Nemecká záhada v Bibione

Po minuloročnej epopeji po rumunských a bulharských cestách sme sa tento rok rozhodli pre pokojnejšiu a kratšiu cestu do Talianska. Ja som tlačil na čo najbližšiu destináciu k nám, a keďže v Grade, čo je úplný sever, je údajne hrozne plytké more, voľba padla na Bibione.

Predstavoval som si slávne rakúske diaľnice, ktorými prefičím do Álp, kde deti zabavím počítaním tunelov, a ani sa nenazdáme, budeme pri mori. Bohužiaľ, pravdivá bola len druhá polovica predchádzajúcej vety.

Prosím vás, nech už predo mnou nikto nikdy nechváli rakúske diaľnice. Ja som z nich mal totiž pocit, že pre neustále obmedzenia rýchlosti sa na nich neoplatí ísť rýchlejšie ako stovkou (ak nechcete hneď po pridaní na 130-tku znova brzdiť a takto zbytočne navyšovať spotrebu) a že sa na nich vlastne ani nedá natankovať a odpočinúť si.

Jednoducho, čím viac cestujem autom po Európe, tým viac si vážim to, čo máme doma.

Na Zlatých pieskoch som tankoval za krásnych 1,55 eura, poslal všetkých na WC a na tovar v regáloch benzínky som nepozeral s úzkosťou, že ak by deti chceli nanuky, tak nás to bude stáť toľko čo polovica nádrže. Zato v Rakúsku som (pri diaľnici) nikde nevidel naftu pod 2 eurá. V Taliansku nikde (ani mimo diaľnice) pod 1,90 eura. V Taliansku bola značná časť púmp, ktoré som videl, bez obsluhy (nieto ešte s možnosťou niečo dokúpiť). V Rakúsku pýtali za toalety poplatok a všetko tam bolo neskutočne predražené.

Aj preto som po nekonečných hodinách strávených na (upchatých) rakúskych diaľniciach túžobne vyzeral Bratislavský hrad, neklamný znak návratu domov, do normálneho sveta.

Čo sa týka Bibione, odnášam si odtiaľ viac dojmov o Nemcoch ako o Talianoch. 

Drvivá väčšina návštevníkov nášho rezortu boli totiž Nemci. Popri nich tam bola možno pätina ľudí z Talianska, trochu menšia časť z Rakúska, potom ešte zopár Švajčiarov. Slovenské autá som tam okrem nášho videl len dve, obe z východného Slovenska. Čechov bolo trošku viac, v posledné dni našej dovolenky som už občas začul aj poľštinu.

Objektívne dôvody, prečo je to tak, nepoznám. Obzvlášť keď som v neďalekom Lignane stretol Slovákov a Čechov na každom rohu. No Slováci, s ktorými som sa pred odchodom rozprával, tvrdili, že do Bibione by nešli, lebo je tam pre nich špinavé more. Ako človek odchovaný na „špinavom“ pobreží talianskeho severu (dovolenky s rodičmi) som aj napriek faktu, že more tu bolo skutočne mútne a v prípade väčších vĺn aj plné rias, s tým problém nemal. Rovnako ani Nemci, pre ktorých to bol zjavne dovolenkový raj, podobne ako je pre krajiny bývalej monarchie Chorvátsko.

Zrejme to bude tým, že Bibione je pre Nemcov, rovnako ako pre nás Chorvátsko, jedným z najbližších prímorských letovísk. Z Mníchova je to zhruba šesť hodín autom. Z Drážďan, odkiaľ boli zrejme naši susedia (usudzujem podľa vlajky, ktorú mali prevesenú cez zábradlie terasy), zhruba 10 hodín.

Mne však aj napriek tomu neustále nedala pokoj otázka, prečo tam vlastne Nemci na tých karavanoch a obytných prívesoch chodia v takých vysokých počtoch. Obzvlášť som sa to pýtal v prípade našich najbližších susedov, z ktorých štyria prišli na autách značky Dodge RAM, čo je auto, ktorého hodnota začína na cenovke približne 130-tisíc eur, a karavanoch, ktorých hodnota sa pohybovala určite vo vyšších desiatkach tisíc. Jeden z nich mal obytné auto, ktoré mojím laickým okom vyzeralo ako Niesmann+Bischoff Flair, ktorého cena sa v základnej výbave pohybuje okolo 230-tisíc eur. Ďalší mal svoj krikľavo zelený RAM farebne zladený s luxusným karavanom Adria (zrejme model Astella), na ktorom bol vyobrazený Hulk.

Aj keď mi to prišlo málo pravdepodobné, som ochotný priznať, že títo ľudia neboli majiteľmi daných karavanov, ale len si ich prenajali. Keď som si však na internete porovnal sumy, zistil som, že aj prenájom takéhoto karavanu, miesta na kempovanie a ďalšie náklady ich museli vyjsť zhruba rovnako ako all inclusive letecká dovolenka v dobrej destinácii.

Otázka teda ostáva, warum? Prečo niekto namiesto pohodlnej dovolenky uprednostní béčkový kemping, kde si aj napriek špičkovému karavanu aj tak musí chodiť po vodu, kde chodí do verejných spŕch a toaliet (ktoré teda fakt nevyzerali vábne), sám si varí a potom s riadom v košíku chodí do umyvární, aby ho ručne umyl?