Hlavným bojiskom rusko-ukrajinskej vojny je vo štvrtok samit Európskej únie v Bruseli. Európski lídri na ňom rozhodujú, či Kyjev bude mať nasledovný rok peniaze na vojnu a chod štátu vôbec. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj priznal, že bez obrovskej dotácie z Európy bude jeho krajina čeliť veľkým problémom.
Eurokomisia, veľké západoeurópske štáty a Poľsko tlačia, aby EÚ financovala Ukrajinu cez zmrazené aktíva ruskej centrálnej banky. Na to však potrebujú prelomiť odpor Belgicka, kde sa väčšina týchto aktív nachádza.
Proti plánu sa však stavia viacero štátov. Premiér Robert Fico vyhlásil, že principiálne odmieta podporiť akékoľvek peniaze na vojnu. Maďarský premiér Viktor Orbán varoval, že odobrať peniaze Rusku a dať ich Ukrajine znamená vyhlásenie vojny.
Samit Európskej únie v Bruseli potrvá dovtedy, kým sa lídrom nepodarí dosiahnuť dohodu o financovaní Ukrajiny na nasledujúce dva roky. Vo štvrtok to pred začiatkom zasadnutia vyhlásila predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová.
„Musíme nájsť riešenie,“ vyhlásila šéfka EK pri príchode na kľúčové rokovania o využití zmrazených ruských aktív na reparačnú pôžičku pre Ukrajinu. „Samit neopustíme bez riešenia financovania Ukrajiny,“ zdôraznila s tým, že očakáva intenzívne diskusie.
Finančnú podporu pre Ukrajinu pred samitom hlasno podporil aj poľský premiér Donald Tusk. Na sociálnej sieti X napísal, že Európa stojí pred jednoduchou voľbou – buď dnes peniaze, alebo zajtra krv.
Zabezpečenie finančných potrieb Ukrajiny na roky 2026 a 2027 je hlavnou témou tohto stretnutia lídrov. K záväzku sa na októbrovom zasadnutí prihlásilo 26 premiérov a prezidentov členských štátov Únie.
Výnimkou bolo Maďarsko, ktoré sa na posledných samitoch nepripojilo k spoločným záverom Európskej rady (ER) o Ukrajine. Napriek pokračujúcim rokovaniam sa členským krajinám zatiaľ nepodarilo nájsť zhodu na konkrétnom spôsobe financovania.
Ukrajine bez rozsiahlej finančnej dotácie hrozí akútna platobná neschopnosť, čo by drasticky oslabilo jej možnosti pokračovať vo vojne. Kyjev na chod štátu v priebehu najbližších dvoch rokov potrebuje až 136 miliárd eur. Z toho 72 miliárd v nasledujúcom roku, plus ďalších 64 miliárd v roku 2027.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok vyhlásil, že pokiaľ samit Európskej rady v Bruseli nedospeje k dohode, očakáva veľké problémy.
„Budem hovoriť so všetkými lídrami, predložím naše argumenty a veľmi dúfam, že dosiahneme kladné rozhodnutie. Bez neho bude Ukrajina čeliť veľkým problémom,“ priznal Zelenskyj novinárom pred návštevou Bruselu.
Dodal, že ak Kyjev na jar nedostane príslušnú čiastku, výroba dronov na Ukrajine sa niekoľkonásobne zníži.
Najintenzívnejšie diskusie sa vedú práve o návrhu reparačnej pôžičky zo zmrazených ruských aktív v objeme 210 miliárd eur, ktorý podporujú EK aj nemecký kancelár Friedrich Merz.
Belgicko však tento plán odmieta pre obavy z možných odvetných krokov Ruska, keďže na jeho území sa nachádza absolútna väčšina týchto aktív, až 185 miliárd eur.
Kriticky sa k návrhu stavajú aj Slovensko, Česko, Maďarsko, Taliansko, Bulharsko či Malta.
„Principiálne odmietam podporiť zajtra čokoľvek, čo by viedlo k peniazom na vojnu,“ skonštatoval pred samitom premiér Robert Fico s tým, že nepodporí využitie zmrazených aktív, ak by mali viesť k ďalšej podpore vojny na Ukrajine.