odpojenie Únie od ruského plynu „predstavuje objektívny problém pre Slovensko“. A samit EÚ to bude musieť riešiť. Podobne ako Merz sa predtým vyjadrila aj šéfka eurokomisie Ursula von der Leyenová a ďalší zástupcovia EÚ.

Konkrétne: Slovensku bude o pár rokov hroziť buď nedostatok dostupného plynu, alebo jeho neúnosné predraženie. Problémové budú cenové prirážky za prepravu loďami a následne vnútrozemským tranzitom. Za ten si členské štáty účtujú vysoké poplatky.

Merz tým dal, hoci len nepriamo, za pravdu Ficovi, ktorý išiel do sporu s Bruselom a žiadal záruky Únie. Aby Slovensko v rámci protiruskej hystérie nebolo obetované…

Zároveň tým Merz priznáva, že aj slovenská opozícia, aj nemecká vláda a EÚ slovenský problém podcenili. Zopakoval, že Nemecko bude trvať na tom, aby sa téma riešila na najvyššej európskej úrovni.

Je škoda, že Merz a lídri eurokomisie nedostávajú kritické novinárske otázky. Totiž: ak platí, že obchodné sankcie čoraz hlbšie poškodzujú ekonomiky členských štátov Únie, potom sa treba pýtať, aký je vlastne ich vyšší zmysel. Účel.

EÚ sa v novom nariadení tvári, že nejde o sankcie (ktoré musia byť dočasné), ale o energetickú bezpečnosť. A zelenú agendu. Aj jedno, aj druhé je výmysel. Kto si prečíta návrh nariadenia EÚ, dozvie sa, že do Únie sa nesmie doviezť ani plyn z vlastných zásob tretích krajín (napríklad Srbska), kým nebude deklarovaný jeho správny, neruský pôvod. Čo to má spoločné s energetickou bezpečnosťou Európy? Nič.

Nariadenie EÚ o plyne je teda de facto sankčné. A pritom má byť, na rozdiel od sankcií, trvalé.

„Vyšší zmysel“ sankcií, ktoré bolia hlavne Európanov (nie Američanov a Britov), sa nakreslil v roku 2022. Sankcie EÚ mali bolestivo poškodiť ruskú ekonomiku. Až tak, že Rusi nebudú schopní alebo ochotní financovať vojnu na Ukrajine a obrátia sa proti Putinovmu režimu. Konečným cieľom malo byť vojenské víťazstvo Ukrajiny na „ruskom“ Donbase a prípadne aj Kryme. A následný vstup zjednotenej Ukrajiny do Aliancie.

Rusko malo vyjsť z vojny o rozširovanie NATO „strategicky porazené“.

Tento smelý plán Američanov a Britov – hlavných sponzorov vojny na Ukrajine od roku 2014 – mohol za istých okolností fungovať. No nutnou podmienkou bolo, že pre obchodnú blokádu Ruska získajú nielen úslužnú EÚ, ale väčšinu „medzinárodného spoločenstva“. Indiu, Turecko, arabské štáty a optimálne aj Čínu. V takom prípade by bolo Rusko izolované a odrezané od príjmov.