Židia, sionisti a groyperi. Ideologická vojna amerických konzervatívcov
Dlhšie trvajúci konflikt na americkej pravici naberá na obrátkach. Hlavným sporným bodom je Izrael a jeho význam v politike Washingtonu.

Na úvod začnime dvoma citátmi z minulého týždňa.
Komentátor Tucker Carlson:
„Kresťanskí sionisti. Čo to je? Môžem len za seba povedať, že ich nemám rád viac ako kohokoľvek iného, pretože je to kresťanská heréza.“
Senátor Ted Cruz o Tuckerovi Carlsonovi:
„Teraz je čas na rozhodnutie. Ak sedíte s niekým, kto hovorí, že Adolf Hitler bol veľmi super a že ich poslaním je poraziť 'globálne židovstvo,' a vy nič nepoviete, ste zbabelec a spolupáchateľ tohto zla.“
Tieto dva výroky sú aktuálnou ukážkou konfliktu, ktorý medzi americkými konzervatívcami prebieha už dlhšiu dobu. Príčinou je spor o charakter americko-izraelských vzťahov a vplyv židovského štátu, v užšom zmysle proizraelskej loby, na politické dianie v USA.
Kolízny kurz sa zintenzívnil po júnovej americko-izraelskej vojenskej operácii proti Iránu, keď na americkej pravici začali čoraz viac padať obvinenia zo zradcovstva, zahraničného vplyvu a z druhej strany z antisemitizmu. Keď potom minulý týždeň Tucker Carlson spravil rozhovor s kontroverzným komentátorom a online influencerom Nickom Fuentesom, spor amerických konzervatívcov vyústil do niečoho, čo možno nazvať ideologickou vojnou medzi republikánmi, aj medzi trumpovcami.
Dva tábory
Zjednodušene môžeme jednu stranu tejto vojny označiť ako „proizraelskú“ a tú druhú ako „protiizraelskú“. V prvom tábore je viac nekonzervatívcov, ale sú tam aj kritici Bushových vojen, v druhom sú výlučne kritici vojen a suverenisti. Pre niekoho môže byť prekvapivé, že aj keby sme viac židovských konzervatívcov našli na proizraelskej strane, konflikt nie je vedený podľa etnonáboženských línií. Židov aj kresťanov nájdeme na oboch stranách barikády.
Zástupcami proizraelského tábora sú napríklad prominentní senátori Ted Cruz, Mitch Mcconnell či Lindsey Graham. A tiež komentátori ako Mark Levin, Steven Crowder a Ben Shapiro z portálu Daily Wire.
Proti ním stoja najmä mediálne osobnosti na čele s Tuckerom Carlsonom, napríklad bývalý Trumpov poradca Steve Bannon, niekdajšia komentátorka Daily Wire Candice Owensová či libertariánsky komik Dave Smith. Ale patria sem tiež republikánski členovia Kongresu ako Marjorie Taylor Greenová a Thomas Massie.
Zatiaľ čo proizraelský tábor má bezpochyby viac politickej moci, ten protiizraelský rastie na popularite. Oba tábory sa navzájom obviňujú zo zrady princípov suverenistickej ideológie Donalda Trumpa MAGA, Make America Great Again. Súťažia medzi sebou o priazeň Trumpovej administratívy a tiež o odkaz zavraždeného aktivistu Charlieho Kirka.
Dodajme, že značná časť konzervatívcov zostáva niekde medzi týmito dvoma pólmi. Táto skupina si chce udržať dobré vzťahy s oboma stranami a snaží sa im „dohovoriť“. Nachádzajú sa tu mená ako spisovateľ Rod Dreher, moderátorka Megyn Kellyová, Shapirov kolega z Daily Wire Matt Walsh a tiež Kevin Roberts, riaditeľ think tanku Heritage Foundation.
Trump samotný stojí zatiaľ akoby nad nimi, významní americko-židovskí sponzori ho podporujú, on podporuje Izrael, ale zároveň už niekoľkokrát verejne napomenul Benjamina Netanjahua.
Tuckerov granát
Turcker Carlson do tohto medzi-konzervatívneho konfliktu hodil minulý týždeň granát, keď zverejnil viac ako dvojhodinový rozhovor s Nickom Fuentesom. Iba 26-ročný Fuentes je niečo ako politický aktivista, influencer, provokatér a komik v jednom. Je vychádzajúcou hviezdou americkej pravice, ktorá sa z niekdajšieho okraja čoraz úspešnejšie tlačí do mainstreamu, čo priznávajú aj jeho oponenti.
„Nick Fuentes bol úhlavným nepriateľom Charlieho Kirka. Teraz sa stáva jeho nástupcom,“ znie titulok pondelkového komentára New York Times.
Rozhovor má 17 miliónov videní na sieti X a necelý milión na Spotify.
Fuentes je populárny najmä medzi mladými mužmi, jeho jednotlivé videá majú milióny pozretí. Je to mladý chalan, ktorého rodičia patrili k strednej triede v Chicagu, aktívny je od roku 2016, čiže politicky žije len v dobe Trumpa. Je pohotový a bezškrupulózny. Nevie, čo sa patrí a kde sú hranice.
Jeho podporovatelia sa označujú za „groyperov“. Názov odzrkadľuje vek a štýl humoru Fuentesovho publika. Groyper je variáciou internetového mému žabiaka Pepeho – postavy obľúbenej v online kultúre tzv. alternatívnej pravice (alt-right).
Aj keď obvinenia z rasizmu a antisemitizmu zaznamenali za ostatné dve dekády neprimeranú infláciu, pri Fuentesových vyjadreniach zaznievajú oprávnene. Adolfa Hitlera Fuentes opísal ako „super“ človeka, ktorého „miluje“. Židov zabitých v koncentračných táborov prirovnal k upečeným koláčikom. Na Slovensku treba vedieť, že o Slovanoch žartoval ako o „nebielych opiciach“. Mnohé z Fuentesových virálnych prejavov majú byť čiernym humorom a preháňaním: čo mu určte pridáva na sledovanosti, ale nie na serióznosti.
To, že Carlson pozval Fuentesa do svojej relácie, bolo prekvapením. Nie iba kvôli jeho názorom, ale aj minulosti. Obaja sa v minulosti navzájom dostali opakovane do ostrého konfliktu. Carlson nazval Fuentesa „teplým agentom“, ten zase hovoril o prepojeniach Carlsona na CIA. Ani teraz medzi nimi v rozhovore necítiť nejakú mimoriadnu chémiu, skôr isté napätie (najmä v úvode).
Fuentes na Carlsonovom podcaste hovorí, že „organizované židovstvo“ má v Amerike nadmerný vplyv a označil sa za fanúšika Josifa Stalina – zrejme pre jeho čistky, ktoré vo väčšej miery postihli Židov v sovietskom mocenskom aparáte.
