Šéfka Euroclear: Konfiškáciou ruských zmrazených aktív riskuje EÚ vlastný prepad

Kyjev čelí obrovskému problému, ktorý je svojou závažnosťou porovnateľný s tlakom ruskej armády pozdĺž celej frontovej línie. Tým je hroziaca finančná kríza, pričom – podľa odhadov Európskej komisie – Ukrajina na svoj chod v priebehu najbližších dvoch rokov potrebuje až 136 miliárd eur. Z toho 72 miliárd v nasledujúcom roku, plus ďalších 64 miliárd v roku 2027.

Ak Kyjevu dôjdu peniaze, dramaticky sa zvyšuje riziko, že prehrá vojnu a o to väčšie ústupky voči Moskve bude musieť prijať. Boj o peniaze sa odohráva v situácii, keď Amerika postupne dáva od Ukrajiny ruky preč a náklady presúva na Európu.

Európski lídri a Brusel sa stali najväčšími zástancami Kyjeva, pričom vojnu proti Rusku vyhlásili za svoju prioritu. Európska komisia urgentne hľadá zdroje na financovanie Ukrajiny. Týka sa to jej vojnového snaženia, ale aj celkového chodu ukrajinského štátu.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová poslala lídrom členských štátov list, v ktorých načrtla tri možnosti ďalšej podpory.

Štandardnými dvoma možnosťami by boli buď využitie rozpočtového priestoru na získanie finančných prostriedkov na kapitálových trhoch, alebo uzavretie medzivládnej dohody, na základe ktorej členské štáty získajú potrebný kapitál samy, a pošlú ho na Ukrajinu.

Lenže obe tieto cesty sa nepozdávajú vysoko zadlženým krajinám, ako sú Francúzsko, Taliansko či Španielsko. Je symptomatické, že diskusia o financovaní Ukrajiny sa uskutočňuje v čase, keď je Brusel pre konsolidačné opatrenia belgickej vlády ochromený niekoľkodňovým národným štrajkom.

Európska komisia preto ponúka tretiu alternatívu – skonfiškovať zmrazené ruské štátne aktíva. Eurokomisárka Hadja Lahbibová ešte v októbri triumfálne vyhlásila, že využitie ruských aktív je len otázkou času. V Bruseli to volajú „reparačná pôžička“.

Eurokomisia svoje snaženie ostatný týždeň zintenzívnila aj v reakcii na predstavenie mierového plánu Donalda Trumpa, ktorý navrhoval, aby zmrazené aktíva boli použité na reparačný investičný fond pod kontrolou USA.

Kľúčový podporovateľom „reparačnej pôžičky“ sa stalo Nemecko. Kancelár Friedrich Merz pôvodne zdôrazňoval, že peniaze by mali slúžiť výlučne na financovanie vojenskej pomoci, eurokomisia však ráta aj s dotovaním nevojenských nákladov Ukrajiny.

Je tu však niekoľko „ale“.