Ako upliesť bič sám na seba. Prípadová štúdia: sloboda slova a slovenskí kresťania

V uplynulých dňoch sa na Slovensku pomerne intenzívne diskutuje o slobode slova. Strana SNS predložila do parlamentu novelu Trestného zákona, ktorá má znížiť tresty za extrémizmus. Návrh však odmietol podporiť koaličný Hlas. Ostro voči nemu vystupujú aj opozičné strany vrátane KDH. Okrem iných sa voči nemu vymedzil aj predseda KBS Bernard Bober.

KDH, ktoré je v téme slobody slova najaktívnejšie, taktiež zorganizovalo tlačovú konferenciu, na ktorej predstavitelia strany vyzvali vládu, aby sa zaoberala obmedzením používania sociálnych sietí pre deti a mladistvých.

V oboch prípadoch pritom platí, že kresťania idú sami proti sebe.

Aktuálna situácia v Európe totiž ukazuje, že paragrafy o extrémizme a obmedzenie sociálnych sietí pre mladistvých sa využívajú práve na kriminalizáciu a cenzúru konzervatívnych názorov a kresťanov.

Na najvypuklejší prípad fínskej političky Päivi Räsänenovej, ktorá je stíhaná za extrémizmus, lebo citovala Bibliu, už upozornil Lukáš Krivošík z Postoja. Podobných prípadov šialeného potláčania slobody v Európe je však v posledných rokoch v Európe omnoho viac.

Najhoršie je na tom Veľká Británia, kde sa počet ľudí zatknutých za príspevky na sociálnych sieťach dostal na hranicu približne 30 denne. V roku 2023 to bolo zhruba 12-tisíc zatknutí ročne, pričom viac ako 1 100 osôb bolo aj odsúdených. V mnohých prípadoch išlo v podstate o bežné príspevky.

Noviny New York Post  zdokumentovali niektoré z týchto prípadov. Je medzi nimi napríklad Lucy Connollyová, ktorá bola odsúdená na 31 mesiacov väzenia pre to, že na sociálnej sieti po útoku černocha, ktorý v tanečnej škole v meste Southport zabil tri deti a ďalších desať zranil, podporila hromadné deportácie. Problémom podľa polície bolo, že Connollyová v príspevku napísala, že vrah bol migrant, čo však nebola pravda, keďže bol potomkom migrantov z Rwandy.

Najviac zarážajúce však je, že Connollyová tri hodiny po zverejnení príspevok vymazala. Aj tak si o týždeň po ňu prišla polícia a sudca ju odsúdil za „zverejnenie písomného materiálu s úmyslom podnecovať rasovú nenávisť“.

Sociálne siete sú pritom plné videí, kde polícia zatýka ľudí za podobné „trestné činy“ ako v prípade Connollyovej.

Keď sme pri Británii, nemali by sme zabúdať ani na prípady zatýkania prolife aktivistov. Jedným z nich je aj vojnový veterán Adam Smith-Connor, ktorého odsúdili na pokutu 12-tisíc libier za to, že sa v mysli modlil pred potratovou klinikou v Dorsete.

Podobne ako Británia je na tom aj Nemecko, kde tiež dramaticky stúpa počet ľudí zatknutých za údajne nenávistné prejavy na sociálnych sieťach (mimochodom minister Šutaj Eštok nám v tomto dáva Nemecko za vzor) a aj ďalšie európske krajiny.

Akým smerom sa bude situácia vyvíjať, uvidíme, ak sa pozrieme do Bruselu a Štrasburgu, kde aktivistické súdy alebo iné orgány EÚ už „vyrobili“ právo na homosexuálne manželstvá, právo na potraty alebo zmenu pohlavia.

Nezabúdajme na to, že ak toto všetko sú práva, podľa bruselskej logiky tiež platí, že ten, kto odmieta homosexuálne manželstvá, potraty či zmenu pohlavia, tiež potláča práva žien, homosexuálov či transsexuálov.

Ako ďaleko máme od označovania konzervatívcov za extrémistov a potláčateľov demokracie v progresívnych novinách a k tomu istému konštatovaniu zo strany progresívnych súdov? Neviem, ako vy, ale ja nemám chuť to testovať a zdá sa mi, že pomáhaniu podobným tendenciám by sa mal vyhýbať každý, kto sa hlási ku konzervativizmu alebo kresťanstvu.

Napokon, niečo o šialenom smerovaní Európy ukazujú aj prípady holandskej konzervatívnej komentátorky Evy Vlaardingerbroekovej, ktorej Veľká Británia bez zdôvodnenia len tri dni po jej kritike premiéra Keira Starmera zakázala vstup na svoje územie. Alebo švajčiarskeho plukovníka Jacquesa Bauda, ktorý je na sankčnom zozname EÚ len preto, že kritizuje EÚ za jej postup voči Ukrajine.