V stredu 12. februára 2025 začal prezident Trump pokus o geopolitickú revolúciu. Zatelefonoval prezidentovi Putinovi, navrhol spoluprácu a vyjadril záujem ukončiť vojnu na Ukrajine diplomatickými prostriedkami. Putin mu povedal, že ohľadne vojny treba „riešiť jej základné príčiny“. Boli to kľúčové slová.

Čoskoro sa začali rokovania medzi USA a Ruskom na úrovni ministrov zahraničných vecí, ktoré sa týkali nielen Ukrajiny, ale aj spolupráce na širokej škále otázok.

Ten istý deň Trump zatelefonoval prezidentovi Zelenskému a oznámil mu, že Ukrajina v NATO nebude, lebo to nie je dobrý nápad. V ten deň americký minister obrany Hegseth povedal, že nie je realistické očakávať, že Ukrajina je schopná, čo aj s pomocou Západu, vytlačiť Rusov z jej pôvodného územia v hraniciach z roku 1991.

Bol to pokus o revolúciu v globálnych vzťahoch. Nádej na mier.

Aká je situácia dnes? Beží päťdesiatdňové Trumpovo ultimátum Rusku, aby prijalo Trumpovu predstavu o nastolení mieru, ktorá zahŕňa najmä požiadavku okamžitého prímeria. Teda, aby Rusko prestalo s vojenskými akciami na Ukrajine. Inak prídu ďalšie zdrvujúce sankcie proti Rusku. A mierotvorca Donald Trump sa zmení na jastraba Bidena.

Že čo sa stalo? Že prečo také sklamanie? Nemyslím, že máme nárok na sklamanie. To nás len na čas premkla emócia túžby po mieri. Veď je to ľudské. Ale rozum nám hovoril niečo iné. Ostatný rok som opakovane hovoril, že Trump je len nádej, nie istota mieru.

Býva zvykom, že jedna strana konfliktu tvrdí, že chce mier, a že tá druhá chce vojnu. V skutočnosti platí, že mier chcú všetci. Ibaže až po svojom víťazstve, alebo aspoň po dosiahnutí svojich cieľov. Problém je v tom, že ciele sú vo vzájomnej kolízii.

Pozrime sa na kolízie hráčov v ukrajinskej vojne. Sú to Trump, Putin, Európania a Zelenskyj. Čo chcú. Čo vidia. A čo si myslia, že nemôžu urobiť.

John Mearsheimer tvrdí roky, že vojnu vyprovokoval Západ, ktorý chcel premeniť Ukrajinu na baštu Západu nepriateľskú voči Rusku. Prostriedkom k tomu malo byť členstvo Ukrajiny v NATO. Takto to vidí aj Putin, ktorý považoval členstvo Ukrajiny v NATO za existenciálnu hrozbu pre Rusko. Preto chce, aby Ukrajina bola neutrálny štát. Tým sa myslí nielen de iure, teda, že nebude v NATO, ale aj de facto, teda, že na ukrajinskej pôde nebudú vojenské základne štátov NATO. To je to „riešenie základných príčin vojny“, ktoré spomínal Putin.

Trump tiež vidí rozšírenie NATO na Ukrajinu ako príčinu vojny. Za posledný rok to verejne povedal najmenej trikrát. A niečo aj urobil, aby vyšiel Putinovi v ústrety. Vo februári povedal, že Ukrajina v NATO nebude. Pred pár týždňami na samite NATO prvýkrát po rokoch v záverečnom komuniké nebola zmienka o zámere prijať Ukrajinu do NATO a nebola o tom ani reč vo výročnej správe NATO, ktorú predkladal generálny tajomník Mark Rutte.

Putin vidí, že Trump vie povedať, že rozširovanie NATO na Ukrajinu vyprovokovalo vojnu. Sergej Lavrov sa za to Trumpovi aj poďakoval. Zároveň Putin vidí, že Trump je s týmto názorom úplne osamelý. Hneď na začiatku vládnutia sa obklopil neokonzervatívcami, ako sú Rubio, Waltz a Hegseth, ktorí v živote nepomenujú príčiny vojny ako Trump.

Rovnako ich nepomenujú ani Európania ako Briti, Francúzi a Nemci. Snaha rozšíriť NATO na Ukrajinu ako príčina vojny? To pre nich neexistuje. Podľa nich Rusko zaútočilo na Ukrajinu, lebo je proste také, a že po dobytí celej Ukrajiny by rado zaútočilo aj na krajiny NATO.