Arestovyč ako mikrokozmos vojny na Ukrajine

Bývalý poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Alexej Arestovyč (ročník 1975) poskytol ruskej novinárke Ksenii Sobčakovej rozhovor, ktorý stojí za pozornosť.  

Sobčaková (1981) je tiež dôležité meno. Je dcérou Anatolija Sobčaka, bývalého primátora Petrohradu, pre ktorého kedysi na úrade pracoval Putin, nedal na neho dopustiť, ich rodiny sa dobre poznajú. Túto špecifickú pozíciu vie Sobčaková využiť, v roku 2018 skúsila kandidovať na úrad prezidenta Ruska, pracovala pre protiputinovskú televíziu Dožď, teraz moderuje večernú talk-show Dok-Tok. Vie sa zviditeľniť naozaj všelijako, pred rokom napríklad na takzvanej nahej párty.

Teraz urobila rozhovor, o ktorom sa hovorí ďaleko za hranicami Ruska a Ukrajiny. Arestovyč žijúci na pomedzí tieňa a tmy, ktorý sa oficiálne skrýva, raz vraj vo Varšave, potom niekde v USA. So Sobčakovou sa stretol v Londýne, má v krvi podobnú divokosť ako ona. V takmer trojhodinovom rozhovore porušil Arestovyč viacero súčasných tabu a celkovo potvrdil svoj prerod z niekdajšieho druhého najobľúbenejšieho politika a „psychoterapeuta Ukrajiny“ na otvoreného domáceho nepriateľa Kyjeva. Aj keď nemá ruský pas, Zelenskyj by ho pokojne mohol nazvať zradcom.

Prekvapenia však nekončia, pretože medzinárodný zatykač na neho vydali v Rusku.

Arestovyč v rozhovore Sobčakovej povedal, že na Ukrajine sa uskutočňuje systematické porušovanie ľudských práv, ústava sa nedodržuje a prezident Volodymyr Zelenskyj je horší ako Viktor Janukovyč. Tvrdí, že vláda v Kyjeve zabíja štát a Ukrajina vojnu nad Ruskom nemôže vyhrať.

„Nie, technicky to nie je možné. Nie je to možné v žiadnom prípade, za žiadnych okolností. No... ak by Boh so svojimi légiami anjelov pomohol, ale prečo by sa rozhodol postaviť na stranu Ukrajiny? To je veľká otázka,“ zhodnotil s tým, že Ukrajinci a Rusi proti sebe bojovať nemusia.

Je to pritom ten istý človek, ktorý vojnu predpovedal, schvaľoval a Ukrajincom hovoril, že bude cenou za vstup do NATO. Pred vojnou si myslel, že Ukrajinci Rusov porazia. Za zradcu ho teda môže pokojne označiť aj tá časť Ukrajincov, ktorá vojnu s Rusmi nikdy nechcela a odmietala.

U Zelenského skončil v januári 2023, teraz hovorí, že by sa rád stal budúcim prezidentom Ukrajiny. A Sobčakovej načrtol svoj hypotetický mierový plán. Vraj by okamžite odcestoval do Moskvy a úprimne sa pozhováral s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Kľúčovým bodom Arestovyčovho návrhu by bolo „dočasné“ odovzdanie úplnej kontroly nad Krymom a štyrmi ukrajinskými oblasťami (Doneckou, Luhanskou, Chersonskou a Záporožskou) Rusku.

Ukrajinská armáda by sa z týchto území stiahla, pričom Kyjev by ruskú kontrolu nad okupovanými regiónmi uznal iba de facto, ale nie de iure. Išlo by teda o riešenie analogické k rozdeleniu Nemecka po druhej svetovej vojne či Kórey po kórejskej vojne.

Arestovyč tiež vyzýva na garantovanie práv rusky hovoriaceho obyvateľstva a Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi spojenej s moskovským patriarchátom. Čerešničkou na torte by malo byť vyhlásenie „symbolickej jednoty“ medzi ukrajinským, ruským a bieloruským národom.

Mier by potom podľa Arestovyča spečatila spoločná modlitba s Putinom v pravoslávnom chráme a položenie kvetov k pamätníkom padlých vojakov na oboch stranách.

Za povšimnutie tiež stojí časť rozhovoru, v ktorej Arestovyč hovorí o priebehu ukrajinsko-ruských rokovaní v Minsku a v Istanbule. Arestovyč sa ich zúčastnil a už v roku 2023 sa pridal k členom ukrajinskej delegácie, ktorí potvrdili, že kľúčovou požiadavkou Rusov bola neutralita Ukrajiny.

„[Rusi] boli pripravení ukončiť vojnu, ak by sme prijali neutralitu, ako to kedysi urobilo Fínsko. A my by sme sa zaviazali, že nevstúpime do NATO. Keď sme sa vrátili z Istanbulu, Boris Johnson prišiel do Kyjeva a povedal: ‚Nič s nimi nepodpíšeme a jednoducho pôjdeme do vojny, ‘“ povedal Arestovyč.

Podobne sa vyjadrili ďalší členovia delegácie ako Oleksandr Čalyj či Davyd Arachamija.

Pre Sobčakovú teraz Arestovyč vyvrátil tvrdenia, že by rokovania skrachovali len pre masakru v Buči. Podľa Arestovyča bola Buča skutočným šokom a vplyv mala. Upozornil však, že formálne rokovania v Istanbule pokračovali až do 17. mája. Takto už chronológiu udalostí opísal aj New York Times.

Značný význam pre rozhodnutie pokračovať vo vojne pritom mal mať úspech ukrajinskej armády pri obrane Kyjeva a Charkova. „Na juhu sme síce zlyhali, Mariupol, Melitopol, na Záporoží, tam všetko obsadili, ale Kyjev, Černigov, Sumy sme bránili veľmi úspešne,“ pripomenul.

Arestovyč tvrdí, že po úspechoch na bojisku a prísľube vojenskej pomoci od Joea Bidena a Borisa Johnsona sa v Zelenského vláde ujalo presvedčenie, že ruské invázne vojská sa budú dať poraziť.

Pritom však dodáva, že „Zelenskyj sa nechcel dostať do dlhej vojny.“ Myslel si, že ide „do vojny iba do septembra 2022,“ uviedol jeho vtedajší poradca.

Keď sa Zelenskyj rozhodol diplomatický proces ukončiť, viacerí účastníci ukrajinskej delegácie sa podľa Arestovyča v rôznej intenzite postavili na odpor. „Bol to zločin proti Ukrajine a ukrajinskému národu,“ vyhlásil.

Rozhovor so Sobčakovou silne zarezonoval najmä na Ukrajine a v Rusku. Nielen preto, že Arestovyča na sociálnych sieťach sledujú milióny ľudí.

Alexej Arestovyč je niečo ako profesionálny geopolitický podvodník – s nespochybniteľným intelektom, iskrou v oku a pôsobivou rétorikou.

Keď sa jeho predpoveď po ruskom útoku naplnila, bol už poradcom prezidenta Volodymyra Zelenského a začal vystupovať ako de facto vojnový hovorca vlády. Zverejňoval videá, v ktorých analyzoval priebeh vojenských operácií a povzbudzoval Ukrajincov k boju, pričom si vďaka svojmu optimizmu získal prezývku „hlavný psychoterapeut Ukrajiny“. V prieskumoch popularity sa Arestovyč stal druhým najobľúbenejším politikom po Zelenskom. Už vtedy začal hovoriť o svojich prezidentských ambíciách.

Po rýchlom vzostupe však nasledoval strmý pád.

Krk mu zlomilo vyjadrenie v súvislosti s raketovým útokom na bytový dom v ukrajinskom meste Dnipro, ktorý si vyžiadal desiatky obetí. Arestovyč tvrdil, že dopad ruskej rakety bol dôsledkom ukrajinskej protivzdušnej obrany. Na ukrajinskej politickej scéne to vyvolalo pobúrenie, pričom Arestovyč nakoniec sám zložil funkciu. Odišiel do cudziny, odkiaľ sa postupne čoraz viac začal vyhraňovať voči Zelenskému.

Prvého mája tohto roku sa stal oficiálnym nepriateľom vlády v Kyjeve. Národná rada pre bezpečnosť a obranu Ukrajiny voči nemu zaviedla osobné sankcie, ktoré zahŕňajú zmrazenie aktív, odobratie vyznamenaní či zákaz distribúcie mediálneho obsahu na území Ukrajiny.

Arestovyč sa role nepriateľa zhostil s odhodlaním. Dnes tvrdí, že Američania majú plné kufre kompromitujúcich materiálov na Zelenského. „Posadím Zelenského do basy na doživotie. Poznám veľa ľudí, ktorí navrhujú radikálnejšie riešenia,“ hovorí.

Je ťažko predstaviteľné, že by sa mu to niekedy mohlo podariť. Prieskumy hovoria, že na Ukrajine má marginálnu podporu, iba okolo jedného percenta voličov. Arestovyč argumentuje, že nezodpovedajú skutočnosti a ľudia sa boja vyjadriť svoj názor. Sám však priznáva, že prezidentom sa môže stať len vtedy, ak sa Ukrajina vzdá „antiruského“ projektu a tiež pokiaľ bude existovať „protestný volebný potenciál ľudí“, ktorí sa postavia proti pokračovaniu vojny Ruskom a vízii nacionalistickej Ukrajiny.

V tomto ohľade môžeme u Arestovyča vypozorovať istú kontinuitu. Ako syn ruskej matky a bieloruského Poliaka dlhodobo kritizoval snahy o „ukrainizáciu“ kultúry a vytlačenie ruského jazyka z Ukrajiny. Už v roku 2017 priznával, že sa necíti byť vlastencom a to nielen Ukrajiny, ale akéhokoľvek štátu.

Presadzuje koncept Rus-Ukrajiny, pri ktorom zdôrazňuje pozíciu Ukrajiny ako súčasti historickej Rusi – spoločne s Ruskom a Bieloruskom. Odvoláva sa na myšlienky ukrajinského vedca Vladimira Vernadského, ktorý považoval ukrajinskú kultúru za súčasť ruskej imperiálnej kultúry a ktorého tvár je dnes zobrazená na ukrajinskej bankovke v hodnote tisíc hrivien.

Arestovyčove vyjadrenia voči ukrajinskej kultúre niekedy hraničia s dešpektom. „Ukrajina je dedina. Ukrajinská myšlienka je bohužiaľ vidiecka myšlienka. Mestská kultúra je celá ruská,“ povedal v rozhovore so Sobčakovou. Zaujme aj dodatok: za jedinú výnimku považuje mesto Ľvov na západe Ukrajiny. Dlhodobo ide o centrum ukrajinského nacionalizmu.

Ak si myslíte, že to všetko robí ako najatý ruský agent, ktorého cieľom je rozkladať ukrajinské sebavedomie, potom vás možno prekvapí, že z Ruska po jeho výrokoch neprišlo uznanie, ani mlčanie, ale úder. Doslova deň po zverejnení rozhovoru so Sobčakovou Moskva vydala na Arestovyča medzinárodný zatykač v „trestnej veci týkajúcej sa terorizmu a falošných správ o ruskej armáde“.

Ako to vysvetliť? Nie je vylúčené, že išlo o náhodu – Arestovyča ruské orgány riešia už od októbra 2023. Môže ísť však aj o mocenský odkaz, že ani Moskva si neváži zradcov, prípadne že ani Arestovyčove návrhy o „dočasnom“ odovzdaní štyroch oblastí a Krymu pre Kremeľ už nie sú dostačujúce.

Ťažko sa to chápe Arestovyčovi.

„Čo robia? Na druhý deň vyhlásia medzinárodný zatykač na človeka, ktorý vykonal tento teoretický experiment. Chápete, s kým máme v ich prípade do činenia? Sú to naozajstní blázni. Sú to úplní, bezvýhradní blázni. Práve preto došlo k ‘Tomahawkom’, práve preto to bude pokračovať aj ďalej,“ reagoval na zatykač zjavne šokovaný Arestovyč.

Či už je medzinárodný zatykač len pokračovaním nastavených procesov alebo priamou reakciou na jeho nedávne vyjadrenia, je zrejmé, že Moskva s Arestovyčom do budúcnosti nepočíta.

Oplatí sa všimnúť si, že Arestovyčov vývoj v niečom pripomína osud ďalšieho bývalého Zelenského spojenca – oligarchu Ihora Kolomojského.

Boli to Kolomojského peniaze a mediálna moc, ktoré v roku 2019 stáli za úspechom prezidentskej kampane Volodymyra Zelenského.

Súčasťou bol vtedy seriál Sluha ľudu, kde Zelenskyj stvárnil učiteľa, ktorý sa stane prezidentom Ukrajiny. Seriál vysielal Kolomojského kanál 1+1 a keď sa Zelenskyj napokon stal prezidentom, ukrajinská elita ho všeobecne považovala za Kolomojského človeka. Zelenskyj vraj bol s Kolomojským zapletený aj v kauze offshorových účtov Pandora Papers.

Kolomojskyj od počiatku podporoval revolúciu na Majdane a boj proti Rusku. Napríklad financovaním nacionalistických práporov.

Keď ho však v roku 2020 v Spojených štátoch obvinili z trestných činov súvisiacich s rozsiahlym bankovým podvodom, oligarcha otočil. Začal hovoriť o potrebe budovania nového partnerstva Ukrajiny s Ruskom a vyhlásil, že keď k tomu dôjde, „NATO pustí do gatí a bude kupovať plienky“. Netrvalo dlho a Zelenskyj svojho spojenca hodil cez palubu. Kolomojského firmy boli znárodnené a oligarcha skončil za mrežami.  

To by bol aj osud Arestovyča, keby sa niekedy vrátil do vlasti. Arestovyčove názorové premety pritom nie sú zaujímavé preto, že by mal šancu raz v Kyjeve vládnuť. Skôr sú ukážkou toho, aká premenlivá a flexibilná vie byť lojalita v konflikte dvoch blízkych národov.

Je to konflikt, v ktorom Rusi bojujú na strane Ukrajiny a Ukrajinci na strane Ruska. Vojna, v ktorej vrchným veliteľom ukrajinskej armády je rodený Rus Oleksandr Syrskyj a guvernérom Rusmi okupovanej Chersonskej oblasti zase bývalý ukrajinský primátor Chersonu Vladimir Saldo.

V skratke, príbeh Arestovyča podčiarkuje, že rusko-ukrajinská vojna je od počiatku aj vojnou občianskou, pričom za zradu možno označiť veci, ktoré sa môžu aj meniť.