Keď Marker koncom júla informoval o zisteniach Declassified UK o britskom ovplyvňovaní slovenských volieb v prospech Progresívneho Slovenska, vyvolalo to politickú a mediálnu búrku. Zatiaľ čo niektorí komentátori označili peniaze z Londýna na kampaň Chcem tu zostať za problém, väčšia časť záležitosť bagatelizovala.

Robili tak s argumentmi, že demokratický spojenec môže, alebo že kampaň zameraná na mladých voličov mohla pomôcť aj súčasnej koalícii alebo Republike. Už pritom neriešili, že Briti neplatili Bombica či iných influencerov, ktorí dokázali mobilizovať vyššiu účasť na voľbách v prospech Smeru či Republiky.

Práve tieto a im podobné súvislosti svedčili o tom, že ciele, správanie britskej vlády a financovanie vybraných influencerov bolo nastavené jasne v prospech progresívcov. Vysvetlili to články Markeru a ďalších médií na Slovensku či v Česku.

Presne to vyplýva aj z pôvodného článku Declassified s príznačným titulkom „Britská vláda tajne platila zahraničným hviezdam YouTube za ,propagandu‘“. Článok upozornil, že PS sa oproti Smeru viac spolieha na mladých voličov a v tejto súvislosti citoval bývalého zamestnanca vládou sponzorovanej agentúry Zinc Network, ktorý uviedol, že kampaň zameraná na mladších voličov predstavovala „zasahovanie do vnútorných záležitostí suverénnej krajiny“.

Toľko prológ. Tento text chce však ukázať na iný jav, ak chcete na istý zlom, že niečo, čo fungovalo ešte pred pár rokmi, už fungovať prestáva.

Pavol Hardoš z hodnotiacej komisie projektu Konšpirátori.sk správu britskej investigatívnej mimovládky Declassified UK vyhodnotil ako manipuláciu a propagandu zo strany Markera. „Nič také cieľom žiadnych kampaní nebolo,“ píše Hardoš o tvrdení, že cieľom bolo podporiť PS a poškodiť Smer.

Politológ Hardoš predstavuje extrém aj v zákutiach slovenského progresivizmu. V krátkosti sa oplatí pripomenúť, že v roku 2017 označil OĽaNO, SaS a KDH za väčšiu hrozbu ako fašistov. Takisto pred minulými parlamentnými voľbami videl krajnú pravicu vo väčšine relevantných politických strán. A keď nedávno zomrela poslankyňa Anna Záborská, opísal ju ako strojcu utrpenia obetí príkoria, teroru a „sadistického legislatívneho násilia“. Väčšiu ako nevyhnutnú pozornosť mu teraz ani v budúcnosti nebudeme venovať.

Spomíname ho len preto, že projekt Konšpirátori.sk si vybral Pavla Hardoša za svojho faktického hovorcu. Píše im verejné posudky, blogy, odpovedá za nich novinárom. A keďže sú Konšpirátori.sk ešte stále istou časťou médií vnímaní ako odborná autorita schopná identifikovať chybný obsah, práve tomuto fenoménu chceme v kontexte popierania britského zasahovania do slovenských volieb venovať pozornosť.

Pripomeňme, že Konšpirátori.sk vznikli v roku 2016 ako projekt spoločnosti Net Success, ktorej väčšinovým majiteľom je Petit Press, vydavateľ denníka Sme. Od roku 2019 sa však transformovali na občianske združenie. Medzi svojimi podporovateľmi uvádzajú rôzne digitálne agentúry, operátorov O2 a Telekom, skupinu Para a tiež veľvyslanectvá Holandska, Veľkej Británie a Spojených štátov amerických.

Projekt sa prezentuje ako verejná databáza stránok s problematickým obsahom a jeho deklarovaným cieľom je zabrániť tomu, aby sa reklama zobrazovala na weboch, ktoré môžu poškodiť reputáciu inzerentov.

Ako autoritu pri overovaní zdrojov Konšpirátorov.sk citujú viaceré mienkotvorné médiá, používa ich tiež vyhľadávač Seznam.cz. Znamená to, že stránky, ktoré Konšpirátori.sk pridali na svoj zoznam, cez tento český vyhľadávač vôbec nenájdete.

Svoju kredibilitu a objektivitu sa projekt snaží podložiť argumentom, že weby hodnotí nezávislá komisia odborníkov podľa vopred určených verejne dostupných pravidiel.

V skutočnosti je však hodnotiaci proces netransparentný a ideologicky predpojatý. Nie je známe, ktorí členovia komisie jednotlivé weby hodnotia (z ich vyjadrení vyplýva, že nie vždy sú zapojení všetci), ani na základe akých podkladov sa hodnotenie uskutočňuje.

Konečné hodnotenie webov nevysvetľujú. Prikladajú len posudok, ku ktorému sa odmietajú kolektívne priznať. S tým, že ide iba o „osobné vyjadrenie konkrétneho člena“.

Členovia komisie pritom neskrývajú svoju zaujatosť. Že projekt od začiatku tvoria ľudia s jasným progresívnym (niekedy ešte aj liberálnym) svetonázorom, je jedna vec. Iný rozmer je straníckosť, teda že viacerí členovia komisie ako Pavol Hardoš, Tomáš Kriššák či Michal Hvorecký v médiách a na sociálnych sieťach aktívne agitujú za Progresívne Slovensko.

Takáto prax porušuje princípy IFCN. Ide o najvýznamnejšie medzinárodne združenie overovateľov faktov, ktoré stanovuje etický kódex pre fact-checkingové organizácie.

Konšpirátori.sk síce nie sú členom IFCN, no pravidlá tohto medzinárodného združenia sú relevantnou inšpiráciou pre všetky organizácie v oblasti overovania informácií.

Kódex IFCN pritom hovorí, že personál fact-checkingovej organizácie sa „nezapája do agitácie ani nezverejňuje svoje názory na politické otázky, ktoré by organizácia mohla overovať takým spôsobom, ktorý by mohol viesť rozumného člena verejnosti k tomu, aby považoval prácu organizácie za zaujatú“.

Prejdime k medzinárodným súvislostiam a finančným väzbám.

Dostať sa na medzinárodnú úroveň Konšpirátorom.sk zjavne nepomohol ani 25-tisícový grant od amerického ministerstva zahraničných vecí v roku 2020, ktorého účelom bolo „zlepšiť ich fact-checkingové kapacity“.

Toho roku dostali Konšpirátori.sk od amerického rezortu diplomacie ešte jednu 25-tisícovú dotáciu, pričom v roku 2023 im Američania prispeli aj sumou päťtisíc eur.