1. Iránsky prezident Masúd Pezeškiján dal v rozhovore niekoľkokrát najavo, že Spojené štáty nepovažuje za smrteľného nepriateľa. Naopak, Teherán by dokonca uvítal americké investície v krajine. Americkému publiku sa pritom snažil vyslať odkaz, že ich krajina je izraelským premiérom vťahovaná do nekonečných vojen, ktoré sú v rozpore so záujmami Spojených štátov.

2. Pripomenul, že Irán si jadrové zbrane zakázal z náboženských dôvodov, keď v roku 2003 vydal najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí fatvu proti vývoju, výrobe, skladovaniu a používaniu jadrových zbraní. Tiež upozornil, že Netanjahu už desaťročia varuje, že iránska jadrová bomba je za rohom.

3. Iránsky prezident vyhlásil, že Izrael sa ho počas júnovej bombardovacej kampane pokúsil zabiť. „Neboli to Spojené štáty, ktoré stáli za pokusom o môj život. Bol to Izrael. Bol som na stretnutí... pokúsili sa bombardovať oblasť, kde sme mali toto stretnutie,“ povedal Pezeškiján.

4. Toto tvrdenie síce overiť nevieme, ale nejde o nepredstaviteľný scenár. Počas izraelských náletov zahynulo viac ako 900 ľudí vrátane viacerých vrcholných zástupcov iránskeho vládneho režimu. Netanjahu sa pritom vyjadril, že zabitie najvyššieho iránskeho duchovného vodcu Alího Chameneího by neviedlo k eskalácii, ale k ukončeniu konfliktu.

5. Pezeškiján tiež konštatoval, že Iránci od USA počas rokovaní o jadrovom programe dostali prísľub, že Izrael nezaútočí, pokiaľ to ony nedovolia. Toto povolenie však prišlo napriek tomu, že Washington a Teherán mali naplánované ďalšie kolo rokovaní. De facto tým iránsky prezident potvrdil len to, o čom americké a izraelské médiá písali už na začiatku vojny. A teda, že Donald Trump a Netanjahu použili rokovania ako krycí manéver pred prekvapivým úderom.