Nová spaľovňa v Bratislave? Rakúsky Linz dokazuje, že sa to dá

Už niekoľko mesiacov sa v hlavnom meste vedie diskusia o novej spaľovni, ktorá má vyrásť v areáli rafinérie Slovnaft. Prebehli verejné debaty, vznikli petície a ako vždy, fakty striedali emócie a emócie fakty.

Na jednej strane stojí časť spoločnosti vedená najmä ukričanými Znepokojenými matkami, na druhej strane tí, čo si uvedomujú, že odpadu je veľa a skládkovanie nie je riešenie. A zdá sa, že veru nie je. Odpadu je naozaj stále viac a bude ešte viac.

Aj skládkovanie, hoci je na investície ďaleko lacnejšie a na spracovanie jednoduchšie, má svoje negatíva. Ide najmä o tvorbu skládkových plynov, ohrozenie podzemnej vody a pôdy. Navyše, zaberá obrovské množstvo priestoru.

Naopak, spracovanie odpadu spaľovaním si vyžaduje obrovské investície najmä do potrebnej technológie, ale aj následnej prevádzky. Problémom sú, samozrejme, emisie, ktoré sa musia drahými systémami čistiť. Na druhej strane, spracovanie odpadu spaľovaním ponúka možnosť výroby elektriny a tepla.

Diskutovanou otázkou, samozrejme, zostáva, či má byť spaľovňa v bezprostrednej blízkosti takého mesta, ako je Bratislava. Asi každý by privítal prevádzku tohto typu niekde ďalej od ľudských obydlí. To by však zase vyvolalo iné námietky.

Najmä ak odpad do spaľovne treba priviesť, potrebuje dopravné napojenie, cesty, prípadne koľajnice. Čím dlhšia trasa k spracovaniu, tým vyššie náklady na likvidáciu odpadu, tým vyššie poplatky pre ľudí v meste za odpad.

Záujmom Slovnaftu je v Bratislave postaviť Centrum energetického zhodnotenia odpadov (CEZO), ktorého pôvodné plány boli naozaj obrovské. S cieľom spracovania až 316-tisíc ton odpadu ročne malo patriť k tým najväčším v širokom okolí. Práve preto panovala obava, že v spaľovni sa má spracovávať odpad nielen zo Slovenska.

Ku kritike verejnosti sa tak pridalo aj hlavné mesto, ktoré ešte v apríli vyjadrilo skrz poslancov mestského zastupiteľstva nesúhlas s týmto zámerom. „Ako hlavný dôvod nesúhlasu uvádzame ochranu zdravia obyvateľov a nevhodné umiestnenie spaľovne v už tak veľmi zaťaženom území z hľadiska kumulácie znečistenia ovzdušia z viacerých zdrojov,“ uviedli mestskí poslanci.

Motorom tohto uznesenia boli poslanci primátora Matúša Valla a hoci sa k ním pridali aj mnohí ďalší, bola to od nich tak trochu falošná hra. Len o niekoľko desiatok minút neskôr totiž schválili rozšírenie mestskej spaľovne spoločnosti OLO, ktorá spracováva mestský komunálny odpad a nachádza sa len o pár stoviek metrov ďalej ako tá v Slovnafte.

Ochrana zdravia obyvateľov a nevhodné umiestnenie už v prípade mestskej spaľovne nehrali žiadnu úlohu. Typický konkurenčný boj. V procese mestskej spaľovne sa od apríla nič nové neudialo. Teda, ak neberieme do úvahy výmenu na pozícii predsedu predstavenstva spoločnosti OLO. Výber nového riaditeľa prebehol len pred pár dňami. Či bol transparentný, ťažko povedať.

Už sme si totiž zvykli, že zo životopisov si výberová komisia vyberie len niektorých možných kandidátov, z toho sa ešte niektorí vzdajú ďalšej účasti a tak sa vyberá len z dvoch kandidátov a zväčša vyhrá ten, kto v spoločnosti už pracoval, alebo má blízko k hlavnému mestu a jeho ľuďom. Novou šéfkou spoločnosti OLO sa tak stala jej doterajšia finančná riaditeľka Miroslava Čalfová.

Je jasné, že vybudovanie CEZO spoločnosti Slovnaft môže vzbudzovať pocit ohrozenia pre zámery rozšírenia mestskej spaľovne, preto vyjadrenia predstaviteľov mesta treba vnímať aj cez túto optiku. Investície mesta majú byť rovnako vo vyšších miliónoch. Bude treba úver a garantovať odberateľov.

Po všetkých verejných prerokovaniach, výhradách od partnerov, respektíve štátnych inštitúcii, sa Slovnaft rozhodol prehodnotiť svoj zámer a kapacitu CEZO nakoniec znížil až o 30 percent. Ročne by tak mal po novom spracovať už len približne 220-tisíc ton odpadu.

A zmenil sa aj pomer komunálneho a priemyselného odpadu. Po novom sa tak má Slovnaft vo väčšej miere orientovať na nerecyklovateľné priemyselné odpady, pre ktoré Slovensko v súčasnosti nemá dostatočné riešenie.