Ako vám chutí poľská zelenina so slovenskou vlajočkou?

Veľké reťazce Lidl či Kaufland často a radi propagujú tvrdenie, že predávajú slovenské výrobky. Zákazníci radi kupujú domáce produkty; ak ich nevyruší cena, tak vzbudzujú väčšiu dôveru, sú napríklad čerstvejšie, často aj kvalitnejšie.

Povedzme, že myslenie ľudí aj veľkých reťazcov sa stretáva a je to tak dobre. Lenže čo ak slovenské produkty nie sú slovenské? Teda, napohľad je všetko v poriadku, na tovare a v televíznej reklame sa to hemží slovenskými vlajočkami, na letáku dokonca vidíte fotografiu a meno domáceho pestovateľa, ktorý oceňuje spoluprácu s reťazcom. Napríklad ako pán Michal Kmeťo z firmy Zeleninovo, ktorý hovorí, že „vďaka spolupráci s Lidlom mohli navýšiť plochy, na ktorých teraz pestujú viac produktov“. Znie to ako idylka. Ale nie je.

Marker má k dispozícii kópie z elektronického mýtneho systému podrobne zachytávajúceho kamiónovú dopravu s tovarom, ktorý bol v jeden deň dovezený z Poľska na Slovensko, priamo do zásobovacích skladov Lidlu (mapka nižšie, podrobnejší rozpis máme v redakcii). V tom čase už bola v distribúcii reklama a letáky, ktoré lákali zákazníkov na domácu mrkvu, petržlen, zeler či kapustu. Všetko v zľavách a v rohu so slovenskou vlajočkou a sloganom „Podporujeme slovenských farmárov“.

Je tu však problém. Firma Zeleninovo nemala v tom čase takú plochu, ktorá by jej umožnila dodať objem, ktorý bol v predaji. Je to ešte trochu zložitejšie. Zeleninovo totiž nie je primárne pestovateľ, firma má zmluvných dodávateľov-pestovateľov. Ani oni by však nedokázali zdokumentovať, že vypestovali taký objem tovarov, čo dodali do akcie Lidlu.

Priblížme si, o akých pomeroch je tu reč. Slovenskí poľnohospodári vypestovali v roku 2025 osemtisíc ton hlávkovej kapusty na 230 hektároch. Do krajiny sa v tom istom roku doviezlo 25 458 ton bielej a červenej kapusty, z toho 11 294 ton z Poľska. Z Poľska teda prišlo o polovicu viac kapusty, než sa u nás dopestovalo.

Poviete si, že ide o slovenskú firmu so slovenskými dodávateľmi, takže by azda bolo lepšie upriamiť pozornosť na väčšie problémy.

Lenže ak platí, že Zeleninovo nemalo dostatok pôdy a ani jeho dodávatelia dostatok zeleniny, a ak súčasne výkazy z elektronického mýtneho systému ukazujú, že sa vozili kamióny zeleniny z Poľska, potom je tento typ podnikania nastavený ako podvod. V prvom rade voči nakupujúcim, v druhom voči skutočným domácim pestovateľom.

Potvrdzuje to aj informácia, že po čase niektorí domáci dodávatelia od firmy Zeleninovo odišli. Čím hlbšie sa ide, tým viac vecí nie je v poriadku. Pestovatelia so Zeleninovom skončili spoluprácu, pretože keď mali tovar odobrať a ďalej predať, buď ho neodobrali, alebo odobrali za nízke – podľa pestovateľov až likvidačné – ceny.

Podvody vyzerajú rôzne. Pestovateľ, ktorému sme prisľúbili anonymitu ako podmienku toho, že bude hovoriť otvorene, v reťazci našiel mrkvu, ktorú dodala firma Zeleninovo s jeho označením (ide o tzv. GGN, GLOBALG.A.P. Number, trinásťmiestne číslo, ktoré identifikuje pestovateľa). Keďže vedel, že Zeleninovu nič z toho nedodal, nič od neho neodoberali.

Pýtame sa ho, ako to prebehlo. Najskôr trochu váha, potom sa rozhovorí: „Objednali si odo mňa prakticky celú produkciu komodít, ale nezobrali takmer nič, maximálne 10 percent. Museli sme sa obracať, aby sme nemuseli prepúšťať,“ hovorí.

Keď sa pýtame, čím si to vysvetľuje, len lakonicky poznamená, že v prípade firmy Zeleninovo „je známa vec, že vozili tovar zo zahraničia a predávali ho“ na slovenský trh. Pokračuje: „Raz sa mi so Zeleninovom stalo, že bol zabalený produkt, kde bolo moje meno, ale nebol to môj produkt. Mali sme v tom čase viaceré kontroly. Predostrel som daný produkt kontrolórom a spýtal sa ich, čo s tým môžem urobiť ako pestovateľ. Sami nevedeli povedať.“

Použiť cudzie GGN pritom nie je drobnosť ani v samotnej certifikačnej schéme. Pravidlá GLOBALG.A.P. označujú zneužitie certifikačného nároku za dôvod na vylúčenie z certifikácie na dvanásť mesiacov.

Vidí to tak, že „na Slovensku fungujú akoby ‚veľké kolchozy‘, ktoré poberajú dotácie, a potom sú tu malí pestovatelia, ktorí sa to snažia robiť seriózne, pestujú čo vedia, ale podporovaní nie sú alebo je podpora minimálna“.

Tento systém mu prekáža: „Asi viete koľko kamiónov prichádza denne na Slovensko s dovozom a pritom značnú časť tohto tovaru by sme si vedeli dopestovať sami. My sa musíme prebíjať systémom, aký tu je, ale všetci akoby boli spokojní. Závidím Poliakom, ako sú na tom teraz, za 20 rokov nás predbehli,“ dodáva.

Rozdiel je naozaj priepastný. Poľsko vypestuje ročne 5,5 milióna ton zeleniny, Slovensko 172-tisíc. Poliaci pritom zeleninou zarábajú: vlani ju vyviezli za 1,76 miliardy eur a doviezli za 1,67 miliardy. Slovensko doviezlo zeleninu za 404 miliónov a vyviezlo za 89 miliónov eur.

Pestovateľa sme sa spýtali, či o tom informoval reťazce, podvod sa ich predsa priamo týka, najmä ak robia reklamu, že ide o slovenský tovar a on vôbec nemusí byť zo Slovenska. „Samozrejme, napísal som list všetkým reťazcom a upozornil ich na to.“ Napokon, predávali podvodne označenú zeleninu a jemu to mohlo poškodiť meno a povesť.

Zareagoval iba Kaufland. „Pozvali si ma na stretnutie, pýtali sa čo robím, ako robím a koľko toho vypestujem. Chceli podpísať dodávateľskú zmluvu, s podmienkami, aké majú. To však bolo pre nás nesplniteľné, lebo gro času je pre nás pestovanie, čiže nebolo v našich silách tovar voziť rovno do obchodu, aby bol oštítkovaný, zabalený, aby sme my zabezpečili celú logistiku. Samozrejme, že o tom vedeli. Žijeme na Slovensku,“ dodáva.

Pýtame sa, či nevie o tom, že by Kaufland alebo iné reťazce podnikli nejaké kroky ďalej, voči podvodníkom, ktorí to organizovali. „To neviem,“ dodá. Pred rozlúčením sa ešte raz uistí, aby sme nezverejnili jeho meno, roky práce by boli v ohrození. Upokojíme ho, naším cieľom nie je škodiť, ale pestovateľom a farmárom ako on pomôcť, aby domáce poľnohospodárstvo fungovalo lepšie.

Iným príkladom je ďalší pestovateľ, s ktorým sme hovorili. Znovu išlo o falošné etikety a o opäť sa falšovala informácia o reálnej produkcii zeleniny s vykazovaným tvrdením. Pestovateľ nám celý proces opísal, ale aj v tomto prípade si neželal publicitu. Dôležité je, že opäť došlo až ku kontrole zo strany jedného z reťazcov. Následky: opäť žiadne.

Doteraz sme citovali ľudí, ktorí na podvody s falšovaním domácej produkcie narazili takpovediac zvonku, išlo o pestovateľov, ktorým sa cudzí tovar objavil pod ich menom. Keďže nechceme nikomu poškodiť a nechceme sa stať nástrojom skrytého konkurenčného boja, hovorili sme aj s človekom, ktorý bol vnútri a pre dotyčnú firmu pracoval.

Lucia Matláková je ochotná hovoriť už telefonicky, ešte viac pri osobnom stretnutí. Vo firme Zeleninovo pracovala vyše roka na príjme tovaru. Preberala zásielky a vypisovala príjemky, na ktorých je uvedená ako tá, kto ich vyhotovil. So zverejnením mena súhlasila.

Opisuje postup, ktorý sa z pultu ani z letáku vyčítať nedá. „Vždy, keď prijímali zahraničného dodávateľa, ktorého chceli deklarovať ako slovenského, dodávateľ sa v dodacích listoch neuvádzal,“ hovorí. „Keď prijímali slovenského dodávateľa, tak v dodacích listoch uvedený bol.“

Nejde pritom o internú nedbalosť. Európske pravidlá pre obchod s ovocím a zeleninou, ktoré platia od januára 2025, prikazujú uvádzať krajinu pôvodu nielen na cenovke v obchode, ale aj na faktúrach a sprievodných dokladoch v celom dodávateľskom reťazci. Zavádzať spotrebiteľa v otázke pôvodu zakazuje aj základné nariadenie o informáciách o potravinách.

Prekážalo jej to. Na firmu podala podnet Štátnej veterinárnej a potravinovej správe a priložila k nemu doklady, ktoré si počas práce odfotila. Čo sa dialo potom, opisuje takto: „Aj prišli, ale nič sa nestalo. Prvý raz to vyzeralo, že idú po nich. Druhý raz boli iní ľudia a už boli pokojnejší, a aj tí kolegovia.“

Týždeň po druhej kontrole ju vo firme požiadali o odchod.

Systém teda nefunguje úplne bez kontroly. Veď aj firma Zeleninovo bola (a podľa našich informácií aj stále je) v šetrení. Treba si uvedomiť, že slovenský trh je malý, ľudia sa medzi sebou poznajú, vedia o sebe takmer všetko. Po jednej z veľkých dodávok kapusty dostali údajne pokutu za zlú kvalitu kapusty v sklade. Dostali tiež pokutu za zemiaky, uviedli spomínané identifikačné číslo GGN od pestovateľa, ktorý pestoval len neprané zemiaky. Dodať takzvané prané alebo neprané zemiaky je pritom značný rozdiel. Firma údajne podľa našich informácií chybu priznala, ale sankcii sa vyhli. Označili to vraj za chybu zamestnanca, že omylom uviedol chybné číslo. Podozrenie aj tu znelo, že Zeleninovo v skutočnosti predávalo zemiaky, ktoré boli nakúpené buď v Rakúsku alebo Nemecku.

Zeleninovo navyše v tom čase nemalo sklady na uskladnenie zeleniny na zimné mesiace január a február. Zeleninu vypestovanú počas leta alebo jesene dokážu pozbierať a predať, ale v zime – keď sú potrebné sklady – ju zrejme museli získavať inde.

Štátna kontrola pritom nejde príliš do hĺbky. Dôležitejšie by malo byť šetrenie Finančnou správou.

Keďže ide o nepríjemné obvinenia, spýtali sme sa na reakciu vedenia firmy Zeleninovo aj štátnych orgánov.

Najskôr sme sa obrátili na Michala Kmeťa, ktorý má v spoločnosti Zeleninovo na starosti nákup. Je to napokon tvár, ktorú si firma vybrala do letáku Lidlu, práve on v ňom hovorí o navyšovaní pestovateľských plôch.

Telefonicky sme mu položili tri otázky.

Či firma v minulosti falšovala etikety a zeleninu vypestovanú v zahraničí označovala za slovenskú, či sedela výmere pôdy deklarovanej v letáku Lidlu s realitou a napokon o kontrolách štátnych orgánov. Na všetky tri nám odpovedal, často vyhýbavo, ale predsa. Po pár minútach však hovor ukončil a požiadal nás, aby sme nič z toho, čo povedal, nepoužili.

 „Ďalej by som neodpovedal, keďže nie som konateľom spoločnosti a rád by som o tomto informoval konateľov spoločnosti.“ Dodal, že ďalšie otázky radi zodpovedia.

V poriadku, vyšli sme mu v ústrety. Požiadali sme ho, aby sme mohli osloviť konateľov priamo. Namiesto toho nás odkázal na právne oddelenie a poskytol kontakt na advokátsku kanceláriu. Tej sme zaslali tie isté otázky písomne, reakcia bola útočná.

Podvody s falšovaním pôvodu zeleniny kategoricky odmietajú, považujú to za anonymné obvinenie a konkurenčný boj. Ku kontrolám napísali, že firma bola opakovane kontrolovaná, no žiadna kontrola nekonštatovala porušenie povinností a nebola jej uložená nijaká sankcia a dodala, že ide o overiteľnú skutočnosť. Zároveň sa dištancovali od telefonických vyjadrení pána Kmeťa s tým, že nie je oprávnený hovoriť v mene spoločnosti. Ide pritom o toho istého človeka, ktorého firma nechala hovoriť za seba v reklamnom letáku.

V poriadku, vyšli sme im v ústrety, kde sa dalo. Neplatí avšak, že obvinenia sú anonymné. Naopak.

Nás však v tom celom nezaujíma najviac konkrétna firma Zeleninovo, ale podvod. Ide totiž o ten typ podvodu, ktorý dlhodobo znemožňuje budovanie slovenského poľnohospodárstva. Poškodzuje zákazníka a fungovanie domáceho trhu. Ak by Zeleninovo zeleninu pestovalo, bolo by všetko v poriadku. Ak ju vozí z cudziny a označuje za slovenskú, je to problém, ktorý treba riešiť.

Vráťme sa však ešte k spornému letáku, ktorý lákal na akcie v reťazci Lidl.

Kmeťo z firmy Zeleninovo už v letáku preventívne obchádza možné obvinenie tým, že odkazuje na ďalších pestovateľov, s ktorými spolupracujú. To je bežná prax, pestovatelia sa spájajú, aby mohli uspieť. Lenže ani pestovatelia, ktorí s firmou Zeleninovo spolupracujú, nemali v tom čase také výmery pôdy, na ktorých by vypestovali vysoké objemy kapusty, petržlenu či červenej repy. Podľa zdroja, ktorý si neželal byť menovaný a pozná dodávateľov tejto firmy (poznáme mená a rozlohu pôdy týchto farmárov), mali všetci dokopy v tom čase pôdu v rozsahu desiatok hektárov, celkovo zhruba do 300 hektárov. Nie však 15-tisíc hektárov pôdy, ako to tvrdia v letáku. Inými slovami, firma má problém zdokladovať pôvod tých 200 ton kapusty, ktoré dodali reťazcu ako slovenské výrobky, ktoré mali byť vypestované na južnom či západnom Slovensku a Považí, ako to tvrdí reklamný leták Lidlu.

Zeleninovo pritom samo nie je pestovateľ. Podľa účtovných závierok tvorili v roku 2024 tržby z predaja tovaru 99,4 percenta jeho výnosov, tržby zo služieb boli 1 793 eur a vlastnú prvovýrobu firma v predmete činnosti zapísanú nemá. Obrat dosiahol 26,3 milióna eur a zisk po zdanení 842-tisíc. Na svojom webe pritom firma uvádza, že riadi celý proces od pestovania.

Samozrejme, že to už vyvolalo v informovaných kruhoch pozornosť. Zaujímavé na tomto prípade je, že sťažnosť už mierila aj na centrálu Lidlu, aj na Štátnu veterinárnu a potravinovú správu, ktorá pôsobí pod Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Informátor sa cítil byť frustrovaný, že sa nič nezmenilo.

Keď sme sa obrátili s otázkou na ministerstvo pôdohospodárstva a Štátnu veterinárnu a potravinovú správu, v odpovedi nám to potvrdili: „Za rok 2025 a 2026 bolo v obchodnej sieti zistených 22 prípadov, keď krajina pôvodu vyznačená pri predaji nesúhlasila s údajmi uvedenými na sprievodných dokladoch. Obchodníkom boli uložené na mieste opatrenia na nápravu.“

Podľa našich informácií to však nemá veľký význam, k náprave to nevedie.

O probléme sa teda vie, ale nerieši sa to dostatočne. Vo všeobecnosti platí, že reťazce to nezaujíma, existuje odôvodnená obava, že často o podvodnom konaní vedia, jeden z pestovateľov nám povedal, že sa údajne správajú takým spôsobom, akoby to bolo s ich vedomím. Neraz sa nájdu v tovare dôkazy, že bol dovezený zo zahraničia, navyše dobre vedia, koľko má daný farmár pôdy a či má alebo nemá kapacitu zabezpečiť tony tovaru, ktorý si reťazec objednáva. Lidl či Kaufland zaujíma iba cena. A, samozrejme, marketing, kde sa kreslia slovenské vlajočky.

Zákon o potravinách pritom umožňuje za nesprávne označenú potravinu pokutu od sto do stotisíc eur a za potravinu neznámeho pôvodu od tisíc do pol milióna eur. V praxi sa sankcie ukladajú pri dolnej hranici, aby neboli likvidačné. V máji 2026 vydala Štátna veterinárna a potravinová správa 74 právoplatných rozhodnutí v celkovej sume 105 780 eur, teda v priemere okolo 1 400 eur na jedno, najvyššia pokuta bola 16-tisíc eur. Vo februári 2026 bola najvyššia právoplatná pokuta štyritisíc eur. Nič také, čo by odradilo od podvodu. Dá sa s tým dokonca dopredu počítať.

Oslovili sme Lidl, Kaufland a Štátnu veterinárnu a potravinovú správu, čo na to hovoria. Ich reakcia asi nikoho neprekvapí.

Kaufland reagoval okamžite, ale požiadal o dlhší čas na odpoveď, vyšli sme mu v ústrety, ale už sa z neho neozvali.

Lidl reagoval pomalšie a na naše otázky odpovedal, že „kladú mimoriadny dôraz na transparentnosť, kvalitu a overiteľný pôvod všetkých ponúkaných potravín vrátane ovocia a zeleniny. Všetci naši dodávatelia sú viazaní prísnymi zmluvnými podmienkami a pravidelne podliehajú kontrolám. Neevidujeme žiadny prípad neoprávneného deklarovania zahraničného pôvodu tovaru pri slovenských produktoch ani zneužitie domácich GGN čísiel zo strany našich dodávateľov.“

V politickej hantírke sa tomu hovorí – skutok sa nestal.

Lenže on sa stal a zrejme k takýmto podvodom dochádza systematicky. Tvrdenie Lidlu je v rozpore s tým, čo nám potvrdili niektorí slovenskí pestovatelia. V Lidli však nič také nevidia. A tému uzatvárajú s tým, že „keďže k žiadnemu takémuto porušeniu pravidiel nedošlo, nemuseli sme v uplynulom období voči dodávateľom vyvodzovať dôsledky ani z tohto dôvodu prerušovať spoluprácu.“

Štátne orgány tiež potvrdzujú, že problém naozaj existuje. Z ministerstva k téme dodali, že „v roku 2026 inšpektori vykonali kontroly u troch veľkoobchodných dodávateľov čerstvého ovocia a zeleniny so zameraním na kontrolu správnosti označovania produktov krajinou pôvodu. U jedného prevádzkovateľa bolo zistené, že prevádzkovateľ tovar zakúpený v zahraničí označoval krajinou pôvodu Slovensko. Prevádzkovateľovi boli uložené opatrenia na mieste a je voči nemu zahájené správne konanie.“

Jedno z tvrdení nášho informátora, s ktorým sme pri príprave textu hovorili, je, že v dodanom tovare sa z času na čas nájdu etikety, ktoré potvrdzujú, že tovar pochádza napríklad z Nemecka, Rakúska alebo Poľska. Kontrola to niekedy potvrdí, čiže všetci dotknutí vedia, že tovar označený ako slovenský, je v skutočnosti z Nemecka alebo Poľska, teda že sa robí kamufláž, ale dôsledok pre reťazce ani falošných dodávateľov nebýva žiadny. A čo je najhoršie, všetko pokračuje rovnako ako doteraz. Dokonca aj dotknutý pestovateľ naďalej spolupracuje s reťazcom, kde sa teší dobrému menu a ďalším objednávkam na „slovenské“ ovocie či zeleninu.

Na redakčný stôl sme dostali viacero podobných informácií. Pestovateľ cherry rajčín, ktoré sa predávajú v každých väčších potravinách, hovorí, že ide o krásnu prácu a hrozný biznis. Mimo sezóny, keď má náklady na rajčiny vyššie, pretože sú vyššie náklady na energie a skleníky, kde ich pestuje, ponúkne produkciu veľkému reťazcu, ale z druhej strany dostane ultimatívnu požiadavku, aby vyrovnal cenu rajčín z Maroka alebo južného Španielska, kde pritom už vykurovať nemusia. Rajčiny z Maroka sa, samozrejme, musia oberať o niekoľko dní (niekedy až týždeň) skôr, čiže sú menej zrelé a menej chutné, ale to reťazce nezaujíma. Dôležitá je iba cena. Ceny sú pritom napokon často rozdielne, ale slovenský producent čelí tlaku, aby cherry rajčiny dodával za rovnaké ceny ako konkurencia, ktorá predáva nadprodukciu. Reťazce to nezaujíma. Buď je dorovnaná cena alebo nie je odbyt.

Ešte horšie je to s uhorkami, pri ktorých je čerstvosť ešte dôležitejšia. Jeden reťazec mal nedávno výkupnú cenu uhorky poľnej 1,40 eura za kilogram, slovenský dodávateľ bol schopný produkciu predať za 1,60 eura za kilogram, ale to nebolo možné. Buď pôjde s cenou na 1,40 alebo od neho nič nekúpia. V obchode sa pritom uhorky predávali za vyše tri eurá za kilogram, čo je slušne vysoká marža. Meno reťazca aj pestovateľa sme v tomto prípade museli zakryť anonymitou, z jeho obavy, aby si na neho nezakľakli a mal ešte šancu predávať.

Pointa tejto sťažnosti je, že uhorka zo Španielska je niekedy až o 7 – 10 dní skôr odtrhnutá ako tá zo Slovenska, pretože doprava a balenie potrebujú svoj čas, a keď sa predáva ďalších 5 – 6 dní, je podstatne staršia ako domáca uhorka, ktorú vedia pestovatelia dodať do 24 alebo 48 hodín. Stojí alebo nestojí to za rozdiel 20 centov na kilogram? A čo keby to mohol posúdiť zákazník? Mimochodom, bližšiu pozornosť si zaslúži aj to, koľko hnojív sa používa u nás a koľko v niektorých štátoch na Západe (o tom inokedy).

Štát sa domácim pestovateľom snažil pomôcť aj zmenou daňovej politiky. Od januára 2025 platí na čerstvú kapustu, zemiaky, rajčiny, cibuľu, šalát, uhorky, strukoviny aj na jablká a hrušky znížená sadzba DPH päť percent, do konca roka 2024 pritom čerstvé ovocie a zelenina patrili do základnej dvadsaťpercentnej sadzby. Mrkva, petržlen, zeler a cvikla však ostali na devätnástich percentách. A sadzba sa viaže na colný kód, nie na krajinu pôvodu, päť percent platí rovnako pre slovenské, aj pre dovezené zemiaky. Domácim pestovateľom to však pre prístup reťazcov nepomáha.

Iný príklad. Výkupná cena surového kravského mlieka klesla zo 49,76 eura za sto kilogramov v septembri 2025 na 36,86 eura v júli 2026, teda o takmer 26 percent za desať mesiacov. Náklady na energie pritom narástli. Môžete dvakrát hádať, čo to bude znamenať pre slovenských mliekarov, pre chov dobytka a vôbec pre družstvá. Ak sa napríklad rozhodnú dobytok radšej speňažiť na mäso, ako dlho bude trvať obnova chovu na mlieko? Alebo sa rozhodnú pre istotu predať celé družstvá? Na Považí je napríklad, podľa jedného nášho čitateľa, už niekoľko družstiev na predaj. Inému už navrhli, aby nadbytok mlieka vylieval. Pripravujeme o tom samostatný text.

Tém, ktoré sa tým otvárajú, je veľa. Ďalšie sa týkajú využívania dotácií, či sa napríklad nevieme poučiť z vlastných chýb a naučiť z pozitív inde. Boli sme predsa kedysi poľnohospodárskou krajinou, dnes sme už odkázaní na dovoz z Poľska, Česka či Maďarska a Rakúska. Naozaj sa s tým máme iba zmieriť?

Bude nás zaujímať aj to, ako uvažujú veľké reťazce, prečo sa práve tam zodpovední ľudia nestarajú viac o to, aby sa predávali domáce potraviny. Zdá sa, že už české reťazce sa správajú inak ako tie naše. A reťazce v Slovinsku či Maďarsku výrazne inak, ako to vidíme u nás.

A ešte jedna vec, ktorá sa v týchto debatách stráca. Nejde pritom ani tak o to, koľko sa u nás vypestuje. Obchod so základnými poľnohospodárskymi produktmi bol v roku 2024 takmer vyrovnaný, dovoz za 1,388 miliardy eur proti vývozu za 1,325 miliardy, teda schodok mínus 63 miliónov eur. Pri potravinárskych polotovaroch a finálnych výrobkoch dosiahol schodok 2,613 miliardy eur a tvoril 97,6 percenta celého agropotravinárskeho deficitu. Vyvážame surovinu a dovážame výrobok. Najväčší prepad teda nie je na poli, ale v bitúnkoch, mliekarňach, konzervárňach, mraziarňach, baliarňach, skladoch a v prístupe domácich výrobcov k distribúcii. Budeme sa tomu venovať v samostatnom texte.

Hlavná téma v pozadí je však podstatne väčšia. Slovensko už dnes nie je sebestačné ani v cukre z repy, poslednej spracovanej potravine, ktorú sme pokrývali z vlastnej suroviny. Nemecký Nordzucker vo februári 2026 oznámil koniec výroby v Trenčianskej Teplej a v krajine zostal jediný cukrovar. Na našom trhu veľmi úspešne pôsobia veľké reťazce, ktoré každý rok dosahujú solídne zisky, ale ktoré svojimi rozhodnutiami často deformujú domáci trh. Domáci pestovatelia a chovatelia sa sťažujú, že pestovanie mnohých komodít a chov zvierat robia dlhodobo neudržateľnými. Často pritom rozhodujú centy na kilogram.

Finty sú rôzne. Zdroj, ktorý je oboznámený s podnikaním v pekárstve, nám nedávno tvrdil, že podobné ťažkosti sa týkajú aj dovezeného pečiva, keď sa pomer ceny a gramáže používa nevýhodne voči domácim producentom a zvýhodňuje sa dovoz drahšieho produktu napríklad z Nemecka. Tém je naozaj veľa.

Myslíme si, že je najvyšší čas začať si klásť otázku, že ak majú svoj záujem veľké potravinové reťazce, možno majú svoj záujem aj slovenskí konzumenti a domáci poľnohospodári. Asi sa zhodneme, že by sme nechceli, aby sa trh vyvíjal spôsobom, že stále menej ovocia, zeleniny, mäsa či mlieka sa bude dodávať z domácej produkcie a stále viac budeme dovážať. Považujeme to za veľkú celospoločenskú tému, ktorej sa budeme systematicky venovať. Naším nepriateľom nie sú reťazce ani dostupné ceny a už vôbec nie všetci slovenskí producenti.

Témou je férovosť a aby sme kapustu, ktorá sa na Slovensku pestuje, označovali ako slovenskú a tú poľskú ako poľskú. A keďže svet myslí čoraz viac na sebestačnosť, aby sme aj my boli sebestační tam, kde je to možné.