Malá pochvala Slovenskej televízii
Ako dosiahnuť, aby sa z bežných formátov stali diela? Nasledujúci text je poklonou kameramanovi Timotejovi Križkovi.

Médiá prinášajú hlavne kritické správy, sú však aj situácie, keď treba niečo pochváliť. Dnes by som rád ocenil náboženské oddelenie v Slovenskej televízii. Podarila sa im totiž výnimočná vec, keďže dali priestor všestrannému umelcovi, fotografovi, filmárovi a kameramanovi s osobitým rukopisom, Timotejovi Križkovi.
Ten už približne rok v pravidelných intervaloch, zhruba raz za mesiac, pracuje na výrobe relácie Orientácie, kde s moderátorom a hudobníkom Štefanom Chrappom tvoria dobre zladený tím.
Ku Križkovej tvorbe pre túto reláciu som sa dostal bohužiaľ až teraz, a aj to len náhodou. Medzi rečou ma totiž jeden známy upozornil na príspevok v Orientáciach o putovaní v podaní rodiny Šústovcov. Na druhý deň som si reláciu vyhľadal v archíve a hneď začal pozerať aj ďalšie.
Rád konštatujem, že už dávno mi z tvorby akejkoľvek slovenskej televízie nič tak nepohladilo dušu. Križka so svojím kameramanským kumštom, pre ktorý je typická hra so svetlom a farbami, spravil z relácie umelecké dielo. Orientácie majú, samozrejme, dlhšiu minulosť a celý rad dobrých námetov či vydaní, ale Križka predsa len ukázal, že keď sa spojí viacero talentov, je to vidieť.
Medzi riadkami divákom pripomína stáročia trvajúce spojenie kresťanstva s krásou a umením. To vzniklo hlavne preto, že Bohu predsa patrí to najlepšie. No toto spojenie má však aj opačný efekt, lebo tá istá snaha o krásu, ktorou vzdávame Bohu vďaku a chválu, povznáša tiež dušu človeka k Bohu, ktorý je sám pôvodcom všetkej krásy. Ladislav Hanus, ale aj iní estéti hovoria, že umenie tak človeku odhaľuje kúsok z nebeskej ríše.
