„Keď Igor Matovič dnes hovorí, že veď on môže za to, že novela ústavy prešla, tak to rozhodne nie je pravda. Ak niekto robil politiky, ktoré zabraňovali úspešnému schváleniu tohto návrhu, tak to bol Igor Matovič,“ hovorí Rastislav Krátky pre Marker.

Krátky bol spoločne s Marekom Krajčím jedným z dvoch poslancov hnutia Slovensko, ktorí hlasovali za schválenie zmeny ústavy v kultúrno-etických otázkach. Matovič tento postup označil ako zradu a Krátkeho za trest vylúčil zo svojho hnutia.

„Keby Igor Matovič chcel hlasovať za zmenu ústavy, mohol to urobiť aj pred desiatimi rokmi, keď sa hlasovalo v parlamente za zmenu ústavy, aby manželstvo bolo len medzi mužom a ženou,“ pripomína hlasovanie z roku 2015, keď bola novela ústavy presadená najmä hlasmi Smeru a KDH. Za návrh však vtedy hlasovali aj Mikuláš Dzurinda, Ľudovít Kaník, Alojz Hlina či Erika Jurinová.

„Igor Matovič tento civilizačný rámec nepodporil už druhýkrát,“ poznamenal.

Krátky držal oficiálnu líniu hnutia Slovensko takmer do poslednej chvíle. Súhlasil aj s postojom matovičovcov, aby sa nezúčastnili prípadného tajného hlasovania o ústave.

Tvrdí, že do konfliktu s vedením sa dostal po tom, ako deň pred hlasovaním Matovič navrhol, aby sa klub nezúčastnil ani verejného hlasovania. Krátky to podľa svojich slov odmietol s odôvodnením, že treba sa diskusii postaviť čelom.

„Igor Matovič mi doslova povedal, že s*rie na moje hlasovanie, začal na mňa kričať a začalo to byť veľmi emotívne,“ hovorí Krátky. Tvrdí, že následne sa mu za to Matovič ospravedlnil v spoločnej komunikačnej skupine.

Za nešťastné Krátky považuje, že celková diskusia o ústave bola od začiatku veľmi emotívne vychýlená od obsahu.

„Najčastejšie sa skloňoval zorný uhol či s Ficom áno, alebo nie, málokde sa poctivo diskutovali jednotlivé články novely ústavy. Preto s tým chcel Igor Matovič pracovať a chrániť voličské jadro hnutia Slovensko,“ vysvetlil Krátky s tým, že z politického hľadiska Matovičovi rozumie.

„Na druhej strane si uvedomujem spätne, že sme sami prispeli k tomu, aby sme tú emóciu ešte viac vybičovali. Keby sme zvolili inú komunikáciu, celé to mohlo dopadnúť úplne inak,“ dodáva.

Hnutie Slovensko, lepšie známe ako „obyčajní“, so Smerom v minulosti hlasovali opakovane. „Aj s čertom sa spojím za správnu vec,“ poznamenal Matovič v roku 2011, keď zahlasoval so Smerom o zákaze dvojitého občianstva.

Pri kultúrno-etických otázkach to však mal byť problém. Dokonca aj po tom, ako progresívci podporili vládny návrh na zrušenie sviatku Sedembolestnej Panny Márie.

„Hlasovali sme s Ficom za dobré veci už veľakrát, rovnako ako ostatní z opozície, takže to nemohol byť principiálny problém (…) Ja som preto tento argument nevedel dobre pochopiť. Mne išlo o vec, nie o dodržanie nejakej zásady, ktorá zásadou ani nebola,“ uviedol pre Marker Marek Krajčí.

Krátky vysvetľuje, že u obyčajných na začiatku panovala široká zhoda na tom, že pôvodný vládny návrh nebol pripravený dobre. V klube však boli pripravení podporiť prípadný „dobrý“ návrh KDH. Situácia sa postupne menila s tým, ako poslanci schválili pozmeňovacie návrhy KDH.

Keďže Krátky s Krajčím považovali finálnu úpravu za správnu, sondovali možnosti, ako návrh podporiť. Napríklad „zelenými kartami“, teda nechať vec na individuálnom rozhodnutí poslancov. Obaja sa však zhodujú s tvrdením Igora Matoviča, že nakoniec vždy súhlasili so spoločným postupom „nehlasovať s Ficom“.

Zmenilo sa to po tlačovej konferencii premiéra, ktorý večer pred hlasovaním vyhlásil, že poslanci Smeru už takto nastúpení na hlasovanie druhýkrát nebudú. Krátky a Krajčí zmenu situácie pochopili ako poslednú možnosť presadiť ústavnú zmenu.