Česká hystéria a pražská konferencia s Fjodorom Lukjanovom
Zúčastnil som na konferencie s Fjodorom Lukjanovom, ktorý v EÚ čelí sankciám. Podujatie vyvolalo v Česku veľký rozruch. Zaslúži si to pár poznámok.

Uplynulý víkend som v Prahe vystúpil na užitočnej a v súčasnej atmosfére tiež odvážnej konferencii o spolupráci štátov strednej Európy s krajinami zoskupenia BRICS a štátmi takzvaného globálneho juhu. Inými slovami o spolupráci nášho regiónu s absolútnou väčšinou sveta – s Čínou, Indiou, Ruskom či Afrikou.
Konferenciu organizoval Spolek Svatopluk, ktorý vedie Petr Drulák. Príspevky predniesli asi tri desiatky hostí z asi tucta krajín, spomenúť treba bývalého českého prezidenta Miloša Zemana, bývalého slovenského premiéra Jána Čarnogurského, súčasnú podpredsedníčku srbského parlamentu Marinu Ragušovu, vplyvného maďarského politického stratéga a europoslanca Balázsa Orbána či ruského politológa Fjodora Lukjanova, šéfredaktora časopisu Russia in Global Affairs, ktorý patrí medzi najvplyvnejšie ruské odborné periodiká venované zahraničnej politike.
Práve účasť Lukjanova vyvolala v Česku najväčší rozruch. Nemohol sa zúčastniť osobne, vystúpil preto iba cez videohovor, keďže Únia naňho vlani v decembri uvalila individuálne sankcie, ktoré mu zakazujú cestovať do EÚ. S odôvodnením, že vraj šíri ruskú vojnovú propagandu a dezinformácie. Tieto sankcie sú, pravdaže, mimosúdne. Nedokazujú, že by sa Lukjanov niečoho dopustil, ale vyplývajú iba z postoja eurokomisie, podľa ktorého dotyčný má nežiaduce postoje.
Lukjanov raz do roka moderuje diskusiu s Vladimirom Putinom, no jeho vplyv ako človeka bez výkonnej moci je obmedzený. Zároveň pri ňom platí, že patrí k najkultivovanejším hlasom ruskej verejnej debaty o zahraničnej politike Kremľa. Lukjanovov prejav je analytický, neemotívny, bez vyhrážok a tiež na ňom možno pozorovať snahu o pochopenie druhej strany. Nedá sa ho teda porovnávať so zástancami tvrdej línie, ako je Sergej Karaganov a už vonkoncom nie s radikálnymi ideológmi ako Alexander Dugin.
Preto po uvalení sankcií na Lukjanova s ním spravil Marker rozhovor a sporadicky zverejňujeme aj jeho texty. Nemusíte s Lukjanovom súhlasiť, no pokiaľ si v Európe zakážeme aj takéto umiernené hlasy ruského zahraničnopolitického mainstreamu, vzďaľujeme sa tým perspektíve mierového spolunažívania a približujeme sa k vojne.
Poďme k tomu, čo táto konferencia v Česku vyvolala.
Vraj Putinova seansa
Český portál Seznam Správy, ktorý vlnu pobúrenia odštartoval, však vo svojich článkoch predstavil Lukjanova ako Putinovho ideológa a prominentného propagandistu, ktorý opakovane obhajuje ruské vraždenie na Ukrajine. A potom rozpútal hon na niektorých českých účastníkov podujatia. V zmysle, že či sú si vedomí, s akým nevhodným človekom budú mať dočinenia. Väčšina rečníkov vrátane prezidenta Zemana svoju účasť neodvolala, no napríklad Ján Zahradil, bývalý europoslanec ODS a dnes zahraničnopolitický expert vládnej strany Motoristi, si vystúpenie napokon rozmyslel a neprišiel.
Rozhorčenie v druhej vlne vyjadrili poprední českí opoziční politici. Bývalý minister vnútra a predseda strany STAN Vít Rakušan podujatie prirovnal k dovezeniu Trojského koňa za hradby mesta. Predseda ODS Martin Kupka vyzval premiéra Andreja Babiša, aby sa dištancoval od účasti koaličného poslanca z SPD Jindřicha Rajchla. Konferenciu opísal ako „odpornú putinovskú seansu“.
