Vzdelanci a barbari

Keď sa povie barbari, napadne nám Rím. Dôvodov, prečo zanikla Rímska ríša, sa uvádza viacero, ale najdôležitejšie bolo, že v porovnaní s dekadentnými upadajúcimi Rimanmi boli barbari vitálnejší. Boli na vzostupe a dnes by sme povedali, že mali ťah na bránu.

Podľa histórie ríše vznikajú a zanikajú podľa rovnakého vzorca. Silnejší ovláda a pohlcuje slabšieho, ríša sa rozpína, rozširuje sa o kolónie a bohatne. Nakoniec však vznikne kolos, ktorý je ťažké udržať pokope a ubrániť. A keď náklady na prevádzku a obranu prevýšia výnosy, prestane to fungovať. Zvalí sa to však na barbarov.

Barbarom bežne označíme človeka nekultúrneho, hrubého, primitíva. Opakom barbara je človek vzdelaný, kultivovaný, niekto, kto je na úrovni. Vzdelanci a barbari k sebe nemôžu mať blízko, ale to neznamená, že medzi nimi musí panovať nepriateľstvo. Skôr sa míňajú, pretože si nemajú čo ponúknuť, ani čo povedať.

Keď históriu píše vzdelanec, nepočíta s barbarmi, a naopak, keď históriu píše barbar, nepočíta so vzdelancami. V oboch prípadoch to máva fatálne dôsledky. Vzdelanci si nevedia predstaviť, čoho sú barbari schopní, a barbari nie sú schopní doceniť prínos vzdelancov.

Svet nie je čiernobiely. Často sa stáva, že sa barbarská spoločnosť civilizuje a tá vzdelaná barbarizuje. Koloniálne ríše, alebo veľmoci, ako ich nazývame dnes, ktoré si zakladali na svojej civilizovanosti, sa neraz preslávili barbarstvom, ktorého sa neštítili dopúšťať na barbarských národoch.

Bežne si to nepripúšťame, pretože to, čo sa stalo v minulosti, považujeme za prekonané, neaktuálne, za obyčajný dejepis. Teraz sme však svedkami konfrontácie barbarov a vzdelancov a sprostredkovane aj jej účastníkmi. Odvracať zrak je ťažšie.