Miss Kalifornia a prečo vojna v Iráne rozhádala katolíkov a evanjelikálov
V USA sa pre zahraničnú politiku schyľuje k veľkému sporu medzi doterajšími spojencami v konzervatívnom hnutí: katolíkmi a evanjelikálmi.

Už je to viac ako týždeň, čo sa v médiách objavila informácia, že v Oválnej pracovni sa za Donalda Trumpa a tiež amerických vojakov modlili predstavitelia evanjelikálnych cirkví. Niektorí sa z toho vysmievali, iní pohoršovali, ale aj u nás sú prúdy, ktoré sa v tom videli.
Sekulárnym ľuďom treba pripomenúť, že ide o jeden z rozdielov medzi katolicizmom a evanjelikálnym protestantizmom. Ten je osobitným druhom protestantizmu, povedzme to tak, že aj medzi tradičnými reformovanými kresťanmi u nás, ako sú evanjelici, to nenachádza veľké pochopenie.

Na sociálnych sieťach sa následne šíril príspevok, podľa ktorého pápež Lev vyhlásil tieto modlitby za nemorálne.
Ten sa ukázal ako hoax, lebo výroky pápeža, ktoré sa v ňom nachádzajú („Vojna nie je svätá; svätý je iba mier, pretože si ho želá Boh.“), Lev nepovedal v reakcii na Trumpove náboženské predstavenie v Oválnej pracovni, ale ešte v októbri minulého roka na medzinárodnom stretnutí za mier v Ríme.
Aj táto malá dezinformácia dobre ukazuje napätie, ktoré panuje medzi katolíkmi a evanjelikálmi pre vnímanie politiky Izraela a vojny v Iráne. Samozrejme, v USA je to omnoho väčšia téma, pričom nekritická podpora Izraela tu prerastá nielen do politického, ale aj do čoraz väčšieho teologického a konfesijného sporu.
Carrie Prejean Bollerová
Jeho symbolom je možno prekvapivo bývalá Miss štátu Kalifornia Carrie Prejean Bollerová, ktorú Trump vo štvrtok 12. marca odvolal z postu členky Komisie pre náboženskú slobodu (netreba zabúdať, že Trump má rád okolo seba pekných ľudí).
Táto komisia je niečo podobné ako bývalý Úrad pre efektivitu vlády (DOGE), ktorý viedol Elon Musk, akurát že tu namiesto manažérov zasadajú ľudia, ktorí sa venujú kultúrno-etickým otázkam. Jej členmi sú napríklad populárny katolícky biskup Robert Barron, akademik Ryan T. Anderson, pastor Franklin Graham alebo rabín Meir Soloveichik.
Zatiaľ čo Muskov DOGE mal zefektívniť štátnu správu, táto komisia je poradným orgánom prezidentovej administratívy, ktorý jej má pomôcť pri odstraňovaní náboženskej diskriminácie v USA. Teda pri škrtaní predpisov, ktoré sú v rozpore s princípom slobody svedomia a na základe ktorých boli veriaci občania USA diskriminovaní či vyhadzovaní z práce.
Prejean Bollerová sa do nej dostala vďaka svojmu príbehu, na začiatku ktorého bola súťaž Miss USA, do ktorej vstúpila ako úradujúca Miss Kalifornie z roku 2009. Bollerová v súťaži, ktorej licenciu vtedy vlastnil Trump, viedla až do momentu, kým nedostala otázku ohľadne manželstiev homosexuálov, na ktorú odpovedala, že ona podporuje tradičné poňatie manželstva a rodiny.
Potom sa poradie zmenilo a Bollerovej víťazstvo ušlo.
Vzniklo však priateľstvo s Trumpom, ktorý sa jej v čase, keď za svoju odpoveď schytávala vlnu urážok od amerických médií, zastal. A zastal sa jej aj pri ďalších, už výrazne pikantnejších škandáloch typických pre americké celebrity, na konci ktorých bolo rozviazanie zmluvy s organizáciou Miss USA (z jej iniciatívy).
Aj preto Prejean Bollerová, ktorá sa medzičasom zmenila na influencerku a podcasterku zameriavajúcu sa na spoločenské otázky, patrila od začiatku k Trumpovým podporovateľom.

Zmena nastala po tom, čo sa Prejean Bollerová počas minulej Veľkej noci stala katolíčkou (predtým bola evanjelička) a Trump vojnovým jastrabom, ktorý kvôli Izraelu napadol Irán.
Výsledkom je spor, v ktorom Prejean Bollerová tvrdí, že skutočným dôvodom jej odvolania z komisie je to, že sa na jej pôde ohradila proti bludu či heréze kresťanského sionizmu. Slovo blud pritom používa v teologickom zmysle slova, teda ako učenie, ktoré je v rozpore s Bibliou a náukou cirkvi.
A aj keď v spore ide aj o vojnu v Iráne a aj izraelský postup v Gaze, ktorý Prejean Bollerová tvrdo odsudzuje a označuje ho za genocídu, jadrom sporu je primárne teologická otázka, nie politika.
Kresťanský sionizmus a antisemitizmus
V nej ide o kresťanský výklad Biblie. Podľa kresťanského sionizmu, zjednodušene povedané, je štát Izrael založený v roku 1948 stotožnený s biblickým pojmom vyvoleného národa a je naplnením biblických proroctiev, ktorými Boh zahrnul židovský národ. Toto učenie sa rozvinulo v protestantskom prostredí v 19. storočí a hlásia sa k nemu najmä evanjelikálne cirkvi.
Dnes ho reprezentujú viaceré osobnosti z tohto prostredia. Jedným z najznámejších je pastor Matt Hagee, ktorý je zároveň zakladateľom organizácie Christians United for Israel a aj jedným z pastorov hlásajúcich (ďalší blud) evanjelium prosperity. Hagee napríklad v posledných dňoch publikoval už trojdielny seriál o konflikte na Blízkom východe, ktorý je typickým príkladom kresťanského sionizmu.
Na druhej strane katolícka cirkev a aj väčšina protestantských cirkví s konceptom kresťanského sionizmu nesúhlasí a naplnenie starozákonných proroctiev stotožňujú s Ježišom Kristom a cirkvou. Práve toto otvorene hlásala a z týchto pozícií tvrdo kritizovala kresťanský sionizmus a aj súčasnú zahraničnú politiku USA Prejean Bollerová, ktorá tvrdí, že USA privierajú oči nad tým, čo pácha Izrael v Gaze, a do vojny v Iráne išli práve pre ideológiu kresťanského sionizmu.
Dôsledkom toho boli obvinenia z antisemitizmu (dnes také časté na americkej pravici) a výzvy niektorých členov komisie, najmä z radov evanjelikálov, aby z nej Bollerová odišla. Spor sa ťahal približne dva a pol mesiaca, prakticky od januára až do polovice marca, keď Trumpova administratíva oficiálne Bollerovú odvolala z Komisie pre náboženskú slobodu paradoxne za (občas skutočne silené) hlásenie sa k svojmu náboženstvu.
Celá kauza dostala značne dramatickejší nádych po tom, čo Bollerová po niekoľkých kolách kritiky na svoju adresu zverejnila na sociálnych sieťach status, v ktorom uviedla, že nemá samovražedné sklony, netrpí depresiou, neberie drogy ani žiadne lieky, je v dobrom zdravotnom stave a práve dala auto do servisu. A to preto, lebo bola údajne upozornená, že sa jej môže niečo stať.
Výsledkom celého sporu je, že Bollerová je dnes hádam najcitovanejšou katolíčkou v antiiránskom hnutí z prostredia MAGA. Jej rozhovor s Tuckerom Carlsonom videlo len na YouTube už viac ako 1,3 milióna ľudí. Šou Piersa Morgana, v ktorej vystupovala, si na rovnakej platforme pozrelo už viac ako 650-tisíc ľudí. A krátke útržky z oboch rozhovorov videli na sociálnych sieťach ďalšie milióny ľudí.
Ted Cruz prilial benzín do ohňa
Na túto kritiku kresťanského sionizmu najostrejšie zareagoval senátor a evanjelikálny protestant Ted Cruz, ktorý je hlavnou politickou tvárou kresťanského sionizmu a propagátorom myšlienky, že Boh žehná tomu, kto žehná Izraelu.
Mimochodom, Cruza nedávno pre toto tvrdenie znemožnil Tucker Carlson, ktorý ho vo svojej šou vyzval, aby povedal, kde v Biblii sa tento výrok nachádza. Cruz to, samozrejme, nevedel, lebo takýto výrok v Biblii nie je.
Ani to mu však nezabránilo, aby uprostred kontroverzií, ktoré Carlson, evanjelikálni pastori modliaci sa za Trumpa a Bollerová vyvolali, odpálil ďalšie bomby. Najprv vyhlásil, že výraz „Kristus je kráľ“, často používaný najmä medzi katolíkmi na juhu USA a v Latinskej Amerike, je antisemitský „online kód“, ktorý v skutočnosti znamená „Židia, choďte do čerta“ alebo „Nenávidím Židov“.
A potom zdieľal aj pomerne dlhý text (8 000 slov) od anonymného profilu s názvom Insurrection Barbie (milión sledovateľov), ktorý je obhajobou kresťanského sionizmu a evanjelikálnej teológie ako fundamentu republikánskej strany.
Priamo v texte sa píše, že celá politická štruktúra republikánskej strany spočíva práve na evanjelikálnej teológii a najmä na tvrdení, „že Boh uzavrel so židovským národom večnú a bezpodmienečnú zmluvu, že moderný štát Izrael je naplnením biblického proroctva“ a „že kresťania, ktorí požehnávajú Izrael, poslúchajú priamy Boží príkaz“.
„Odstráňte toto presvedčenie a odstránite morálny motor, ktorý poháňa politické angažovanie evanjelikálov už pol storočia,“ píše sa v texte.
Cieľom toho všetkého je podľa autora zmeniť teologický charakter republikánskej strany. Dôsledkom toho bude, že vzťahy medzi USA a Izraelom budú považované za „záujem, o ktorom možno vyjednávať, a nie za biblický imperatív“ a nahradený bude aj „židovsko-kresťanský slovník, ktorý používal každý republikánsky prezident od Reagana“.
Táto esej, či skôr konšpiračná teória pravdepodobne napísaná umelou inteligenciou (ktorá je pomerne divnou zmesou kadečoho), ktorú Cruz uviedol slovami „najlepšie a najsystematickejšie vysvetlenie toho, za čo bojujeme“, spolu s jeho predchádzajúcim statusom vyvolali ohlas najmä medzi katolíkmi, pretože kritizuje najmä ich. Konkrétne sa v texte píše, že obyčajní katolíci nie sú problém, ten však predstavujú „politickí katolícki integralisti“ (spolu s ruskými ideológmi a mediálnymi provokatérmi), ktorí sú v eseji nazvaní „parazitmi“. Konkrétne sú vymenovaní intelektuáli ako Vermeule, Ahmari, Deneen či Pappin.
Dôsledok niečoho takého si nie je ťažké predstaviť. Cruz čelil pomerne ostrej kritike a medzi katolíkmi ho po tomto už len ťažko bude niekto brať vážne. Aj preto sa pokúsil aspoň trochu hamovať a neskôr napísal, že článok vysvetľuje, aké hlboko škodlivé sú koordinované snahy o vrážanie klinu medzi katolíkov a evanjelikálov. Čelil však za to skôr výsmechu ako pochopeniu.
Ďalšie dôsledky a pápež Lev
Kauza kresťanského sionizmu a najmä sporu medzi katolíkmi a evanjelikálmi tým už začala žiť vlastným životom. Medzi katolíkmi sa na sociálnych sieťach napríklad začalo šíriť video, na ktorom Doug Wilson, pastor blízky ministrovi vojny Hegsethovi, ktorý nedávno viedol modlitby v Pentagóne, hovorí, že by zakázal eucharistické alebo mariánske procesie.
V reakcii na to arcibiskup v Portlande vyzval na čo najväčšiu účasť na eucharistickej procesii na sviatok Božieho tela.
Rovnako je dnes v evanjelikálnom a katolíckom prostredí hlavnou správou dňa odstúpenie katolíka Joea Kenta z pozície riaditeľa Národného protiteroristického centra, ktoré sa vykladá aj v duchu vyššie popísaných teologických a spoločenských postojov (on sám uviedol iné dôvody).
Pritom treba uviesť, že celá záležitosť sa zatiaľ deje skôr na nižších poschodiach v rámci cirkví. Biskup Barron a kardinál Dolan, ktorí sú tiež členmi Komisie pre náboženskú slobodu, sa ku kauze Prejean Bollerovej doposiaľ nevyjadrili. Do teologickej debaty o kresťanskom sionizme sa americké akademické a teologické špičky zatiaľ nepúšťajú.
No fakt, že téma žije, ukazuje aj to, že sa k nej vlastne už vyjadril aj pápež Lev XIV. Ten najprv počas nedeľnej modlitby Anjel Pána odsúdil „ohavné násilie“, ktoré pripravilo o život tisíce civilistov a spôsobilo utrpenie v celom regióne. Zároveň – v rozpore s tvrdeniami vojnových jastrabov v Trumpovej administratíve – uviedol, že násilie neprinesie spravodlivosť, stabilitu a mier na Blízkom východe, a vyzval na okamžité prímerie.
Počas neskoršej návštevy jednej z rímskych farností potom pomerne ostro kritizoval ľudí, ktorí sa odvolávajú na Boha, aby ospravedlnili zabíjanie.
„V súčasnosti vo svete mnohí naši bratia a sestry trpia v dôsledku násilných konfliktov, vyvolaných absurdným zámerom riešiť problémy a nezhody vojnou,“ povedal počas kázne pápež, následne dodal: „Niektorí majú dokonca zámer zapájať do týchto rozhodnutí smrti meno Boha, avšak Boh sa nedá naverbovať temnotou. On skôr vždy prichádza, aby ľudstvu daroval svetlo, nádej a pokoj.“
Škoda len, že na tieto jeho slová sú hluchí dvaja vysoko postavení katolíci v Trumpovej administratíve, ktorí by mohli mať vplyv na ukončenie vojny – minister zahraničných vecí Marco Rubio a viceprezident J. D. Vance.
