Druckerov koeficient od januára zaútočí na malé školy a škôlky

Ministerstvo školstva od nového roka mení koeficienty výpočtov financovania škôl. Pod týmto technicky znejúcim názvom sa skrýva opatrenie, ktoré bude pre 232 cirkevných a súkromných škôl a škôlok znamenať, že prídu o tretinu rozpočtu určeného na platy učiteľov.

Opatrenie, ktoré má byť podľa ministerstva namierené na elitné školy zasiahne najmä tie, ktoré suplujú štát v starostlivosti o deti so špeciálnymi potrebami. Obava znie, že tieto školy, ktoré sa venujú deťom so špeciálnymi potrebami, toto opatrenie neprežijú, dotkne sa to viac ako dvesto súkromných a cirkevných škôl, hovorí Jana Michaličková, zriaďovateľka Súkromnej základnej školy Mierová, s ktorou sme o tom viedli krátky rozhovor.

Asociácia súkromných škôl tvrdí, že od januára 2026 príde 62 cirkevných a 89 súkromných základných škôl a 11 cirkevných a 70 súkromných škôlok o 25 až 30 percent finančných prostriedkov. Dokopy je to 232 škôl a škôlok. Vysvetlite nám, prosím, čo sa vlastne stalo?

Ministerstvo dalo do medzirezortného pripomienkového konania nariadenie vlády, ktorým sa menia koeficienty výpočtov financovania škôl. V konečnom dôsledku to dopadne na všetky školy, ktoré sú v obciach, kde je súčet všetkých detí 250 v základnej škole alebo 25 v materskej škole. To znamená, že v absolútnej väčšine miest a väčších obcí.

Štátne školy dostali možnosť sa na to pripraviť a majú obdobie piatich rokov, dokedy bude koeficient postupne klesať, ale súkromné a cirkevné školy boli postavené pred hotovú vec a od 1. januára im to klesne hneď.

Čo konkrétne klesne, aký príspevok?
Príspevok na mzdy, a to v priemere o 25 až 30 percent. A to všetko v rozbehnutom školskom roku, keď máte nejaký počet zamestnancov a detí. Pritom už teraz to bolo tak, že príspevok na mzdy nepokrýval reálne mzdové výdavky. Už dlhodobo upozorňujeme na to, že takzvaný koeficient kvalifikačnej štruktúry, ktorý Druckerove ministerstvo vytvorilo, neodzrkadľuje realitu. No ministerstvo sa nechce odborne baviť o číslach.

Ako je možné, že ministerstvo školstva môže uprostred školského roka vziať škole 30 percent príspevku na platy učiteľov?
Lebo výpočet financovania určuje nariadenie vlády a nie zákon. To znamená, že jedine vláda rozhoduje o tom, aký balík peňazí pôjde do školstva. Tiež tu máme konsolidáciu, ktorá sa dotýka aj rezortu školstva, ktorý už máme výrazne poddimenzovaný, veď obce doplácajú desiatky až stovky miliónov eur z podielových daní svojim školám.

Jednoducho, peňazí v školstve je málo, a preto sa tlačí na kvantitu – aby boli triedy preplnené, aby tam bolo maximum detí. Nemyslí sa na to, že v menšom kolektíve sa zvyšuje kvalita, že keď má učiteľka 16 detí, tak kvalita vyučovacieho procesu je niekde inde. My sa na to pozeráme ako na výrobné číslo, ako na pneumatiky: čím viac vyrobíš na jednu hlavu, čím viac máš detí v triede, tým je to ekonomicky výhodnejšie.

V systéme však existujú a musia existovať aj malé školy, ktoré majú malý počet žiakov, ktoré vznikli najmä v mestách, a to preto, že sme alternatíva pre deti, ktoré z nejakého dôvodu neznesú veľký školský systém a prepadávajú v ňom. Psychologické poradenské centrá, ktoré dávajú odporúčania deťom so špeciálnymi výchovnými potrebami, hovoria, že si majú hľadať malú školu s malým kolektívom. Kam pôjdu tieto deti, ak pán minister zruší takéto školy?

Vysvetľujete to šetrením, no to dopadá len na neštátne školy. Prečo?
Ministerstvo to nazýva ideovým zámerom. Ono si to namodelovalo a videlo, že ak sa pravidlá nastavia takto, dopadne to najmä na súkromné a cirkevné školy a na malé školy vo väčších mestách, lebo v malých obciach, kde je malý počet obyvateľov, je zväčša len jedna obecná škola. V obci do tisíc obyvateľov vám zákonite nevznikne popri štátnej aj súkromná alebo cirkevná škola. Samozrejme, dopadne to aj na štátne školy, ale tie dostali prechodné obdobie piatich rokov, aby sa na to pripravili. Im bude koeficient postupne klesať.

Hovoríte o ideovom zámere. Čo to znamená?
To nehovorím ja, ten termín použili predstavitelia ministerstva na medzirezortnom pripomienkovom konaní. Čiže je to ich vlastný názov, ktorý tomu dali.

Čo je cieľom, zbaviť sa cirkevných a súkromných škôl?
To môžeme len hádať. Treba sa opýtať ministerstva, čo je jeho ideou. Oni hovoria o mantre spravodlivosti a kvality, ale kde je tu spravodlivosť, ak na to doplatia hlavne neštátne školy a deti so špeciálnymi vzdelávacími potrebami, čiže tí najslabší a najzraniteľnejší z nás? To už je podľa mňa aj v rozpore s Dohovorom o právach dieťaťa.

Viete uviesť konkrétny príklad školy, ktorej sa to bude týkať?
Bude to väčšina menších základných škôl v Bratislave a konkrétne aj naše – Súkromná základná škola Mierová. Budú to všetky školy v Bratislave, ktoré majú pod 250 žiakov a škôlky, ktoré majú menej ako 25 detí. To sú takzvané jednotriedky. Tie majú zmiešaný kolektív, no podľa vyhlášky skupina, kde sú deti od dvoch do šiestich rokov, nemôže mať v triede viac ako dvadsať detí. Čiže logicky, ak je nejaká škôlka jednotriedka, ako je aj moja, tak sa jej to dotkne.

Viete povedať, aký priamy dopad to bude mať na vašu školu a škôlku?
Stratím asi 30 percent financií na mzdy, čo je neudržateľné a nedá sa to dofinancovať, lebo my v súkromnom školstve nemáme žiadne príspevky na energie alebo prevádzku. Respektíve je to tak minimálne, že z toho nemáme v Bratislave šancu ufinancovať budovu. Tu je cena za nájom v priemere 15 eur za štvorcový meter. Ministerstvo sídli v budove, kde je nájom 20 eur za štvorcový meter. My dnes sme stiahli našu cenu na 7 eur za štvorcový meter, čo je extrémne málo.

A to ešte nehovorím o veciach, ako sú energie, revízie, mesačné platby za BOZP, zdravotnú službu, požiarnu ochranu, GDPR… Toto sú všetko mesačné poplatky, na ktoré dostaneme zopár stovák mesačne, ktoré to všetko nemôžu vykryť. Na nájom však nikdy príspevok nedostaneme. To povedal minister otvorene, že na nájom súkromným školám prispievať nebude.

Budete teda musieť zdvihnúť školné?
U nás v škole máme viacero detí z mnohodetných rodín. Len čo má niektoré z detí v takýchto rodinách diagnózu, tá rodina platí veľa peňazí za rôzne súkromné intervencie, ktoré to dieťa potrebuje. My máme preto zastropované školné na rodinu na 600 eur. Nie sme elitná škola, o akých minister hovorí, že ich chce zarezať. Ak je to tak, nech zareže školy, ktoré majú mesačné školné 1 500 eur. Tým je jedno, či zdvihnú školné z 1 500 na 1 600 eur. Ale keď ja zdvihnem školné z 200 na 300 eur mesačne, tak rodiča prinútim vrátiť dieťa do štátnej školy.

Lenže my máme v škole práve deti, ktoré k nám prišli zo štátnej školy, lebo tam neprospievali, alebo ich rovno vyhodili zo štátnych škôl a povedali im, že nemajú možnosť sa o nich postarať, lebo potrebujú asistenta a oni asistenta nemajú. Preto rodičov prinútili vzdelávať deti doma. To však znamená, že jeden z rodičov musí ísť na úrad práce a potom bez akéhokoľvek príjmu má ostať doma a vzdelávať svoje dieťa. Navyše, nie každý dokáže vzdelávať zdravé dieťa, nieto ešte to, ktoré má nejakú diagnózu.

Preto sme tu my, malé školy, ktoré suplujú to, čo štát nedokáže. Hovoríme o inklúzii, ale vysoko citlivé deti, tie, ktoré sú z náhradných rodín, ktoré sú adoptované, ktoré majú aspergera, ADHD, sú deti, ktoré potrebujú špecifický prístup a ich štát často zomelie, pričom sú to talentované deti, ktoré majú obrovský potenciál.

Čo vám na túto námietku povedali na rozporovom konaní na ministerstve školstva?
Že máme možnosť ísť do memoránd, že môžeme uzatvárať všelijaké dohody s ministerstvom. Lenže toto sú všetko nenárokovateľné položky. My sa, samozrejme, všetci uchádzame v dohadovacom konaní o to, aby nám dofinancovali mzdy, ale o tom, komu tie peniaze dajú, rozhoduje minister „od stola“. Na to nemáme nárok. Sme pre to zaťažení ďalšou byrokraciou, vytvárame plány optimalizácie, plány rozvoja, no keďže to je právne nenárokovateľné, nemáme záruku, že to dostaneme. A keďže ministerstvo už povedalo, že nemá peniaze, je jasné, že všetky školy tieto peniaze nedostanú a budú musieť zavrieť.

Je podľa vás možné, že ministerstvo ešte zvráti toto rozhodnutie?
Vzhľadom na to, že všetky rezorty musia konsolidovať a my na Slovensku sme usúdili, že vzdelanie nie je potrebné, tak je to možné len vtedy, ak by sa naši vládni predstavitelia pred Vianocami veľmi dobre vyspali a spomenuli si, že od školstva začína budúcnosť celého národa. Nehovoriac o podpore mnohodetných rodín. Dnes čelíme demografickej kríze a my ešte viac hádžeme polená pod nohy rodinám, ktoré dnes majú tri, štyri, šesť detí, rodinám vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ktorí vychovávajú tých, ktorí tu raz budú tvoriť HDP tejto krajiny. Neviem, ako táto vláda vidí budúcnosť nášho národa, ak ju nezaujíma ani rodina, ani škola.