Britské zasahovanie do volieb: Kde je červená čiara a kde sú slepé cesty

Najskôr malý úvod.

Bolo to na konci roka 2023, v Poľsku sa konali dôležité parlamentné voľby, vyhrala ich Kaczynského strana s 35 percentami, ale vládu zostavil Tusk. Aj keď jeho kandidátka mala o päť percent menej, vytvoril koalíciu s Holowniom, PSL a Novou ľavicou a stal sa premiérom.

Voliť prišlo vyše 74 percent voličov. Na Poľsko šokujúco vysoké číslo, najvyššia volebná účasť od roku 1990 počas trvania celej III. republiky.

Navštívil som po voľbách Varšavu, pýtal som sa kolegov novinárov, čo sa stalo. Rozhodla účasť, voliť prišli ľudia, ktorí nikdy nevolia. Ovplyvnila ich kampaň celebrít, ktoré tesne pred voľbami šírili výmyslami podložený strach, že Kaczynski chce vystúpiť z EÚ. Nikto z PiS na to nestihol zareagovať.

Strih, Rumunsko 2025. Keď sa skončilo prvé kolo opakovaných prezidentských volieb, ktorých sa nemohol zúčastniť Calin Georgescu pre vyfabrikované a nepravdivé obvinenia, kandidát s jeho podporou (George Simion) mal pred druhým kandidátom (Nicusorom Danom) náskok 20 percentuálnych bodov.

Mnohí sa tešili, ale jeden môj známy, ktorý Rumunsko pozorne sleduje a počas posledných mesiacov mi pravidelne pomáhal orientovať sa v rumunskej politike, brzdil očakávania a vítanie zmeny. Simion napokon v druhom kole s Danom prehral o sedem percent. Nový prezident Nicusor Dan je, samozrejme, neschopná politická bábka, už prekáža aj vlastným.

Rozhodla účasť. V druhom kole bola oproti prvému vyššia o 12 percent.

Poďme na Slovensko.

Hneď sa dostaneme k tomu, čo s témou spravila vláda, a čo opozícia, ešte predtým však jedna dôležitejšia poznámka.

Otázka znie, čo k snahe ovplyvňovať slovenskú verejnú mienku vedie britskú a aj iné cudzie vlády. Sme predsa malý štát na periférii Európy, slovenský politik nedokáže použiť veto na Rade EÚ, slovenský prezident nedokáže povedať kritické slovo na samitoch NATO, aj keď sa pred voľbami dušoval. Prečo ten záujem?

Je to spor o geopolitiku.

Západná politika voči Ukrajine katastrofálne zlyháva – a miera katastrofy sa od roku k roku zhoršuje, nestačí, že to zničilo Ukrajinu, musí to stiahnuť aj ďalších. Briti zohrali obzvlášť hanebnú rolu v tom, ako ovplyvnili Zelenského, aby nepodpísal ponúkanú mierovú dohodu s Rusmi na jar 2022. Pomohli vyprovokovať niečo, čo je ťažké uhasiť.

A keď o tom niekto začne hovoriť inak, u nás Fico (v Poľsku Nawrocki, budúci rok budú voľby v Maďarsku), sú ochotní platiť kampane, ktoré majú ambíciu ovplyvňovať voľby. Zďaleka nejde len o Slovensko, kto pozorne čítal pôvodný anglický text, rozumie.

Náš štát bol však ako jediný menovaný, preto máme povinnosť tému riešiť.

Slovenské parlamentné voľby v roku 2023 ani prezidentské voľby 2024 nerozhodli žiadne zahraničné kampane, žiadne mimovládky ani kampane s celebritami. Rozhodli ich voliči a vysoká miera nespokojnosti a obavy z politiky Matoviča, Hegera a Korčoka k vojne na Ukrajine. Druhou rozhodujúcou témou bol rozklad štátu, konflikty bezpečnostných zložiek a veľký chaos reprezentovaný bývalou garnitúrou.

To však neznamená, že naše voľby sa nesnažil niekto spoza hraníc ovplyvniť. O tom je pondelkový článok odkazujúci na zistenia portálu Declassified. A to je červená čiara.

Žiadna cudzia vláda, spojenecká či nespojenecká, nemá čo zasahovať do volieb v demokratickom štáte. Bodka.

Ak Kolíková pripomína rok 1998 alebo spomína kampane v Čiernej Hore, tak nechápe princíp. Hovoríme o zasahovaní do demokratického štátu, nie do štátu, kde je mafiánsky režim či autokracia.

Alebo si viete predstaviť, že by vlády EÚ podporovali kampaň proti brexitu v Británii (s tým najlepším úmyslom), že by osvietená nemecká vláda v amerických voľbách podporovala tému, aby Amerika zostala otvorená imigrácii (Sie schaffen das!) alebo podporovala zelenú politiku, alebo že by slovenská vláda podporovala v Česku kampaň za prijatie eura? Nie priamo, iste, ale podporou voličských skupín, ktoré za to hlasujú, nežijeme predsa v minulom storočí.