Pripomíname si 170 rokov od smrti Štúra
Štúr zomrel 12. januára 1856. Krátko po zranení, ku ktorému došlo počas poľovačky pri Modre.
Bolo to na dnes deň presne pred 170 rokmi, keď Ľudovít Štúr zomrel. Pripravujeme k téme Štúra a nového filmu Štúr, ktorý ide do kín tento týždeň vo štvrtok samostatný materiál, dnes len krátko.
Aj keď Štúrovi a vôbec národným a historickým témam sa tento rok budeme chcieť venovať viac. Okrem iného nás k tomu viaže miesto, kde sídli Marker, ide o budovu označenú ako Pamätný dom Ľudovíta Štúra. Inak sa teda ani nedá..
Film sme ešte nevideli, meno režisérky a scenáristky filmu, pani Mariany Čengel Solčanskej (Sviňa, Legenda o lietajúcom Cypriánovi a iné), nevyvoláva zrovna istotu, ale hodnotiť budeme, až keď film uvidíme, teraz len konštatujme, že je dobre, že vznikol.
Hoci neplatí Mináčova veta: „Na začiatku bolo slovo, a to slovo bolo u Štúra,“ platí to, že Štúr je osobnosť a téma, ku ktorej má potrebu vyjadriť sa každá generácia, každý politický režim.
Pokiaľ ide o film, najstarší je Niet inej cesty (1968), mladého Štúra hrá mladý Štefan Kvietik, režisérom bol Jozef Zachar, televízia ho pripomenula pri ostatnom výročí.
Najživšie je v pamäti seriál Štúrovci (1991) s Dušanom Jamrichom, režisérom bol Peter Mikulík, scenár písali Jozef Bob a Jozef Filo. Štúrovci tu mali učebnicový výklad, trochu dobového realizmu by bolo seriálu prospelo, ale seriál to bol úspešný a dá sa pozerať dodnes.