Rusko uzavrelo tajnú dohodu s novým režimom v Sýrii. Irán sa hnevá
Nový sýrsky režim nadbieha po Amerike aj Rusom. V Iráne poprední predstavitelia šíria teórie, že Moskva zradila Teherán.
Nový sýrsky režim nadbieha po Amerike aj Rusom. V Iráne poprední predstavitelia šíria teórie, že Moskva zradila Teherán.
Ruský prezident Vladimir Putin minulý týždeň v Moskve prijal muža, ktorého svet pred rokom poznal ako medzinárodne hľadaného teroristu Muhammada Džawláního. Jeho organizácia Tahrír aš-Šám vtedy v Sýrii bojovala proti Ruskom podporovanej vláde Bašára al-Asada a bola terčom náletov ruských lietadiel. Teraz do Kremľa Džawlání prišiel ako medzinárodne uznaný a legitímny prezident Sýrie. Už pod svojím obnoveným pôvodným menom – Ahmad Šara.
Po stretnutí s Trumpom a dohode s Amerikou, po stretnutí s európskymi politikmi (najmä Nemcami), a tiež zásadnej blízkosti s Tureckom, sa novému režimu v Sýrii podarilo dohodnúť aj s Rusmi.
Nebolo to samozrejmé, Rusi pomohli držať režim Bašára al-Asada počas občianskej vojny a vojny s islamistami, navyše Asad po zvrhnutí so svojou chorou manželkou žije v Moskve (alebo niekde v Rusku).
Stretnutie Putina a Šaru síce hmatateľné závery pre budúce rusko-sýrske vzťahy neprinieslo, aspoň nie pre verejnosť. Vystúpenia oboch lídrov však jasne signalizovali priateľskú atmosféru a spoločný záujem udržať spoluprácu Moskvy a Damasku na nadštandardnej úrovni. Putin Šarovi povedal o desaťročiach rozvíjaných špeciálnych vzťahov medzi Ruskom a Sýriou a vyjadril nádej na ich rozšírenie, zatiaľ čo Šara zdôraznil „dlhý historický vzťah“ medzi krajinami a ich „spoločné záujmy“. Šara nespomenul ani osud ruských vojenských základní v Sýrii, ani zvrhnutého prezidenta Bašára al-Asada, je však pravdepodobné, že za zatvorenými dverami žiadal o jeho vydanie.
Stretnutie bolo výsledkom dlhého zbližovania sa Kremľa a novej sýrskej vlády, ktorá sa k moci dostala minulý december po prekvapivej bleskovej ofenzíve Tureckom podporovaných povstaleckých síl. Ofenzíva sa skončila pádom al-Asada, ktorý utiekol do Moskvy, ale neviedla k napadnutiu ruských základní a diplomatických misií. Už vtedy sa objavili odôvodnené špekulácie, že Rusko sa s rebelmi dohodlo.
Viac svetla teraz do veci vniesol sýrsky minister zahraničných vecí Asaad Šíbaní, ktorý o vyjednávaní s Rusmi prehovoril vo vysielaní štátnej televízie Alikhbaria TV.
„Išlo o jedinú bitku sýrskeho ľudu proti bývalému režimu, ktorej predchádzalo politické plánovanie,“ povedal minister o dôvodoch úspechu operácie na zvrhnutie Bašára Asada. Šíbaní uviedol, že spoločne s Ahmadom Šarom sa mesiace pred spustením operácie venovali otázke, ako zabrániť Rusku, aby v boji podporovalo vládne sily.
„Rusko malo nadvládu vo vzduchu, takže bolo každému jasné, že ak chceme v tejto veci uspieť, musíme odsunúť hlavného podporovateľa, najsilnejšieho aktéra bitky, aby sa nezapojil. A uspeli sme, aby sa Rusko stalo neutrálnym,“ vyhlásil Šíbaní.
Pripomenul, že v čase ofenzívy vydali opozičné sily stanovisko, v ktorom naznačili budúce zmierenie s Ruskom a identifikovali Moskvu ako potenciálneho partnera Sýrie.
Vyjednávači sýrskej opozície sa podľa Šíbaního stretli s Rusmi dva dni pred pádom Asada, 6. decembra, keď sa už prevaha preklopila na stranu sýrskej opozície. Rusom odkázali, že sýrsky ľud chce „zmenu režimu“, ale nie „zmenu spojenectiev“, s dodatkom, že budúce spojenectvá majú byť v „prospech sýrskeho ľudu“.
Šíbaního tvrdenia o dohode s Rusmi očividne nie sú postavené na vode. Rusi síce v úvode obnovenia bojov povstalecké sily bombardovali, eventuálne však vojenské operácie zastavili. Zatiaľ čo iránsku ambasádu po zvrhnutí Asada vyrabovali, ruské diplomatické misie zostali počas preberania moci nedotknuté. Rovnako ako jeho dve hlavné vojenské základne – letecká základňa Humajmím a námorná základňa v Tartúse.
Zo slov sýrskeho ministra vyplýva, že nový režim pristupuje k Rusku opatrne. „Neboli podpísané žiadne nové dohody a dohody uzavreté medzi Ruskom a bývalým režimom zostávajú pozastavené – neakceptujeme ich,“ uviedol s tým, že o budúcnosti ruských základní sa rokuje.
Základne Humajmím a Tartús zostávajú kľúčové pre presadzovanie ruského vplyvu nielen v Levante, ale aj v celej Afrike, kde slúžia ako vzdušný most pre ruské operácie od Líbye po Stredoafrickú republiku.
Rusko je v Sýrii vojensky prítomné ešte na severovýchode krajiny na letisku v Kamišli, čo je územie na hranici s Tureckom a pod kontrolou kurdských Sýrskych demokratických síl. Podľa posledných svedectiev tam Moskva svoje sily posledné mesiace posilňuje, čo môže robiť iba so súhlasom Kurdov a tiež Ankary. Zároveň môže ísť o signál pre Damask, že ak sa nebude chcieť dohodnúť, Rusi sa obrátia na Kurdov.
Minister zahraničia v rozhovore pre sýrsku televíziu povedal, že nateraz nie je jasné, či sa Rusi zo Sýrie stiahnu, alebo či ich vojenská prítomnosť bude pokračovať. „Nechceme uvrhnúť Sýriu do ďalšej katastrofy,“ dodal.
SevenZero
Pred 6 mesiacmi
- neverim ze Asada vydaju - pre rusov je klucove mat vztahy kedze v syrii maju jedinu zahranicnu zakladnu - iran sa zblizuje s cinanmi ako zdrojom vojenskych technologii - ani zdrzanlivost moskvy voci iranu (neochota eskalovat) nepresvedci pacientov s PDS ze nejaka os zla neexistuje
Hurbanista
Pred 6 mesiacmi
Toto je naozaj divné, veď na hlavu tohto človeka mali USA vypísanú odmenu ako na teroristu a potom z neho urbilu vládcu Sýrie. Pri jeho nástupe k moci boli hromadne vraždení ľudia iných etník. Rusi musia byť ohľadom svojich základní v zúfalej situácii že s týmto musia jednať a nachádzať riešenia svojej situácie.