Na Akciu K z roku 1950 odkazuje aj pamätný deň SR - Deň nespravodlivo stíhaných
Akcia sa začala v noci z 13. na 14. apríla 1950, keď sa príslušníci ozbrojených zložiek začali dobýjať do kláštorov, do ktorých vnikli aj násilím.
V nočných hodinách z 13. na 14. apríla 1950 prepadli represívne zložky vtedajšieho totalitného Československa mužské kláštory na Slovensku i v Čechách a rehoľníkov odviezli do sústreďovacích kláštorov a neskôr do disciplinárnych či preškoľovacích táborov. Zásah voči reholiam dostal názov Akcia K.
Udalosť, známa aj ako Barbarská noc, od ktorej uplynie v pondelok 13. apríla 76 rokov, sa na Slovensku na základe zákona č. 241 prijatého Národnou radou (NR) SR pripomína ako pamätný deň - Deň nespravodlivo stíhaných.
Už pred rokom 1948 mnohí poprední komunisti v Československu považovali vplyv reholí na obyvateľov za značne negatívny. Po februárovom prevrate v roku 1948, keď moc v Československu prevzala komunistická strana, sa začali represie proti kláštorom, ktoré boli predstaviteľmi moci označené za centrá protištátnej činnosti.
Akcii K predchádzalo ultimátum ministra spravodlivosti Alexeja Čepičku, prednesené na rokovaniach s rímskokatolíckymi biskupmi 17. februára 1949. Žiadal v ňom, aby cirkev vyhlásila jednoznačnú lojalitu vláde, zrušila suspenzie kňazov spolupracujúcich s komunistickým režimom a suspendovala kňazov odsúdených za údajnú protištátnu činnosť. Akciu napokon schválilo predsedníctvo Komunistickej strany Československa (KSČ) vo februári 1950.
Bezprostrednou prípravou na akciu bol pražský súdny proces s desiatimi rehoľníkmi, ktorých obžalovali z velezrady a vyzvedačstva. Podľa rozsudku dostal jeden z obžalovaných doživotie, zhodou okolností to bol jediný Slovák - redemptorista Ján Mastyľák. Zvyšní deviati rehoľníci dostali tresty v celkovej výške 132 rokov.