Venezuela je americká špeciálna vojenská operácia
Američania sa síce neobťažovali zdôvodniť útok na pôde OSN ako pri Iraku, ale americké médiá už aj tak hovoria o lekcii z Iraku.
Keď vo februári 2022 ruské špeciálne jednotky obsadili letisko Hostomeľ pri Kyjeve, operácia bola široko interpretovaná ako pokus o vytvorenie predpolia pre útok na veliteľské centrá v ukrajinskom hlavnom meste.
Ako už dnes vieme, táto „špeciálna vojenská operácia“ sa Kremľu nepodarila a jeho vojská sa nakoniec museli z Hostomeľu stiahnuť. Ukrajinci Rusov zaskočili.
Veľmi podobná „špeciálna vojenská operácia“ sa v sobotu podarila americkým jednotkám, ktoré vykonali výsadok vo venezuelskom hlavnom meste Caracas, zajali prezidenta Nicolása Madura a uniesli ho mimo územia Venezuely. Americké zdroje hovoria, že ho čaká súd v USA.
To všetko sa deje na základe falošných obvinení. Najmä, že Maduro je členom drogového kartelu a umožňuje dodávky narkotík do Ameriky.
Nie sú na to dôkazy. Z Venezuely sa síce kokaín do USA vyváža, avšak v oveľa väčšej miere prúdi z Mexika či Kolumbie. Je tiež zaujímavé, že ak sú drogy takou dôležitou témou pre Trumpa, chýbajú domáce vnútroamerické opatrenia, ktoré by tvrdšie bojovali proti drogám. Možno preto, že je to všetko najmä zastierací manéver.
Hlavným problémom Venezuely je, že je spojencom Kuby, ktorú drží pri živote dodávkami ropy. To sa protiví súčasnému americkému ministrovi zahraničia Marcovi Rubiovi, ktorý je potomkom protikomunistických kubánskych imigrantov.
Na Kubu však Američania zaútočiť nechcú, lebo ich zaväzuje dohoda s Rusmi, ktorá v roku 1962 odvrátila jadrovú apokalypsu. Na základe nej Rusi stiahli svoje jadrové zbrane z Kuby a Američania z Turecka. Zároveň sa USA zaviazali, že tento ostrovný štát nenapadnú. Je zjavné, že to nechcú spraviť obzvlášť teraz, keď podľa Národnej bezpečnostnej stratégie Washingtonu sledujú USA strategickú stabilitu s Ruskom.
Venezuelu však nechráni nič a nikto. Udržuje síce dobré vzťahy s Rusmi a Číňanmi, ale ani Moskva a ani Peking nevnímajú túto juhoamerickú krajinu ako svoju prioritu.
Druhým dôvodom, ktorý vysvetľuje americký útok na Venezuelu, je ropa. Venezuela má najväčšie známe zásoby ropy, podľa New York Times ide o 303 miliárd barelov ropy. To je viac, ako má Saudská Arábia (267 miliárd barelov) a zhruba toľko, čo majú dokopy Kanada (159 miliárd barelov), Amerika (81 miliárd) a Rusko (80 miliárd).
Trump dlhodobo hrozil Venezuele a nová nositeľka Nobelovej ceny mieru, María Corina Machadová, ktorá získala Nobelovu cenu „v pravý čas“, už hovorila o potrebe privatizácie ropných vrtov a otvorenosti pre americký kapitál. Keď ide o motívy, na pochybnosti neostáva veľmi miesto.
Pozrite si jej rozhovor s Donaldom Trumpom mladším.