Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku prišla tento týždeň s ďalším vyhlásením, ktoré stojí za pozornosť.

„Rusko sa obrátilo na Čínu a povedalo: ‚Rusko a Čína bojovali v druhej svetovej vojne, vyhrali sme druhú svetovú vojnu, porazili sme nacizmus‘ a ja som si pomyslela: ‚Dobre, to je niečo nové.‘ Ak poznáte históriu, vyvoláva to veľa otázok. Dnes ľudia veľa nečítajú a nepamätajú si históriu. Je jasné, že veria týmto naratívom,“ povedala v diskusii Kallasová.

Je otázne, čo šéfka diplomacie EÚ vlastne spochybňuje. Považuje za nepravdivé tvrdenie, že Sovieti porazili nacizmus? Alebo že Rusi a Číňania bojovali a vyhrali v druhej svetovej vojne? Alebo to, že porazili nacizmus spolu?

Ani jedno z týchto tvrdení nie je nepravdivé.

Samozrejme, že víťazstvo v druhej svetovej vojne bolo kolektívnym úspechom spojencov a Sovietom pomohla americká pomoc vo forme Lend-Lease programu, lenže nemecká armáda do veľkej miery prehrala druhú svetovú vojnu na východnom fronte, kde Berlín nasadil 75 až 80 percent sily Wehrmachtu.

V boji so Sovietskym zväzom pritom zahynulo 80 percent vojakov Tretej ríše. V hrubých číslach ide zhruba o štyri z piatich miliónov padlých nemeckých vojakov. Franklin D. Roosevelt aj Winston Churchill dobre vedeli, kto zabíja najviac Nemcov.

Je pravdou, že Číňania bojovali takmer výlučne proti Japoncom a Rusi sa do bojov na Ďalekom východe zapojili až v auguste 1945 pri ťažení do Mandžuska. V konečnom dôsledku však boli obe krajiny súčasťou jednej vojenskej aliancie, ktorá porazila os Berlín-Rím-Tokio. Zaplatili tiež za to najväčším počtom obetí. Po Sovietoch zomrelo v druhej svetovej vojne najviac Číňanov.

Kallasovej výrok je pritom po bizarnom vyjadrení fínskeho prezidenta Alexandra Stubba ďalším vystúpením európskeho predstaviteľa v krátkom čase, ktorý znie buď ako historický revizionizmus, alebo elementárna neznalosť dejinných súvislostí.

Kaja Kallasová by si toho všetkého pritom mala byť dobre vedomá. Pochádza totiž z rodiny s historicky úzkymi väzbami na Rusko. Je dcérou estónskeho komunistu Siima Kallasa, ktorý od 70. rokov stúpal v straníckych a štátnych funkciách Estónskej SSR, aby za Gorbačovovej perestrojky objavil demokratické hodnoty.

Odkedy sa začala ruská invázia na Ukrajinu, hlava diplomacie EÚ Kallasová opakovala, že „nesmú existovať žiadne obchodné vzťahy s Ruskom“. Ako sa však čoskoro ukázalo, medzi firmami, ktoré ďalej s Ruskom obchodovali aj napriek vojne, bola aj spoločnosť, v ktorej podiel vlastnil Kallasovej manžel.