Začína sa veľký zápas. Homopáry chcú hromadne obísť ústavnú definíciu manželstva

Rozbieha sa nová právna bitka LGBT aktivistov za presadenie homosexuálnych „manželstiev“. Okrem prípadu progresívneho poslanca Michala Saba, ktorý sa „oženil“ v Rakúsku, sa pridáva aj Metod Špaček, bývalý vedúci kancelárie prezidentky Čaputovej. Ten požiadal slovenskú matriku o zapísanie svojho homozväzku s pánom Novotným (slovo manželstvo používame v Markeri iba na zväzok muža a ženy) ešte v decembri minulého roka.

Tlak od aktivistov sa zvyšuje. Ministerstvo vnútra pre Denník N potvrdilo, že len medzi 7. januárom a 30. marcom eviduje ďalšie tri takéto žiadosti. O viacerých prípadoch pre toto médium hovoril aj Martin Macko z Iniciatívy Inakosť, ktorej právna poradňa stojí v čele tlaku na matriky a štát. „Podľa našich informácií nerozhodla zatiaľ o žiadnom prípade a pri prvých už lehoty uplynuli,“ povedal Macko pre N.

Z vyjadrení Macka je evidentné, že tieto podania sú súčasťou snáh o faktické zrušenie poslednej novely ústavy, ktorej súčasťou bolo vyhlásenie suverenity v kultúrno-etických otázkach. Iniciatíva Inakosť už komunikuje s viacerými predstaviteľmi EÚ. „Naďalej preto hľadáme iné právne cesty, ako prinútiť súčasnú vládu dodržiavať záväzky vyplývajúce z medzinárodného práva,“ uviedol Macko pre N.

Aké sú šance LGBT aktivistov, že uspejú?

Dôvod, prečo tento stav vznikol, je rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie (SDEÚ) s názvom Trojan z novembra minulého roka. V ňom SDEÚ rozhodol, že Poľsko musí legalizovať (teda zapísať do matriky) homosexuálne manželstvo dvoch Poliakov uzatvorené v Nemecku. A to aj napriek tomu, že v Poľsku je – rovnako ako na Slovensku – v ústave manželstvo definované ako zväzok medzi mužom a ženou.

Práve na tento rozsudok sa teraz odvolávajú slovenské homosexuálne páry, ktoré začali hromadne tlačiť na matriky a požadujú zápis ich zväzku ako „manželstva“, a teda jeho legalizáciu, na Slovensku.

Prípady Saba a Špačeka sa pritom mierne odlišujú. Zatiaľ čo Špaček priamo požiadal matriku o zapísanie manželstva, Sabo sa jej len pýta, ako má postupovať v prípade, že si chce zapísať manželstvo. Zo staršieho rozhovoru Špačkovho partnera Ivana Novotného vieme, že ich žiadosť na matrike v Starom Meste prijali. Keďže však ide o „manželstvo“ uzatvorené v zahraničí, miestna matrika žiadosť musela poslať na osobitnú matriku, čo je špeciálny útvar ministerstva vnútra, ktorý mal 90 dní na vyjadrenie. Keďže táto doba uplynula a osobitná matrika Špačekovi a Novotnému neodpovedala, pár podal podnet na Generálnu prokuratúru.

Z posledného textu Denníka N o ich prípade vyplýva, že vec momentálne stojí na matrike. Tá nekoná, lebo čaká na stanovisko ministerstva vnútra. No a ministerstvo vnútra zas tvrdí, že požiadalo o odborné stanovisko v tejto veci ministerstvo spravodlivosti.

Aj keď Denník N, Iniciatíva Inakosť aj pán Špaček so svojím partnerom situáciu prezentujú tak, že LGBT aktivisti majú teraz pomerne veľkú šancu uspieť, nemusí to tak byť. Viacero silných právnych argumentov stojí proti.

V prvom rade takýto postup zakazuje naša legislatíva. Konkrétne paragraf 22a zákona o matrikách, kde sa uvádza, že „do matriky nemožno zapísať uzavretie manželstva, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Takýto zápis je neplatný dňom jeho vykonania.“

Plus platí, že naša ústava definuje manželstvo ako zväzok muža a ženy a v kultúrno-etických otázkach sme vyhlásili, že trváme na zvrchovanosti Slovenska .

Matriky sa teda stále môžu odvolať na ústavu a žiadosť zamietnuť. Druhou alternatívou podľa právnikov je, že matrika uvedie, že jednoducho rozsudok Súdneho dvora nevykoná s odkazom na inštitút manželstva v článku 41 odsek 1 Ústavy SR a s argumentom na národnú identitu v článku 7 odseky 6 a 7 Ústavy SR.

Okrem toho prípady Saba a Špačeka nemusia byť nevyhnutne totožné s prípadom Trojan. Ako to vyjadril jeden z expertov na tento spor, v prípade Trojan išlo o pár rovnakého pohlavia, ktorý začal a rozvíjal rodinný život v Nemecku a potom prišiel do Poľska, navyše jeden z páru mal aj nemecké občianstvo. To však v prípadoch Saba a Špačeka neplatí. Obaja (všetci štyria) dlhodobo žijú na Slovensku, nie je známe, že by mali aj iné ako slovenské občianstvo.

Z článku Denníka N vyplýva, že minimálne v Špačekovom prípade počítajú s takouto možnosťou a prípad chcú potiahnuť na súd. „Ak bude nečinnosť pretrvávať, podáme správnu žalobu proti nečinnosti ministerstva my,“ povedala pre N Špačekova právna zástupkyňa.

Aj keď na prvý pohľad sa môže zdať, že v takom prípade by mali mať LGBT aktivisti pomerne slušnú šancu na úspech, nie je to tak.

Rovnako ako matriky, aj naše súdy sú totiž viazané ústavou a žalobu by mali zamietnuť. Je pritom pravdepodobné, že aktivisti ako Špaček sa preto budú snažiť dostať prípad pred SDEÚ.

Aj tu má však Slovensko viacero možností.

Prvou je hľadať nuansy a rozdiely medzi prípadom Trojan a každým iným prípadom, ktorý sa týka uzavretia manželstva osôb rovnakého pohlavia v členskom štáte EÚ. Takými sú napríklad vzťah osôb ku krajine, kde uzavreli manželstvo, kde vznikol a kde sa rozvíjal rodinný život, či v krajine, kde mali sobáš alebo nie.

Nejde len o právo, ale aj o politiku. Zo strany európskych súdov ide o súdny aktivizmus, súdy prekračujú hranice deľby moci a preto by mali slovenské štátne orgány brániť liberálne princípy deľby moci.

Druhou možnosťou je preto nevykonanie rozsudku vo veci Trojan. Precedensom sú prípady rumunských súdov, ktoré nevykonali rozsudok vo veci Coman, či bulharské úrady, ktoré postupovali rovnako vo veci Mirin.