U nás doma sa v týchto dňoch píše o nemeckom kancelárovi Friedrichovi Merzovi a jeho tlaku na Roberta Fica a Slovensko, aby prešiel nový balík sankcií proti Rusku. Doma v Nemecku však Merza trápi úplne iná vec, niečo, čo by čitateľ v liberálnej dobe v politike už možno ani nečakal. Svedomie.

Najskôr krátky úvod.

Keby niekto pred mesiacom povedal, že otázka potratov zásadne pohne nemeckou politikou, zrejme by som neveriacky krútila hlavou. Uplynulý týždeň sa však pri voľbe nových ústavných sudcov nepravdepodobný scenár naplnil. Svoju rolu tu zohralo aj to, že progresívci majú mizerné kádre a postupne to prichádza na pretras.

Traja noví členovia Spolkového ústavného súdu mali byť zvolení v piatok, v posledný deň pred letnou prestávkou. Volí ich Bundestag v tajnej voľbe a potrebná je dvojtretinová väčšina. Návrh na kandidátov na sudcov Ústavného súdu predkladá Bundestagu špeciálny parlamentný výbor zložený z 12 poslancov, z čoho vyplýva, že menšie strany vlastných kandidátov bez dohody s väčšími stranami prakticky nemôžu navrhnúť – Strany Únie CDU/CSU a SPD tu majú spolu 7 hlasov.

Kresťanskí demokrati pôvodne navrhli Roberta Seegmüllera, rešpektovaného sudcu Správneho súdu, ktorý v minulosti pôsobil ako ústavný sudca na krajinskej úrovni. Ako príliš „konzervatívneho“ – Seegmüller je kritikom veľkorysého udeľovania azylu a schvaľuje deportácie nelegálnych imigrantov z Nemecka (v duchu ako to nemecká legislatíva umožňuje) – ho však zablokovali ľavicové strany, predovšetkým Zelení. To sa stalo ešte v minulom volebnom období, pričom bývalá semaforová koalícia už nového sudcu nestihla zvoliť.  

Medzitým sa však na Ústavnom súde uvoľnili ďalšie dve miesta. Miesto Seegmüllera si kresťanskí demokrati osvojili Güntera Spinnera, ktorého navrhli ústavní sudcovia ako kompromisného kandidáta (zaňho by hlasovala aj AfD). CDU následne urobila s SPD dohodu – sociálni demokrati podporia Spinnera, CDU potom zahlasuje za kandidátky navrhnuté sociálnymi demokratmi.

A tu nastal problém.

SPD totiž navrhla veľmi kontroverzné právničky, profesorky, Ann-Katrin Kaufholdovú a Frauke Brosius-Gersdorfovú. O niečom vypovedá, že obidve majú okrem SPD podporu Zelených aj Ľavice.

Radikálne ľavičiarky

Kaufholdová je zástancom radikálnej klimatickej politiky. Patrí k skupine „Inštitucionálna zmena za svet o 1,5 °C“. Hovorí o „celospoločenskej transformácii spoločnosti, v ktorej treba zatiahnuť za všetky skrutky“. Parlament a vláda nepresadzujú klimatickú politiku dostatočne, túto úlohu podľa nej majú prevziať ďalšie inštitúcie ako súdy a centrálne banky. Súdy môžu vďaka svojej nezávislosti presadiť nepopulárne, ale potrebné klimatické opatrenia.

Druhá nominovaná je ešte radikálnejšia.