Trump dostáva za hlúpy útok na pápeža jednu ranu za druhou. A tak je to dobre

Ako sme už včera informovali, americký prezident Donald Trump v nedeľu večer ostro kritizoval pápeža Leva. A to sme použili ešte diplomatický jazyk. To, čo dokázal napísať na adresu hlavy katolíckej cirkvi Donald Trump, totiž nemá obdobu.

Ešte donedávna by sme si nedokázali predstaviť, že by takýto jazyk voči pápežovi použil niekto z „vyspelej“ západnej civilizácie. No ako vidno, časy sa (žiaľ) menia. Výborne to vyjadril Ivan Hoffman vo svojom texte o vzdelancoch a barbaroch. Zdá sa, že celá naša civilizácia sa posúva niekde, kde sme si to ešte nedávno nevedeli predstaviť.

Nech sa na to pozrieme z argumentačnej, vnútropolitickej, cirkevnej či morálnej roviny, vidíme, že Trump prehral na všetkých frontoch.

Keď preskúmame to, čo Trump vyčíta pápežovi, uvidíme tam hlavne dve veci – imigráciu a vojnu v Iráne.

Začnime imigráciou, čo je téma, ktorá bola horúca skôr v druhej polovici minulého roka. V tejto otázke mala katolícka cirkev trochu náročnejšiu pozíciu vzhľadom na dedičstvo pápeža Františka, ktorého rétorika bola podľa viacerých konzervatívcov až príliš otvorená voči migrácii, pričom nový pápež nechcel robiť za pápežom Františkom hrubé čiary.

A tiež preto, že katolícka cirkev mala silné postavenie v otázke integrovania imigrantov najmä z Južnej Ameriky do americkej spoločnosti, za čo dostávala pomerne veľa peňazí z federálnych zdrojov. Napríklad Konferencia biskupov USA dostala na tento účel v posledných rokoch Bidenovej administratívy až okolo 130 miliónov dolárov ročne.

Aj preto po zverejnení stanoviska, v ktorom americkí biskupi kritizovali Trumpovu protimigračnú politiku, existovali podozrenia, že katolíci tak robia preto, že nechcú prísť o tieto peniaze.

V niektorých prípadoch sa asi dá hovoriť aj o tejto motivácii, no zároveň treba povedať, že katolícki biskupi USA patria medzi najkonzervatívnejších na svete. Mnohí mali pred voľbami v roku 2024 omnoho bližšie k Trumpovi ako k Harrisovej, no toto stanovisko podporili takmer jednohlasne (216 za, 5 proti, 3 sa zdržali). A to aj preto, že bolo v podstate konzervatívne.

Ich postoj aj oficiálny postoj katolíckej cirkvi k imigrácii najlepšie zhŕňa video, ktoré teraz koluje po sociálnych sieťach v USA. V ňom pápež Lev zaujíma konzervatívny postoj a vysvetľuje, že problémom nie je ani kontrola hraníc, ani vyhostenie ilegálnych migrantov, ale to, že v USA sa pri tom porušovala ľudská dôstojnosť.

Imigranti, ktorí žili v USA desaťročia, boli násilne vysťahovaní, v niektorých prípadoch boli rozdelené rodiny, podmienky v deportačných centrách boli nevyhovujúce, obchádzali sa súdy...

Pápež teda Trumpovu administratívu nekritizoval prvoplánovo, ani zo „slniečkárskych“ pozícií, ale z rovnakých dôvodov ako väčšina Američanov.

Hlavným dôvodom Trumpovej kritiky pápeža Leva je však vojna v Iráne, kde sú Trumpovi ľudia v spore s pápežom už niekoľko dní. Začalo sa to v druhej polovici marca, keď pápež nepriamo kritizoval známe modlitby (väčšinou evanjelikálnych) pastorov za Trumpa a vojnu v Iráne.

Pokračovalo to na Palmovú nedeľu, keď pápež opäť kritizoval (bez mien) používanie náboženského jazyka zo strany Trumpových ľudí pre vojnu v Iráne. A vyhrotilo sa to krátko po Veľkej noci, keď Lev ostro odsúdil Trumpove slová o zničení civilizácie a návrate do doby kamennej ako neprípustné.

Tu by sa mohlo zdať, že pápež sa Trumpom skutočne zaoberá akosi pričasto, no pri pohľade na jeho predchodcov vidíme, že nejde o nič výnimočné. Pápež František každý deň volal do jedinej farnosti v Gaze. Pomerne často a ostro sa vyjadroval aj k vojne na Ukrajine. Podobne sa správal v čase vojny v Iraku pápež Ján Pavol II.

Rovnako ako v prípade jeho predchodcov, aj v prípade Leva pritom ide hlavne o mierové apely. Pápež nehovoril nič o jadrových zbraniach, o zmenách režimu, nepodporuje Trumpových odporcov a nezmieňuje sa ani o ničom podobnom.

Jediné, čo robí, je to, že dlhodobo apeluje na ukončenie násilia a návrat k rokovaciemu stolu, čo bol pôvodne aj Trumpov program. Mimochodom, keď už hovoríme o jadrových zbraniach, dodajme, že v USA existovala po Trumpových slovách obava, že by ich mohol použiť práve on.

Treba však spomenúť, že na americkú zahraničnú politiku reagovali ešte v januári aj traja americkí kardináli Blase Cupich, Robert McElroy a Joseph Tobin. Vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom odmietli vojnu ako bežný nástroj zahraničnej politiky a odsúdili zásah USA vo Venezuele aj rétoriku voči Grónsku a Ukrajine. Toto vyhlásenie sa opäť spomínalo aj pri vojne v Iráne, preto týchto troch kardinálov nedávno oslovila reportérka CBS. Trumpovu vojnu kritizovali aj v relácii 60 Minutes, ktorá bola vysielaná niekoľko hodín pred Trumpovým statusom.

Napokon dodajme, že ako jeden z dôvodov, prečo Trump zaútočil na pápeža, sa uvádza aj stretnutie Leva s Davidom Axelrodom, ktorý bol Obamovým hlavným stratégom a dodnes je veľkým podporovateľom dúhovej agendy, potratov a ďalších ľavicových výstrelkov.