Rod Dreher: Donald Trump škodí európskym nacionalistom

Naposledy sme sa rozprávali krátko po víťazstve Donalda Trumpa v amerických prezidentských voľbách. Vtedy ste vyjadrili vo svojich očakávaniach istý opatrný optimizmus ohľadom jeho budúcej vlády. Ako sa teraz pozeráte na prvý rok jeho druhého funkčného obdobia?

Bol to jeden z najneobyčajnejších rokov v americkej politike vôbec. To je asi najneutrálnejšia vec, ktorú o tom môžem povedať. Medzi pozitívne veci patrí to, že Trump nastúpil do úradu s vedomím, že má veľa nepriateľov v deep state, a neváhal po nich ísť. Urobil veľa dobrých vecí, priviedol Elona Muska s Úradom pre efektivitu vlády DOGE a úplne rozložili a zrušili USAID. Dokázali, že americká vláda používala túto takzvanú charitu na financovanie progresívnych politických organizácií po celej Európe a vo zvyšku sveta. Je ale tiež pravda, že s rozložením USAID zašli príliš ďaleko a ukončili niektoré skutočné charitatívne projekty, ktoré pomáhali chudobným ľuďom, ľuďom s HIV v Afrike a podobne. To nebolo dobré. 

Trump tiež veľmi tvrdo zasiahol proti woke kultúre a to ma veľmi teší. Ministerstvo spravodlivosti pod Joeom Bidenom bolo úplne ovládnuté woke kultúrou a teraz je to úplne naopak. Podávajú žaloby proti korporáciám a univerzitám za diskrimináciu belochov. To je všetko dobré, som za. Avšak s Trumpom dostávame aj totálnu bezohľadnosť. 

V akom zmysle?

Nezdá sa, že by existoval nejaký plán alebo stratégia, žiadna opatrnosť. Najnovšie to vidieť na debakli ohľadom Grónska. Myslím si, že pre Spojené štáty má určitý strategický zmysel vlastniť Grónsko. Ale ak to chcete dosiahnuť, musíte to urobiť správnym spôsobom, prostredníctvom diplomacie a legálnych prostriedkov, nie tým, že budete tyranizovať svojich spojencov. Spôsob, akým zaobchádzal Trump s Dánskom, bol hanebný. A čo ma na tom najviac rozčúlilo, bolo to, že žijem v Európe. Som Američan. Chcem vidieť vzostup národno-konzervatívnych, nacionalistických, suverénnych politických strán, ktoré sú proti migrácii a sú viac prokresťanské. Chcem, aby vyhrali. Vidíme, že sa to v Európe pomaly deje. O päť rokov by sme mohli mať takéto vlády vo Francúzsku, možno v Nemecku, možno vo Veľkej Británii, čo by bolo obrovským víťazstvom. Ale teraz, keď Trump rozpráva, čo mu príde na jazyk a správa sa ako tyran, veľmi to týmto stranám sťažuje, pretože s ním v žiadnom prípade nemôžu spájané. To je typický Trump. 

Podobne to vyzerá v domácej politike. Trump uzavrel južnú hranicu USA s Mexikom a začal deportovať nelegálnych migrantov. Skvelé. Ale bol v tom taký dôrazný a brutálny, že proti sebe obrátil americký ľud. Mnoho ľudí hlasovalo za Trumpa, pretože mali dosť otvorených hraníc a migrácie. Takže robí to, čo ľudia chcú, aby robil, a to presadzovanie migračných zákonov. Problém je, že väčšina Američanov nechce vidieť, ako vyháňajú rodiny. Chcú, aby sa najprv zameral na zločincov a potom budeme hovoriť o ostatnom. Vidím to teda zmiešane. Na jednej strane mnoho dobrých zmien, ktoré sa museli stať, ale zároveň platí, že Trump svojou bezohľadnou rétorikou a nedostatkom opatrnosti pri ich presadzovaní podkopáva vlastné najlepšie politiky .

Vráťme sa ku Grónsku. Trumpova politika by mohla mať istú cynickú logiku, keby bola útokom na Európu, ktorý by sprevádzalo zblíženie sa s Ruskom či s inými mocnosťami. Trump však konflikt s Ruskom neukončil a pritom otvára konflikty so všetkými ostatnými. S Čínou, Indiou, Iránom, Latinskou Amerikou. Čo sa deje?

Gréci hovoria, že charakter je osud, a to platí aj pre neho. Bez niekoho tak bezohľadného a egoistického ako Donald Trump by sme sa nikdy nemohli zbaviť zhnitého starého establishmentu. Myslím si však, že prezident miluje boj. Miluje byť stredobodom pozornosti. A ako podnikateľ je zvyknutý hovoriť ľuďom, čo majú robiť, a oni súhlasia. Trump si ale neuvedomuje, že je rozdiel medzi tým, byť špičkovým podnikateľom a byť štátnikom. Jedným z dôvodov jeho zvolenia bolo to, že mnohí Američania nechceli, aby Amerika bola šéfom sveta. Skvelé. Ale teraz sa snaží byť šéfom iným spôsobom, hrubším spôsobom. Myslím si, že nemá vo svojom okolí nikoho, kto by mu vedel povedať nie, pretože ľudia, ktorí mu povedia nie, nevydržia. Byť obklopení ľuďmi, ktorí vám hovoria len áno, je veľmi nebezpečné.

Spomínam si, keď boli on a JD Vance prvýkrát zvolení. JD Vance a ja sme priatelia, a poslal som mu správu – navrhol som mu, že sa presťahujem späť do Ameriky. Chcel som sa s ním spojiť a byť tam dva roky, aby som písal o jeho prvých dvoch rokoch vo funkcii viceprezidenta. Po voľbách v polovici mandátu v roku 2026 všetci premýšľajú o roku 2028, kandidatúre na prezidenta, a my by sme mohli napísať knihu. JD povedal: „Nie, to nechcem. Chcem sa plne sústrediť na to, aby bolo prezidentovo funkčné obdobie úspešné.“

Dávalo to zmysel. Rozumiem tomu. Ale je tiež pravda, že ak Trump uvidí, že má okolo seba nejakých rivalov, odstráni ich. Neviem to s istotou, ale JD pravdepodobne predpokladal, že ak by priviedol niekoho, kto by s ním pracoval na knihe pre rok 2028, paranoidný Trump by si pomyslel: „On proti mne spriada sprisahanie.“ A to je škoda, pretože ľudia ako ja, ktorým sa nepáči jeho správanie a nesúhlasia so všetkým, v čo verí, sme za neho hlasovali, pretože alternatíva bola horšia. A po druhé, vedeli sme, že sa niečo v tomto skorumpovanom systéme musí zmeniť. Trump nám však nedal žiadnu stabilitu. A to ma, pri predstave nasledujúcich troch rokov, trápi. Keď nastal taký chaos, je ťažké uveriť, že je vo funkcii len jeden rok. Mnohí z nás Trumpa volili, pretože sme chceli, aby sa Amerika nezapájala do vojen. No on napadol Venezuelu. Zatiaľ čo sa rozprávame, môže kedykoľvek zaútočiť na Irán, kde to vyzerá na spadnutie. A teraz si urobil nepriateľov z Indie a Kanady? Kanady? 

Je to absurdné.

Áno. A to je typické pre Trumpa. Keď Trump nastúpil do úradu, v Kanade sa čoskoro mali konať voľby. Líder Konzervatívnej strany Pierre Poilievre viedol v prieskumoch o 20 bodov. A potom Trump začal vtipkovať o tom, že Kanada bude 51. štátom. Ak je niečo o Kanaďanoch zrejmé, tak to, že majú veľký komplex voči Amerike. Liberáli následne vyhrali. Je to na 100 percent Trumpova vina. 

Kanadská identita je do veľkej miery postavená na tom, že nie sú Američania.

Presne tak. Trumpovi to ale bolo jedno. Bavil sa tým, že trolloval Kanadu. A tak v podstate prehral voľby pre konzervatívcov. Ako to pomôže Amerike? Ako to pomôže Kanade? Jemu je to však jedno. Proste hovorí, čo si myslí, a necháva svet, aby sa mu snažil porozumieť.

Pokiaľ Trump hovorí o anexii Kanady a dánskeho Grónska, existuje ešte NATO?

Existuje na papieri. A myslím si, že ak stále de facto existuje, pokiaľ Trump opustí úrad, niečo tu po ňom zostane, pretože aliancia je príliš hlboká a príliš dôležitá. Ale určite neexistuje tak, ako sme ju poznali od začiatku. Je v tom určitý realizmus, pretože NATO vzniklo na obranu Západu pred Sovietskym zväzom a ten už 30 rokov neexistuje. Myslím si však, že stále existuje priestor na spoluprácu. 

Trump má však pravdu v tom, že Európania by sa mali viac zaujímať o svoju obranu a budovanie vlastných armád. Lebo ak ste v oblasti obrany závislí od Ameriky, ste do určitej miery jej vazalmi. A to pre Európu nie je dobré. Zároveň však existuje dobrý spôsob, ako NATO zrušiť. Existuje mierový a rozumný spôsob, ako to urobiť. Nerobíte to tak, že urážate svojich spojencov a hovoríte: „Nikdy by ste nám neprišli na pomoc“. Keď George W. Bush uplatnil článok 5 zmluvy NATO, väčšina európskych krajín NATO vyslala vojakov do Afganistanu, mnohí tiež do Iraku. Trump urazil britské vojská a povedal, že v skutočnosti nebojovali. Pritom však asi 500 britských vojakov prišlo o život v boji po boku Američanov. Bolo hanebné, že to povedal. Odpoveďou na otázku, či bude NATO po skončení Trumpovho funkčného obdobia existovať je, že všetko závisí od Trumpa a jeho schopnosti kontrolovať svoje ústa. Preto nemám veľkú nádej. Ale všimol som si, že Mark Rutte, generálny tajomník, bývalý premiér Holandska, je veľmi liberálny človek. Zdá sa ale, že rozumie Trumpovej psychológii a vie, že sa Trumpovi musí lichotiť. A to aj robí. Musí ho to vnútorne zabíjať.

Vyzerá pri tom úboho.

Veru áno. Ale myslím si, že sa o to snaží, aby udržal NATO, pokiaľ to bude možné. Kým Európa nevybuduje svoje vlastné sily. Je to frustrujúce. A musím vám povedať aj toto. Pre väčšinu Európanov by bolo šokujúce zistiť, ako málo priemerný Američan vôbec premýšľa o Európe. Minulý týždeň som hovoril s mojím priateľom, ktorý je popredným právnikom v Amerike. Práve sa vrátil z konzervatívnej právnickej konferencie, kde hovoril s niektorými veľmi vysokopostavenými právnikmi zo súkromného aj verejného sektora, všetci boli konzervatívci. Povedal mi, že spomenul Grónsko, NATO a podobné veci. Podľa neho to nikoho nezaujímalo. Povedal, že ich názor bol: „V Amerike máme príliš veľa problémov, ktoré musíme riešiť.“ Je to pravda. V Amerike máme veľa problémov, ktoré musíme riešiť. Ale myslím si, že je naozaj slepé, ak Američania, dokonca aj vzdelaná americká elita, predpokladajú, že môžeme jednoducho odsunúť Európu a zvyšok sveta bokom. 

Ak Američania odsunú Európu nabok, Európa sa môže obrátiť na Čínu.

To je pravda. A Čína sa usmieva, pretože to pomáha Číne a Rusku. Pred Davosom som videl titulok z Kremľa: „Putin povedal, že ak Trump získa Grónsko, zapíše sa do histórie.“ Bol za tým na 100 percent Putin, ktorý sa snažil lichotiť Trumpovi a tlačiť ho, aby naďalej provokoval Európu. Čo vám to hovorí? Že Trump vidí veci len transakčne a z hľadiska svojho vlastného ega. Ale Čína nie je benevolentný hegemón. Britský denník The Telegraph informoval, že Číňania odpočúvali telefóny britských premiérov. Vedia, čo robia, ale sú strategickí a strategicky múdri. A ja by som si prial, aby to Trump pochopil. Trump správne vníma Čínu ako konkurenta a protivníka Ameriky, možno dokonca ako nepriateľa. Ale Trump v tomto smere nerobí nič produktívne.

Spomínam si, že keď sme sa rozprávali hneď po voľbách, JD Vance odišiel ako viceprezident do Mníchova a predniesol prejav na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii. A to bol naozaj dôležitý a potrebný prejav. Môj smartfón mi zaplavili správy od konzervatívnych priateľov z celej Európy, od Rumunska cez Slovensko až po Anglicko, ktorí písali: „Vďaka Bohu, že to niekto povedal“. Cítil som po tom veľkú nádej, lebo si nemyslím, že to bolo cynické. Myslím si, že to skutočne odzrkadľovalo strategické myslenie inteligentných ľudí v Trumpovej administratíve, že Európa musí vyriešiť svoje migračné problémy a musí prestať potláčať nesúhlasné hlasy svojich vlastných občanov. Mnohí európski konzervatívci, ktorí hovorili to isté, si mysleli, že Trumpova administratíva bude v tejto veci ich skutočným spojencom. A bola to rozumná nádej. Ale teraz, pre Trumpove neuvážené poznámky o Grónsku, neviem, čo si mám myslieť.

Jedným z dôsledkov Trumpových politík, ktoré sú prospešné pre Európu, je vami spomínaný boj proti „woke“ kultúre. Po tom, ako zakázal Trump politiku diverzity na federálnej úrovni, ktorá de facto diskriminovala mužov a belochov, vplyv tohto zákazu sa presunul do korporátnej kultúry po celom svete. Lenže Trump túto politiku nerobí schvalovaním zákonov v Kongrese, ale pomocou exekutívnych nariadení. Moja obava teda je, že budúci demokratický prezident toto všetko môže do dňa otočiť.

Presne tak. A to je jedna z vecí, ktoré ma na Trumpovi frustrujú. Vydáva všetky tieto výkonné nariadenia, robí veci, ktoré považujem za dobré a potrebné pre krajinu. Ale v súčasnosti republikáni kontrolujú Kongres, a napriek tomu sa tieto výkonné nariadenia nezmenia na zákony. A tak v tohtoročných jesenných voľbách do Kongresu je naozaj veľká šanca, že demokrati získajú späť Snemovňu reprezentantov, možno aj Senát. A v takom prípade sa nič nedosiahne. Znamená to, že všetky tieto výkonné nariadenia týkajúce sa woke kultúry a všetkého ostatného zostanú odložené. Môže ich zrušiť budúci demokratický prezident. V roku 2028 by sme mohli mať demokratického prezidenta. To mi ukazuje, že Trump sa považuje za akéhosi cisára, ktorý vládne prostredníctvom dekrétov. Nerozumiem však, prečo nikto z jeho administratívy ani z vedenia republikánov v Kongrese netlačí na to, aby sa tieto veci zapracovali do zákonov, čím by sa ich zrušenie stalo ťažším. Ale to sa nestalo. Kongres je naozaj nefunkčný. 

Sám ste už na to odpovedali, ale predsa sa musím spýtať. Ako je možné, že nikto Trumpovi nedohovorí?

Naozaj neviem. Medzi republikánmi je taký nedostatok vodcovstva a organizácie. A viete, že to tak nebolo vždy? Pred Trumpom boli republikáni známi tým, že boli veľmi organizovaní. Vedeli, ako pracovať so systémom, aby presadili svoje návrhy zákonov. Ale z nejakého dôvodu sa pod Trumpom všetko paralyzovalo. Myslím si, že časť problému spočíva v tom, že Biely dom nepreukazuje žiadne vodcovstvo. Prirodzene, akákoľvek strana má väčšinu v Kongrese, ak má prezidenta v Bielom dome, hľadá vodcovstvo v Bielom dome. Ale Biely dom nič také nepreukazuje. Nikto nevie, čo Biely dom povie ďalej, čo bude ďalej požadovať. A nikto v Kongrese sa neodváži prevziať vedúcu úlohu, pretože nevedia, či neurazia Trumpa a či sa proti nim neobráti. 

V mojom domovskom štáte Louisiana máme dvoch republikánskych senátorov. Jeden z nich sa tento rok na jeseň uchádza o znovuzvolenie. Mohol by prehrať, pretože Trump podporil jeho súpera. Volá sa senátor Bill Cassidy. Je to veľmi konzervatívny človek, ale nie je otrocky lojálny voči Trumpovi. A pokiaľ ide o Trumpa, radšej riskuje stratu istého kresla, pretože Trump v minulosti, počas svojho prvého funkčného obdobia, často podporoval naozaj šialených ľudí z hnutia MAGA, ktorí nemohli vyhrať všeobecné voľby. Ale zdali sa byť najviac trumpovskí. A myslím si, že pravdepodobne neexistuje šanca, že republikán stratí kreslo v Senáte. Ale senátor Cassidy je tam už roky. Bol dobrým senátorom pre náš štát. A napriek tomu, pretože sa Trumpovi nepodlizuje, Trump už podporil jeho súpera. Takéto veci spôsobujú, že republikáni v Kongrese a v Senáte sa Trumpa boja. Ak sa bojíte veľkého šéfa, radšej mlčíte a nerobíte nič, čo by vás mohlo dostať do problémov. Radšej sa mu podlizujete. Nakoniec, povedzme, že sa dostaneme do roku 2028 a budeme mať demokratického prezidenta, všetky dobré veci, ktoré Trump dosiahol, okamžite zmiznú. 

Medzi tými, ktorí sa mu podlizujú, je jeho nový veľký spojenec, neokonzervatívny senátor Lindsey Graham. Ten bol od začiatku proti Trumpovi, ale keď si uvedomil, kade vietor fúka, začal sa mu podkladať a dnes s ním lieta v lietadle.

Áno. A myslím si, že Lindsey Graham je dosť inteligentný na to, aby vedel, že podlizovanie sa Trumpovi je spôsob, ako dosiahnuť výsledky. A Lindsey Graham je superjastrab. Nikdy nevidel vojnu, ktorá by sa mu nepáčila. Pravdepodobne zistil, že ak Trumpovi lichotíte, môžete ho prinútiť, aby USA vstúpili do vojen.