V posledných dňoch na Slovensku rezonovali najmä dve témy – Ficov rešpekt k Mečiarovi ako zakladateľovi Slovenskej republiky a príklon Smeru k strane Republika.

K hystérii, ktorá sa spustila okolo Ficových slov o Mečiarovi, len stručne uveďme, že Fico sa nehlásil k mečiarizmu ako celku, ale k tomu, čo sa udialo v rokoch 1992 až 1994, keď vznikalo Slovensko ako samostatný, nezávislý štát. V jeho životaschopnosť vtedy veril len málokto, no Slovensko sa aj napriek tomu presadilo. To Fico spojil so súčasnou situáciou, keď sa taktiež mení starý poriadok, a podľa premiéra preto potrebujeme rovnako silné a rozhodné politické vedenie.

Jeho prirovnanie bolo síce na hrane, no v zásade bolo pravdivé. Lebo či sa nám to páči, alebo nie, je historicky neodškriepiteľnou pravdou, že zakladateľom Slovenskej republiky bol Mečiar. Stalo sa to preto, že ostatní si tento krok buď z ideologických dôvodov neželali (liberáli), alebo sa ho zľakli (konzervatívci). Tí prví preto dodnes nevedia prísť štátu, v ktorom žijú, na meno. Tí druhí stále nevedia, ako sa k tomuto dedičstvu postaviť.

Je zaujímavé, že Fico v tom istom čase spravil tému z Mečiara aj z Republiky. Poukazuje tým aj na to, že konzervatívcov dnes zrejme čaká podobný osud ako v rokoch 1992 až 1994.

Podstatou ich problému vtedy bolo, že Čarnogurský, ktorý bol otcom myšlienky samostatnosti Slovenska, ju v danom čase nedokázal alebo nechcel realizovať. Cez otvorené okno príležitosti, ktoré vytvoril rútiaci sa svetový, európsky a federálny poriadok, tak Slovensko k samostatnosti priviedol Mečiar. Hoci to vôbec nemal v programe. 

Dnes je situácia v niečom podobná. Opäť sa v istom zmysle mení svetový poriadok, no na rozdiel od 90. rokov sú teraz v kríze a na ústupe liberálno-progresívne sily, ktoré sú (alebo mali by byť) ideovým opakom konzervativizmu.

Vo svete preto rastie dopyt po neprogresívnych silách, čo prirodzene otvára okno príležitosti konzervatívcom. Tí, ktorí to vidia, sa vedia dostať k moci a presadiť aj také veci, ako je zrušenie rozsudku Roe v. Wade. Tí, ktorí sú slepí, zostávajú buď mimo, alebo sú takí dezorientovaní, že pomáhajú brániť upadajúci liberálno-progresívny poriadok.

Učebnicovo to môžeme vidieť na Slovensku. Protiprogresívny tábor tu vyhral tri voľby za sebou (parlamentné, prezidentské, európske). Po desiatich rokoch sme tu mali veľkú konzervatívnu novelu ústavy.

Strany, ktoré sa tvária konzervatívne, sú však buď mimo vlády, alebo sú v politickom vleku Fica, ako to bolo pri zmene ústavy.