Benátska komisia je poradným orgánom Rady Európy pre ústavné otázky.
Delegácia Benátskej komisie pricestuje vo štvrtok do Maďarska. Skupina expertov na ústavné právo preskúma návrh novely ústavy, ktorá by mala umožniť odvolanie prezidenta Tamása Sulyoka.
Tilijačik
Približne pred 3 hodinami
K pravde patrí aj to, že Benátska komisia už mala prísť pred cca dvomi týždňami, ale Magyar ich nebol ochotný prijať… Asi mu naznačili, že napriek tomu, že užíva bezbrehú priazeň Bruselu, musí niečo aj rešpektovať.
Athos
Približne pred 2 hodinami
Kde sú Zdechovský, Jourová, Hojsík...? A príde aj Polívka s Anděl Pánom? Veď treba ísť brániť demokraciu, právny štát.
Sjancok
Približne pred hodinou
1/2 Páni, už som to rozoberal pri "páně Hoffmana komentáři" o českom ÚS (takže toto treba čítať v súvislosti aj s komentmi tam) . Som presvedčený, že Sulyok je slušný človek a dobrý právnik, a že Magyar úplne idiotsky postupuje pri snahe o jeho odvolanie. Súčasne som si istý, že žiaľ nesledujeme žiaden útok na Maďarsko ako právny štát: 1) Je to maďarský základný zákon (HU ZZ), ktorý určuje, že Ústavný súd môže pri ústavných zákonoch a zmenách ZZ iba posudzovať či boli prijaté v súlade s procesnými normami základného zákona. Tých je biedne málo, a prakticky stačí riadne prerokovanie a ústavná väčšina. Ústavný systém Maďarska aj s úmyselne oslabeným ÚS je dielom Fideszu a osobitne aj boja býv. sudcu ÚS prof. Pokola proti právnemu dualizmu (juristokracii). Práve prof. Pokol (ktorého ako právneho filozofa obdivujem a väčšinou má pravdu) teraz hlasno vystupuje na podporu Sulyoka. 2) Prezident je v HU volený parlamentom, a môže byť odvolaný v procese impeachmentu s tým, že o obžalobe parlamentu rozhoduje ústavný súd. Samozrejme ÚS by proti Sulyokovi nikdy nerozhodol. 3) Jediná obranná línia, ktorú vidím u Sulyoka je základné právo na prístup k voleným funkciám (čo je jeho ústavné právo ako občana, do ktorého ale parlament môže v odôvodnených prípadoch zasiahnuť), v spojení s pravidlom, že zákony (nielen ústavné ale aj bežné) majú byť všeobecnou normou, aby sa líšili od rozhodnutia o konkrétnej osobe. Sulyok tvrdí, že nejde o všeobecnú normu, lebo je to zrejmé z jeho účelu. 4) Sulyok sa dokonca obrátil na maďarský ÚS - väčšina namietala zaujatosť, predseda Polt stiahol bod z programu ale jeden zo sudcov (všetci nominovaní Fideszom) Marcel Szabó dokonca tvrdil že je vecne neprerokovateľný (išlo zo strany Sulyoka o preventívny krok ešte 31. mája súd, rokoval 19.6.) 5) proces prijímania ústavného dodatku (17.) by mal vraj vyvrcholiť referendom. A pokiaľ niekedy na jeseň ešte zmeny ústavy schváli aj referendum, legitimita Sulyoka bude už pod nulou.
