Od komunistických monsterprocesov k exkulpačnej legende. Reakcia na text z Postoja
Proti biskupovi Vojtaššákovi sa opakujú obvinenia z komunistického monsterprocesu spred 75 rokov. Najväčšiu fabuláciu však vytiahlo konzervatívne prostredie.
Denník Postoj uverejnil v nedeľu 30. augusta reakciu Samuela Javornického na môj text (a ďalšie texty) k téme blahorečenia biskupa Vojtaššáka. Javornický chcel napísať zásadnejší článok, podaril sa mu však opak – namiesto historických faktov priniesol skôr fabulácie. A to tak v prípade biskupa Vojtaššáka, ako aj mojej osoby.
Z neoľudáctva som ešte obvinený nebol. Dovolím si preto reagovať.
Blahorečenie Sidora a Čarnogurského
Začnem tým, že s Javornickým sa zhodneme na utrpení biskupa Vojtaššáka z čias komunistického teroru. Rovnako som rád, že vie uznať úlohu a význam katolíckej cirkvi v časoch 1. ČSR, úlohu kresťanstva v našich dejinách, alebo to, že vznik Slovenského štátu bol v roku 1939 najmenej zlou z ponúkaných možností.
Dokonca ho povzbudzujem k tomu, aby verejne rozviedol svoje úvahy o blahorečení Karola Sidora, Pavla Čarnogurského, Jozefa Siváka, Jána Pöstényiho alebo Martina Sokola, ktoré navrhol vo svojom texte. Rozhodne by to bolo zaujímavé čítanie. Budem zvedavý, či aj pre takýto druh textov dostane podobne štedrý priestor na publikovanie svojich názorov.
Napokon som rád, že Javornický sa vo svojom texte odvoláva na viacero historických kníh a prameňov, čo svedčí o tom, že zrejme chápe, že aj v humanitných disciplínach by mali hodnotové súdy stáť na dôkazoch a argumentoch.
Javornického obvinenie Vojtaššáka
Napriek vyššie zmienenému som nemilo prekvapený, kam až došiel vo svojich úvahách. Jadro jeho textu totiž spočíva hádam v najostrejšom obvinení biskupa Vojtaššáka z antisemitizmu, aké odznelo v rámci aktuálnej debaty o jeho blahorečení.
Javornický to robí cez prekrútenie známeho historického faktu týkajúceho sa listu biskupa Vojtaššáka ministrovi vnútra Alexandrovi Machovi. Konkrétne išlo o anonymné memorandum židov vo veci holokaustu, ktoré Vojtaššák obdržal v marci 1943 a ktoré vraj aj s osobným listom preposlal ministrovi vnútra Alexandrovi Machovi.
Ten neskôr tvrdil, že na základe Vojtaššákovho listu sa rozhodol zastaviť plánované deportácie židov. Iné zdroje (oba, ktoré uvádzam, používa Javornický) uvádzajú, že o zastavení deportácií rozhodla vláda, ktorá bola tlačená demaršom z Vatikánu. Túto otázku však teraz nechajme bokom.