Trump otáča. Nenarazil na Putina, ale na realitu. Americkú realitu

Trump svoj ostrý tón a ultimátum pre Rusko vysvetľuje sklamaním z Putina.

Jeho slová sú ukážková polopravda. V skutočnosti sa Trump nezrazil s Putinom, ale s realitou. S tou realitou, ktorú desiatky rokov prácne budovali Američania. A z ktorej nie je možné len tak, za pár mesiacov, vyskočiť a vymazať ju.

Americká a všeobecne západná politika bola od 90. rokov nastavená tvrdo expanzívne a protirusky. Bezpečnostné dohody Západu s Ruskom (na ktoré naliehal Putin) boli tabu, preferovalo sa silové riešenie. Spomeňme napríklad zlomový rok 2014 a útok ukrajinskej armády – vyzbrojovanej krajinami NATO – na proruský Donbas...

Cieľom bolo zlomiť „ruský“ východ Ukrajiny a presadiť rozširovanie NATO o Ukrajinu (aj s Krymom) silou. Koncom roka 2021 Spojené štáty a Ukrajina podpísali dohodu o vojenskej spolupráci, v ktorej sa riešilo jedno aj druhé.

Táto bidenovská línia sa po februári 2022 ukázala ako výbušná a neschodná. Trump sa pokúsil bojový kurz – ako to sľúbil v kampani – otočiť. Chcel pristúpiť na vojenskú neutralitu Ukrajiny a dohody o prímerí. No šance na úspech boli minimálne. A nie všetko sa dá hodiť na obľúbenú frázu západných jastrabov „lebo Putin“.

Kľúčovým problémom v Trumpovej hre nebolo a nie je Rusko, ale Ukrajina. Konkrétne Zelenského vláda, ktorá roky počúvala silácke ubezpečenia Západu, že jej vojenské víťazstvo na Donbase a Kryme a následný vstup do NATO sú neodvratné.

Ukrajinci bojovali a zomierali pod heslom „Ukraine must win“. Keď im Trump po rokoch krvavých bojov vysvetlil, že prehrali a musia akceptovať aj stratu územia, aj budúcnosť mimo NATO, pre Zelenského to bolo – celkom zákonite – neprijateľné. Ukrajina bola ochotná pristúpiť len na prestávku v bojoch (ktoré prehráva). Na nič viac.