S Borisom Johnsonom je to ešte horšie, ako sme si mysleli

Johnsonovo zabezpečovanie pokračovania vojny v roku 2022 spomenul Olexij Arestovyč v trojhodinovom rozhovore s Kséniou Sobčakovou. A Guardian priniesol informáciu o dare milión libier pre Borisa Johnsona od majiteľa britskej zbrojárskej firmy Christophera Harborna v tom istom roku 2022.

Johnson v nasledujúcom roku  počas spoločnej návštevy v Kyjeve zabezpečil Harbornovi kontakty na ukrajinské politické a podnikateľské špičky a napísal pre Harborna aj odporúčajúci list.

Guardian uvádza, že ukrajinské ozbrojené sily údajne používajú drony Banshee a roboty na zneškodňovanie bômb od Harbornovej spoločnosti. 

V roku 2022 sa po začatí ruskej invázie na Ukrajinu naskytli ešte dve príležitosti na to, aby bola vojnová katastrofa zastavená hneď na začiatku. Boli však premárnené. Negatívnu úlohu zohral Boris Johnson.

Črtajú sa nám kontúry príbehu o konflikte medzi záujmom zabezpečiť mier, zabrániť zničujúcej vojne so státisícami obetí na strane jednej a záujmami zbrojárskeho biznisu a možno aj politikov na strane druhej.

Poďme k oným dvom príležitostiam. Boli to príležitosti ukončiť vojnu rokovaniami medzi Ruskom a Ukrajinou a ich dohodou.

Tou prvou boli rokovania v období február – apríl 2022.  Prvé vyjednávanie ruskej a ukrajinskej delegácie po začiatku invázie sa konalo už 28. februára v Bielorusku v Gomeli, ďalšie dve 3. marca a 7. marca 2022 tiež v Bielorusku. V priebehu marca sa konali rokovania delegácií v podobe videokonferencií a od 29. marca sa delegácie začali stretávať v Istanbule.

Hneď na začiatku rokovaní došlo k udalosti, ktorá bola kuriózna, tragická a desivá.

Na prvom rokovaní v Gomeli sa na ukrajinskej strane zúčastnil aj ukrajinský bankár Denis Kirejev. Vidno ho na fotografii z rokovania, ktorá je dostupná na internete. Sedem dní na to - 5. marca 2022 - bol Kirejev v Kyjeve na verejnosti zadržaný príslušníkmi SBU, ukrajinskej tajnej služby. SBU ho naložila do auta, odviedla ho na iné miesto, v aute bol zavraždený strelou do zátylku a jeho mŕtve telo bolo vyhodené z auta na ulicu. SBU považovala Kirejeva za ruského agenta.

Tento neuveriteľný príbeh takmer o rok neskôr popísal šéf ukrajinskej vojenskej tajnej služby Kirill Budanov v rozhovore pre Rádio Svoboda. Povedal, že v skutočnosti SBU zavraždila ukrajinského hrdinu, lebo Kirejev nebol ruským špiónom, naopak, pracoval pre ukrajinskú vojenskú službu a poskytoval jej cenné informácie aj o pripravovanej ruskej invázii.

Budanov povedal, že on sám poslal Kirejeva do ukrajinskej delegácie na rokovania s pokynom zdržiavať rokovania, aby Ukrajina získavala potrebný čas.

Vražda teda bola nedorozumením medzi dvomi ukrajinskými tajnými službami. Riaditeľ SBU Ivan Bakanov bol odvolaný štyri mesiace po vražde.

Ale vráťme sa k rokovaniam.

V priebehu marca 2022 sa rokovalo a vedúci ukrajinskej delegácie David Arachmija neskôr hovoril, že Rusom šlo na rokovaniach najmä o to, aby Ukrajina bola neutrálnym štátom, teda nie členom NATO. Ostatné podmienky boli pre Rusov podľa Arachmiju druhoradé. Zelenskyj v marci vysielal verejne signály, že členstvo v NATO je ochotný obetovať.

Návrh dokumentu, ku ktorému sa delegácie prepracovali v marci a na začiatku apríla, hovoril o neutralite Ukrajiny. Osud Doneckej a Luhanskej oblasti sa ponechával na dohodu prezidentov Ruska a Ukrajiny. Pre porovnanie: dva roky nato už Rusko v júni 2024 požadovalo celé štyri oblasti, teda Doneckú, Luhanskú, Chersonskú a Záporožskú.

Nesúhlas Ukrajiny budili Rusmi navrhované obmedzenia počtov vojakov a iných limitov pre ukrajinskú armádu a absencia medzinárodných garancií.

Ukrajinu samozrejme nemožno tlačiť do dohôd, ktoré si neželá. Má sa rozhodovať sama. Ale treba poznamenať, že nedohodnúť sa a pokračovať vo vojne znamená pre Ukrajinu ďalšie umieranie jej vojakov a stratu ďalšieho územia. Tak vyzerá realita a trend sa nezmenil od jesene 2022 až doteraz.

Spomínam si však, že mediálne správy v tom čase budili nádej na mier. 

Britský premiér Boris Johnson dorazil do Kyjeva 9. apríla 2022, aby presvedčil Zelenského, že sa nemá s Ruskom dohodnúť. Vtedajší vedúci ukrajinskej delegácie David Arachmija to popísal koncom roku 2023 v televízii lapidárne: „Potom prišiel Boris Johnson a povedal, že nemáme nič podpisovať. A bude sa bojovať ďalej“. Sám Boris Johnson to priznal v januári 2024 v rozhovore pre denník Times. „Máme z tej dohody s Rusmi obavy,“ povedal Zelenskému.

Z toho obdobia pochádza i svedectvo Naftali Bennetta, vtedajšieho izraelského premiéra, ktorý sa na jar 2022 tiež pokúšal organizovať mierové rozhovory po svojej linke. Vo februári 2023 v päťhodinovom rozhovore pre izraelskú televíziu Kanál 12 uviedol, že to Západ prerušil rusko–ukrajinské rokovania. „Rozhodli sa, že treba poraziť Putina, nie rokovať,“ povedal Bennett.   

Člen ukrajinskej delegácie Oleksandr Čalij, bývalý námestník ministra zahraničných vecí Ukrajiny, považoval návrh dohody za dobrý. V roku 2023 povedal: „V polovici až koncom apríla sme boli veľmi blízko k ukončeniu vojny nejakou mierovou dohodou. Putin chcel skutočne s Ukrajinou dosiahnuť mierovú dohodu.“

Po informácii Guardianu si musíme klásť kľúčovú otázku. Čo všetko vedel premiér Johnson v čase stretnutia 9. apríla so Zelenským o investičných zámeroch Christophera Harborna na Ukrajine? Vedel už vtedy, že Harbornova zbrojárska firma bude chcieť mať odbytište svojho tovaru na vojnou zmietanej Ukrajine?

Ak odpoveď znie áno, potom Johnsonova snaha o pokračovanie vojny vyzerá veľmi, veľmi zle. Bola by to korupcia.

Alebo to bolo inak, a síce, že Johnson si až neskôr po návšteve Zelenského v Kyjeve uvedomil, že na pokračovaní vojny by mohol zbohatnúť i on sám? Tak, že uvedie Harborna na ukrajinský trh?

Nevieme. Ale i keď by to bol ten druhý prípad, pôsobí to dosť smutne. Taký milión by som na účte mať nechcel. Každý pochopí prečo. V každom prípade by bolo treba vedieť o vzťahu Johnsona a Harborna viac. Napríklad, kedy vznikol.

A teraz k tej druhej, poslednej príležitosti v roku 2022 na relatívne rýchly mier.

Príbeh rusko-ukrajinských rokovaní, ich zlyhania a úlohe Borisa Johnsona od februára do apríla 2022 je známy a bol veľakrát diskutovaný. Tá druhá príležitosť na mier, ktorá sa potom ešte ukázala, bola zabudnutá. V lete 2022 už nikto neveril, že nastane rýchly mier, ale jeden politik v Európe tomu veril.

Turecký prezident Erdogan pricestoval 18. augusta 2022 do ukrajinského Ľvova, kde sa stretol s prezidentom Zelenským a s generálnym tajomníkom OSN Antóniom Guterresom. Erdogan ponúkol Zelenskému, že zorganizuje stretnutie Zelenského a Putina.

Správy o Erdoganovej iniciatíve sa šírili v médiách už pred Erdoganovou návštevou. Erdogan sa 5. augusta stretol s Putinom v Soči a médiá naznačovali, že Putin je ochotný sa so Zelenským stretnúť. Robila tak napríklad CNN Türk, turecká pobočka americkej televízie CNN. Je zrejmé, že Erdogan mal na svoju iniciatívu Putinov súhlas.

Zelenskyj však reagoval na Erdoganov návrh vyhlásením, že s Putinom sa stretne, len keď ruské vojská opustia celé územie Ukrajiny. To bolo odmietnutie. 

Potom sa stala udalosť naozaj symbolická. Hádajte, kto prišiel do Kyjeva. Boris Johnson.

Boris Johnson dorazil do Kyjeva šesť dní po Erdoganovej návšteve, teda 24. augusta 2022 na Deň nezávislosti. Netvrdím, že tentokrát mal Johnson niečo spoločného so Zelenského odmietnutím Erdoganovej iniciatívy. Veď Zelenskyj bol na trajektórii pokračovania vojny od apríla. Ale bola v tom symbolika. Keď príde Boris, vojna pokračuje.

Odmietnutie Erdoganovej iniciatívy bolo spečatením pokračovania vojny nadlho. Ďalší mesiac Rusko formálne pripojilo štyri oblasti Doneck, Luhansk, Záporožie Cherson k Ruskej federácii. Na jeseň 2022 Rusko ustúpilo v Chersonskej oblasti za Dneper a Ukrajina vyhnala  Rusov z Charkovskej oblasti. A Rusko sa začalo pripravovať na skutočnú dlhú vojnu.

V novembri 2022 Johnson dostal milión od Harborna a ďalší rok sa obaja vybrali do Kyjeva. Tentokrát už Johnson nebol premiérom.

A od jesene 2022 ukrajinská armáda ustupuje a Rusko postupuje. Pomaly, ale postupuje. Dobylo celú Luhanskú oblasť, zväčšuje územné zisky v Záporožskej a Doneckej, a opäť v Charkovskej oblasti. Od jari 2025 obsadilo časť oblasti Sumy a už niekoľko týždňov sa bojuje aj v oblasti Dnipro.

Je rok 2025. Môže Zelenskyj splniť ruské podmienky pre mier, keď sú oveľa tvrdšie ako v roku 2022? Ak by to urobil, dostane otázku: A prečo si poslúchol v roku 2022 britského premiéra? Nemuseli zomrieť státisíce ľudí a z územia by Ukrajina stratila len minimum.

Túto otázku by Zelenskyj nerád dostal.