Varovanie z Poľska
To, akým spôsobom boli sčasti legalizované homozväzky v Poľsku, je pre Slovensko varovaním. Najmä teraz, keď sa do vlády rozcvičuje PS.
Komentárekultúrna vojnaProgresívci
Michal ČopRedaktor
To, akým spôsobom boli sčasti legalizované homozväzky v Poľsku, je pre Slovensko varovaním. Najmä teraz, keď sa do vlády rozcvičuje PS.
Poľsko padlo. Jeho demokracia bola znásilnená. A nie, nie je to preháňanie.
V Poľsku boli s pomocou bruselských súdov presadené manželstvá osôb rovnakého pohlavia uzavreté v zahraničí. Ústava, ani poľský prezident – čiže deľba moci a poľské právo – nemali žiadne slovo.
Zrekapitulujme si celý príbeh. Tiahne sa od roku 2018, keď dvojica poľských občanov Jakub Cupriak (ten má údajne aj nemecký pas) a Mateusz Trojan uzatvorila v Berlíne homosexuálne manželstvo. Následne sa vrátili do Poľska, kde im matrika odmietla zapísať ich „manželstvo“, za čo ju dvojica zažalovala.
Prípad sa postupne dostal až pred poľský Najvyšší správny súd, ktorý sa zas obrátil na Súdny dvor EÚ a ten vo svojom verdikte rozhodol, že Poľsko musí zapísať toto manželstvo do matriky, rovnako ako zapisuje heterosexuálne manželstvá uzatvorené v zahraničí. V tomto prípade dokonca dochádza k posunu oproti rozhodnutiu známemu ako Coman, keďže tu už európsky súd nevyžaduje ani dlhodobý pobyt dvojice v zahraničí, čo de facto znamená legalizáciu „manželskej turistiky“.
Aj keď sa na prvý pohľad môže zdať, že Poľsko v tomto prípade nemalo na výber, nie je to pravda. Tamojší súd sa totiž nemusel pýtať európskeho, ako má prípad vykladať, a mohol sa odvolať na poľskú ústavu, ktorá definuje manželstvo ako zväzok muža a ženy. Tiež sa mohol odvolať na rozhodnutie poľského ústavného súdu, podľa ktorého je ústava nadradená európskej legislatíve aj rozhodnutiam európskych súdov.
Viacero možností mala aj poľská vláda. Mohla prípad minimálne posunúť na domáci ústavný súd alebo mohla rozhodnutie Súdneho dvora EÚ ignorovať, ako sa to už stalo v iných prípadoch.
Lenže to by muselo byť v záujme tamojšej vlády a jej premiéra Donalda Tuska. V nej však, naopak, existoval dopyt po podobnom rozhodnutí, keďže Tusk kandidoval s tým, že presadí legalizáciu homosexuálnych zväzkov a rovnakú agendu má aj jeho koaličný partner Ľavica.
Tusk a vláda však ani napriek výhre vo voľbách nemali politickú silu podobný zákon schváliť, čo im poľskí dúhoví aktivisti radi vyčítali.
A tak Tusk privítal rozhodnutie cez Brusel, či skôr Luxemburg, kde sídli Súdny dvor EÚ.
Aby na tom poľský premiér nestratil priveľa politických bodov, tak už vyhlasuje to, čo všetci podobní politici pred ním: že uznávanie homosexuálnych zväzkov sa nebude týkať adopcií. Pritom je každému jasné, že stačí, aby niekto opäť podal sťažnosť európskym súdom a tie pretlačia aj adopcie. Hry so salámovou metódou sa predsa dajú hrať donekonečna a pretlačiť sa cez ne dá všeličo. Časom pokojne aj polygamia.
Za zmienku stojí aj to, že túto falošnú politickú hru dohral progresívny primátor Varšavy Rafał Trzaskowski, s ktorým sa vždy rád odfotí náš Matúš Vallo. Trzaskowski so svojím progresívnym programom prehral v prezidentských voľbách s konzervatívcom Karolom Nawrockým.
Surko
Pred 2 mesiacmi
Ale veď netrápte konzervatívneho voliča na Slovensku. Čo tam po homo manželstvách. Veď predsa Fico, mafia, Putin, Gašpar, Bodor atď. Konzervatívny volič má dôležitejšie témy ako homo manželstvá.
Motyl
Pred 2 mesiacmi
Ocakavam, ze KDH k tomuto kroku Sudneho dvoru EU a Polska zosmoli nejake vyhlasenie, ze je to za ich cervenou ciarou. A ak nie, nech sa rovno rozpustia. To naozaj nikto z nasich europoslancov za SMER, HLAS, KDH a REPUBLIKA netusil, ked sa menila nasa Ustava, ze nieco taketo sa moze stat a je potrebne taketo "podrazy" v Ustave osetrit?
Prince of Earth
Pred 2 mesiacmi
To čo popisuje článok je dnes v Európskej únii normálne, lebo EU je dnes klasický žalár národov v ktorom majú primárne hlavné slovo Nemecko a Francúzsko, teda krajiny kde prekvitá rakovina progresivizmu. No a tento odporný globalistický moloch oficiálne vznikol v momente schválenia Lisabonskej zmluvy, čo je ten najohavnejší dokument aký bol prijatý v 21. storočí. Zrušenie Lisabonskej zmluvy je jediná cesta a nádej, ktorá môže zachrániť národne štáty Európy pred zánikom.
Furi
Pred 2 mesiacmi
Žiaľ, bude to tak ako píšete v čiernom scenári. Ak sa progresívci ocitnú pri moci bude to cez kopirák ako v Poľsku. Overtonovo okno s LGBTI sa rýchlosťou blesku prechýlilo z polohy "propagácie" do stavu "aktuálnej politiky." To by som nikdy nepovedal, že vo svojom živote zažijem taký turbulentný negatívny vývoj v tejto oblasti. Keď som bol mladý, vnímali sme homosexualitu ako Colombovu ženu. Vedeli sme, že existuje, no nikto ju nikdy nevidel.
crawler
Pred 2 mesiacmi
Tolko k tomu akonje sudna moc nezavisla, ked ju kreuje liberalka a dosadi tam svojich ludi...teple miestecka pre kamaratov a potom tu budu este nieco hovorit o korupcii...