Zatiaľ čo sa Fico stretáva s Trumpom, Brusel a progresívci blúdia v tme

Keď sa Robert Fico v septembri ako jeden z mála európskych štátnikov zúčastnil na čínskych oslavách ukončenia druhej svetovej vojny v Ázii, niektoré médiá ho prezentovali ako vazala Pekingu. Slovenský premiér vraj ťahá Slovensko preč zo slobodného sveta a pritom sa podieľa na formovaní protizápadnej aliancie.

Väčšina členov EÚ, ako aj Európska komisia, si vtedy návštevu Číny zakázali. Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová zúčastnené štáty označila za reprezentantov „autokratickej aliancie“, ktorá je priamou výzvou pre „medzinárodný poriadok založený na pravidlách“.

V Markeri sme vtedy písali, že tieto postoje sa nápadne podobajú na projekciu od ľudí, ktorí si dynamiku v medzinárodných vzťahoch nevedia predstaviť inak ako vzťah pán-vazal. Upozornili sme, že zahraničnú politiku nemôžeme redukovať na animozitu ku krajinám, ktoré sa znepáčili Washingtonu. Problémom nebolo to, že Fico Čínu navštívil, ale naopak, že predstavitelia väčšiny európskych krajín chýbali.

Pretočme teraz dej o štyri mesiace do súčasnosti a vidíme, že vývoj nám dáva za pravdu. Ten istý Robert Fico, ktorý vraj ešte včera rozbíjal západnú jednotu, podpisuje v USA strategickú investíciu o výstavbe nového jadrového bloku v Jaslovských Bohuniciach.

Stretáva sa tiež s Donaldom Trumpom, s ktorým sa zhoduje na hlbokej kríze EÚ. Dôvodom je nezodpovedná energetická a migračná politika.

Americký prezident medzitým hrozí anexiou dánskeho Grónska a zavádza clá proti ôsmim doteraz vyhranene proamerickým európskym krajinám vrátane Británie, Nemecka a Francúzska.

Dianie v kŕči sledujú všetci tí, ktorých sme doteraz označovali za atlantistov, no pre ktorých bude treba vymyslieť nové označenie. Títo predstavitelia európskej diplomacie, väčšiny slovenskej opozície a komentátorov mienkotvorných médií sa zúfalo snažia prísť s postojom, pri ktorom by nevyzerali ako stratené deti.

Neúspešne.

Cesta Roberta Fica do Ameriky aj tým najviac postihnutým obetiam propagandy ukazuje, že o vazalstve Fica k Východu nemôže byť reč. V rovnakom čase však bezzubé vazalstvo európskych elít voči Amerike potvrdzuje šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová.

Namiesto toho, aby bola americká agresívna politika budíčkom, ktorý ukazuje na prílišnú závislosť Európy na Washingtone, Kallasová ešte aj túto príležitosť využila na kopnutie si do Pekingu a Moskvy. „Čína a Rusko musia mať veľký deň. Práve oni majú prospech z rozporov medzi spojencami,“ napísala šéfka európskej diplomacie. Zdá sa, že štokholmský syndróm môžeme pokojne premenovať na kodanský.

Vazalský kŕč Európanov vystihuje nasledovné memečko, ktoré sa šíri na sociálnych sieťach v angličtine a pre potreby Markera sme ho preložili do slovenčiny.