Zákaz sociálnych sietí pre deti vyzerá rozumne, no zrejme je priveľkým rizikom

Samuel Migaľ, minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, v pondelok na tlačovej konferencii vyhlásil, že jeho ministerstvo pracuje na príprave zákona o ochrane maloletých v digitálnom priestore. Zároveň uviedol, že jedným z hlavných cieľov tohto zákona by mal byť zákaz používania sociálnych sietí pre deti do 16 rokov.

Migaľ tak prináša na Slovensko otázku, ktorou začína žiť celý západný svet a v ktorej proti sebe stojí zdravie detí a cenzúra internetu.

Otcom myšlienky zakázať deťom sociálne siete je 62-ročný americký sociálny psychológ Jonathan Haidt, ktorý hovorí, že digitálne technológie a najmä sociálne siete stoja za zrútením duševného zdravia detí narodených po roku 1995.

Haidt vo svojich prácach ukazuje mnoho alarmujúcich čísel. Napríklad, že medzi rokmi 2010 až 2020 vzrástla úzkosť u 18- až 25-ročných o 139 percent a u 26- až 34-ročných o 103 percent.

V podobných mierkach pritom rástlo aj sebapoškodzovanie či pokusy o samovraždu. Haidt napríklad uvádza, že medzi americkými dievčatami vzrástli hospitalizácie v dôsledku sebapoškodzovania medzi rokmi 2010 až 2011 z 25 dievčat na 100-tisíc na súčasných 113.

U chlapcov zas rastie počet samovrážd a závislostí, najmä na videohrách a pornografii.

Na internete sa dajú nájsť stovky Haidtových vedeckých štúdií, popularizačných článkov, rozhovorov či videí (napríklad jeho nedávny rozhovor u F. Zakariu). Mimoriadne populárna je aj jeho najnovšia kniha s názvom Úzkostná generácia, ktorá bola za rok od jej vydania preložená do viac ako 40 jazykov (vrátane slovenčiny) a je považovaná za knihu, ktorú by mal mať prečítanú každý dnešný rodič.

Haidtova téza je pritom jednoduchá: ak mobily a sociálne siete spôsobujú tak veľa škôd medzi deťmi, mali by sme ich zakázať. Tvrdí to aj v spomínanej knihe, ktorá obsahuje výzvu na zákaz používania smartfónov na školách a na zákaz prístupu k sociálnym sieťam deťom mladším ako šestnásť rokov.

A práve túto knihu čítala pred spaním manželka Petra Malinauskasa, premiéra Južnej Austrálie, ktorá sa jeden večer obrátila na svojho manžela so slovami: „Musíš si prečítať túto knihu a potom s tým konečne niečo urobiť.“ Výsledkom bolo, že Austrália ako prvý štát na svete prijala zákon, ktorý zakazuje používanie sociálnych sietí deťom mladším ako šestnásť rokov, pričom nariadenie má vstúpiť do platnosti 10. decembra tohto roku.

Podobné zákony však existujú aj v Írsku a vo Veľkej Británii. Štáty ako Dánsko, Grécko, Španielsko, Francúzsko a Taliansko zasa začali testovať spoločnú aplikáciu na overovanie veku, ktorá by v prípade úspechu mohla byť rozšírená na celú EÚ. Tá, samozrejme, tiež nelení a už teraz podniká kroky na ochranu detí, naposledy to bolo nariadenie známe ako „Chat Control“.

Podobným smerom idú aj Spojené štáty. V roku 2022 prijal štát Louisiana zákon, ktorý vyžaduje overovanie veku na všetkých webových stránkach, na ktorých je aspoň tretina obsahu určená dospelým. Podobnú legislatívu sa teraz snaží presadiť aj 11 ďalších štátov USA a podobný zákon (Kids Online Safety Act) sa pripravuje aj na federálnej úrovni.

Skrátka, Haidtova vlna sa neustále zväčšuje a Migaľova tlačovka ukázala, že prichádza aj na Slovensko.

Aj na nej pritom padli alarmujúce čísla. Podľa ministra sa totiž 11 percent slovenských detí stretlo s online šikanou, viac ako 63 percent narazilo na sexuálny obsah a 36 percent dievčat dostalo žiadosť o intímne fotografie od cudzích osôb. Podľa detského ombudsmana Jozefa Mikloška zhruba 25 percent detí u nás vykazuje veľmi veľké známky závislosti na internete.

Logika návrhu je jasná: ak nechceme naše deti úplne zblbnúť, musíme prijať zákon, ktorým tomu zamedzíme.

No čo ak to nie je také jednoduché, ako sa to na prvý pohľad zdá?

Dobrým príkladom je Veľká Británia, kde od konca júla tohto roka taktiež platí zákon, ktorý zaviedol povinnosť verifikovať vek používateľa, aby boli deti chránené pred „škodlivým obsahom“ (content harmful to children), ako je pornografia, propagovanie sebapoškodzovania a samovrážd či porúch príjmu potravy.

Výsledok je však viac než prekvapivý. Krátko po nadobudnutí účinnosti zákona totiž začali britské úrady blokovať prístup aj k takým veciam, ako sú gify s postavičkou SpongeBob alebo playlisty v aplikácii Spotify. Dokonca sa špekuluje o tom, že tento zákon mal za následok, že v počítačovej hre Minecraft sa nedali upravovať farby.

V reakcii na tento zákon taktiež ukončilo svoju činnosť niekoľko webových stránok. Medzi nimi aj London Fixed Gear and Single Speed, čo bolo fórum nadšencov cyklistiky. Dôvodom bolo, že jeho správcovia nedokázali zabezpečiť dodržiavanie všetkých zákonných požiadaviek vyplývajúcich z novej legislatívy. Z Redditu sa zas stratila skupina, kde medzi sebou četovali anonymní alkoholici, lebo už nemohli ostať anonymní.

No a na sociálnej sieti X zasa britskí používatelia nenájdu zábery z vojnou zničenej Gazy. Podobne postupujú aj ďalšie médiá a sociálne siete, ktoré si vyhodnotili, že je pre ne jednoduchšie niektorý obsah vôbec nezobrazovať alebo o ňom neinformovať, ako riskovať porušenie zákona a vysoké pokuty siahajúce až do výšky 10 percent globálneho zisku spoločnosti.

Problémy má v Británii dokonca aj Wikipedia, ktorú vláda núti skryť časť obsahu pred neplnoletými a tiež zmeniť štandardy ochrany anonymity jej tvorcov.

„Zákon o online bezpečnosti je len najnovším príkladom znepokojujúceho globálneho trendu smerujúceho k väčšej cenzúre internetu, v rámci ktorého vlády a zberatelia údajov zničili súkromie, a všetko, čo robíte online, je zaznamenávané, sledované a monitorované,“ napísala v reakcii na situáciu v Británii technologická žurnalistka Taylor Lorenzová.

Tá, podobne ako mnoho ďalších kritikov legislatívy, otáča pohľad na celú situáciu o 180 stupňov a tvrdí, že tu nejde o deti, ale o morálnu paniku, ktorá má normalizovať masovú cenzúru, obmedziť slobodu internetu, znížiť jeho ekonomický potenciál a tiež zarobiť obrovské množstvo peňazí vybraným spoločnostiam.

Lorenzová napríklad upozorňuje na to, že svetový líder v oblasti overovania identity tretích strán, spoločnosť Persona (naviazaná na Petera Thiela), zaznamenáva v posledných mesiacoch obrovské zisky. Na druhej strane, opatrenia, aké sú tie v Británii, budú pre mnohé startupy znamenať omnoho náročnejšiu štartovaciu pozíciu pre podnikanie, a to najmä v oblasti sociálnych sietí.

Že tu nejde len o lokálny problém Británie, kde sa v poslednej dobe veľa vecí otáča na hlavu, dokazuje Raphael Tsavkko Garcia píšuci pre Al Jazeeru.

Ten zasa upozorňuje na to, že systémy overovania veku už vo svojej podstate nie sú zlučiteľné so súkromím a bezpečnosťou, lebo zavedenie vekových limitov bude znamenať overovanie identity všetkých, nielen detí. To bude znamenať spojenie skutočnej identity s online aktivitou, čo je podľa neho darom pre hackerov a vydieračov.

Garcia v tejto súvislosti pripomína štatistiku FBI, podľa ktorej sú podvody súvisiace s pornografiou jednou z hlavných kategórií online vydierania.„Teraz si predstavte, že táto infraštruktúra sa uplatňuje nielen na obsah pre dospelých, ale aj na politické prejavy, žurnalistiku a aktivizmus,“ uvádza Garcia, podľa ktorého nástroje na bezpečnosť detí umožňujú bezprecedentné vydieranie novinárov, informátorov alebo verejných činiteľov.

Navyše, podľa neho takéto návrhy posilňujú právomoci štátu a zároveň zbavujú zodpovednosti rodičov. Tí pritom už dnes majú po ruke sofistikované nástroje rodičovskej kontroly, vďaka ktorým môžu monitorovať a obmedzovať používanie internetu deťmi prostredníctvom nastavenia routerov alebo rôznych aplikácií.

Garcia preto tvrdí, že problém nie je v deťoch, ale skôr v nedbanlivosti rodičov. A štát sa ju snaží využiť na masové sledovanie spoločnosti, namiesto toho, aby pripravil kampane zamerané na vzdelávanie rodičov.

Inak povedané, Garcia ani iní kritici nespochybňujú dáta, ktoré uvádza Haidt. Varujú však pred riešením, ktoré by prinieslo cenzúru, stratu anonymity a prenesenie zodpovedností rodičov za deti na štát.

Zdá sa teda, že to je presne prípad, o akom písal Tomáš Akvinský vo svojej Summe teologickej. Tvrdil tu, že zákon by nemal zakazovať všetky neresti, lebo mnohé z nich nemožno úplne odstrániť a ich zákaz by mohol zabrániť väčšiemu dobru, alebo spôsobiť ešte väčšie zlo.