Epsteinove správy s Lajčákom: Čo všetko sa dezinterpretuje

Epstein je zničujúca nálepka. Každý, kto sa s ním zaplietol, má problémy. Billovi Gatesovi sa po prevalení kontaktov rozpadlo manželstvo, o postavenie prišiel princ Andrew z britskej kráľovskej rodiny, už dlhšie má veľké problémy s témou Donald Trump (Snemovňa a Senát včera schválili úplné odtajnenie Epsteinových spisov). Úplne čerstvo sa špina vyliala na hlavu bývalého Clintonovho ministra financií a bývalého rektora Harvardu Larryho Summersa, stále mimoriadne vplyvného muža vo svete biznisu.

Čo teda úniky informácií, o ktorých sme sa dozvedeli v posledných dňoch, hovoria o stykoch Miroslava Lajčáka? Pozreli sme sa na to pozornejšie a pokúsili sa ten informačný a ideový chaos trochu upratať.

Dá sa povedať, že o emailovej komunikácii Miroslava Lajčáka s vplyvným americkým finančníkom a odsúdeným pedofilom Jeffreym Epsteinom sa šíri niekoľko interpretácií, ktoré sú v lepšom prípade skratkovité, v tom horšom prípade klamlivé.

Začnime tým, čo sedí a čo nesedí na obhajobe Miroslava Lajčáka.

Bývalý minister zahraničných vecí, aktuálny poradca premiéra Roberta Fica a najnovšie člen dozornej rady Slovnaftu, má rád vyššiu spoločnosť a vie sa v nej pohybovať. Bráni sa tým, že s Epsteinom komunikoval „iba spoločensky“. A tiež predtým, ako bol otvorený jeho prípad týkajúci sa zneužívania maloletých detí. K tomu došlo po odchode Lajčáka z New Yorku v roku 2018, kde pôsobil ako predseda Valného zhromaždenia OSN (tým sa stal potom, ako neuspel v ambícii byť generálnym tajomníkom OSN).

Je pravdou, že v čase, keď si Lajčák s Epsteinom posielal maily, tak sa život tohto amerického finančníka v médiách veľmi neprepieral. Zmenilo sa to v júni 2019, keď druhýkrát skončil za mrežami.

Ale presvedčivý argument to nie je, už v roku 2018 bolo o Epsteinovi známe, že je to sexuálny predátor. Ešte v roku 2008 sa Epstein priznal k navádzaniu na prostitúciu na súde na Floride. Na základe dohody s ministerstvom spravodlivosti si však odsedel iba 13 mesiacov, čo vyvolalo pobúrenie verejnosti.

Lajčákovo meno sa v Epsteinovej komunikácii objavuje najčastejšie v roku 2018, teda až desať rokov po Epsteinovom odsúdení. V tej dobe už mnoho vplyvných ľudí dávalo od neho ruky preč. Trump napríklad pri vzťahu s Epsteinom argumentuje, že s ním hovoril naposledy v roku 2004.

Epstein vo svojej komunikácii Lajčáka pravidelne označuje familiárnym „Miro“. Ako píše v jednom z emailov, Lajčák je „súčasným slovenským ministrom zahraničných vecí, predsedom OBSE a bývalou hlavou OSN (…) A čo je najdôležitejšie. Priateľ.“

Z komunikácie odsúdeného pedofila vyplýva, že Lajčák minimálne dostal pozvánku na Palm Beach. Finančník tam mal vilu, v ktorej znásilnil iba 14-ročné dievčatá. 

„Miro príde na Palm Beach,” oznamuje Epstein človeku, ktorého totožnosť nepoznáme. „Príď aspoň na jeden deň, úplne súkromne, on, ja a ty môžeme strategizovať,” presviedča v ďalšej odpovedi.

Na druhej strane treba zdôrazniť, že zverejnená komunikácia neukazuje, že by sa Lajčák podieľal na akejkoľvek trestnej činnosti. Zverejnené Lajčákove odpovede Epsteinovi sú vecné a neprekračujú hranice dobrých mravov. Kontrastuje to s prípadmi iných vplyvných ľudí, ako je napríklad spomínaný Larry Summers, ktorý po zverejnení komunikácie v pondelok oznámil odchod z verejného života.

Bez ohľadu na vecnú Lajčákovu komunikáciu však platí, že o Epsteinovej minulosti diplomat nemohol nevedieť, mohol ju len ignorovať.

Pre slovenské politické reálie je jedným z najbizarnejších aspektov Epsteinovej komunikácie snaha finančníka vyrábať z Miroslava Lajčáka akéhosi nacionalistického vodcu.

V diskusii o slovenských prezidentských voľbách, ktorú Epstein viedol s neznámou osobou, stavia Lajčáka do kontrastu so Zuzanou Čaputovou. V roku 2018 sa o Lajčákovi pôvodne uvažovalo ako o prezidentskom kandidátovi Smeru, napokon však strana Roberta Fica postavila eurokomisára Maroša Šefčoviča.

Epstein v emaile označil Lajčáka za lepšieho kandidáta, pričom Čaputovú opisuje ako ľavičiarku, ktorá veľa hovorí o životnom prostredí, ale nemá dosť odvahy na skutočné mocenské hry. „Sorosova kandidátka. Skúsenosti len z mimovládky. Žiadna reálna konkurencia,“ napísal na jej adresu Epstein.

Keď finančníkov kontakt navrhne, že z Lajčáka treba spraviť „nacionalistického suverenistického lídra,“ Epstein súhlasne odpovedá, že „má taký výraz“.

Spoločne so Steveom Bannonom, bývalým politickým stratégom Donalda Trumpa, finančník dokonca diskutoval o možnosti, že by Lajčák viedol jeho národno-konzervatívne populistické hnutie v Európe. Znie to ako nepodarený žart, ale to ešte nie je všetko.

Keď ho Trump v roku 2017 vyhodil, vydal sa Bannon na európske turné zjednocovať národno-konzervatívne a populistické sily. V emaile pre Bannona z marca 2018 pritom Epstein predstavuje Lajčáka ako niekoho, kto by mohol viesť „európsky projekt“.

Denník N v utorok napísal, že Bannon vnímal Lajčáka „ako kľúčového pre svoje krajne pravicové hnutie“. Priniesol zároveň informáciu, že zverejnené emaily ukazujú, ako sa Epstein plánoval 22. marca 2019 stretnúť s Bannonom a Lajčákom vo Viedni. Komunikácia naznačuje, že Lajčák ponúkal, aby sa stretnutie uskutočnilo v jeho ambasádorskej rezidencii vo Viedni. Lajčák tam vtedy pôsobil ako šéf OBSE.

Bannon napokon napísal, že stretnutie nestíha, z otvorených zdrojov však denník zistil, že Epsteinovo lietadlo 22. marca skutočne pristálo vo Viedni a rovnaké lietadlo pristálo aj 7. novembra 2018 v Bratislave. Andrej Danko pritom ešte minulý týždeň vyhlásil, že ako predseda parlamentu zachytil informácie, že lietadlo amerického finančníka bolo na Slovensku.

Denník N si tiež všimol ďalšie časti konverzácie medzi Epsteinom a osobou, pri ktorej z kontextu vyplýva, že ide o Bannona. „Miro je presne ten typ človeka, ktorý posunie toto celé hnutie na vyššiu úroveň,“ písal Epsteinovi.

„Áno, pracujem na bezpečnostných zárukách pre neho a jeho rodinu, čo je jeho skutočná obava,“ odpovedá Epstein o „Mirovi“.

Predtým Epstein napísal, že Bannon „zasadil do Mira semiačko“ a že to je dobré. Povedzme, že táto veta znamená, že Bannon nasadil Lajčákovi „chrobáka do hlavy“.

Existujú však dve ale.

Po prvé, viete si predstaviť, že by existovala reálna možnosť aby sa Lajčák postavil do čela Bannonovho hnutia v Európe, alebo že by nad tým čo i len uvažoval?

Je to zjavný nezmysel.

Po druhé, Smer si v roku 2019 želal za kandidáta práve Lajčáka, ten to však tvrdohlavo (a pre mnohých nepochopiteľne) odmietal. Lajčák ponúkol verejné vysvetlenie (s Ficom sa politicky rozišiel po jeho podpore Migračného paktu, podal dokonca demisiu, hoci ministrom ostal), ale už vtedy existovalo aj neverejné vysvetlenie v kuloároch, že sa vraj pozná s Epsteinom. Z toho vyplýva, že Lajčák dobre vedel, čo sú slabé stránky „myslenia“ jeho známych Epsteina a Bannona. A ako sa ukáže, podozrenia boli obojstranné.

Vráťme sa k prvému bodu o vyrábaní nacionalistického vodcu z nášho salónneho ministra.

Všetky vyššie uvedené správy sa skutočne v Epsteinovej komunikácii dajú dohľadať, s ich interpretáciou však treba byť opatrný. Podľa zistení Markera totiž v inej časti komunikácie, ktorá doposiaľ nebola medializovaná, Bannon Lajčáka tvrdo kritizuje.

Dôvodom je Globálny pakt o migrácii, ktorý Miroslav Lajčák v roku 2018 ako predseda Valného zhromaždenia OSN presadzoval. Cieľom tohto 34-stranového dokumentu prijatého v marockom Marakeši bolo pomôcť lepšie organizovať migračné toky a posilniť práva migrantov.

Bolo to už po šoku z veľkej migračnej vlny v roku 2015, a teda nasledovala zrážka s realitou. Dokument bol síce právne nezáväzný, vyvolal však kritiku politikov naprieč Západom. Postoj k migračnému paktu pritom Lajčáka ako potenciálneho „nacionalistického vodcu“ automaticky diskvalifikoval. Tak pre Slovensko, ako aj všeobecne pre Európu.

Epsteinovi boli pritom tieto postoje Lajčáka známe a podľa zverejnenej komunikácie mu ich ani nijako nevyhováral. V emaile z 20. novembra 2018, ktorého odosielateľ je začiernený, no z kontextu vyplýva, že ním je Lajčák, autor píše:

„Dnes som povedal, že ak sa Slovensko stiahne z Migračného paktu, zvážim rezignáciu. Je to správa, ktorá sa objavila vo všetkých médiách. A môže sa to skutočne stať. Možno to budem musieť urobiť, aby som chránil svoju profesionálnu a osobnú integritu.“

Presne to sa aj stalo. Pamätníci si spomenú, že Harabin to neskôr v prezidentskej kampani voličom Smeru pripomínal s vtipom, že ako prvú vec v úrade by prijal Lajčákovu demisiu.

Epstein však Lajčákovi radí, že sa nemá nechať rozčúliť a že pokiaľ podá rezignáciu, má tak urobiť pôsobivo.

„Miro“ je potom pre Migračný pakt terčom kritiky v komunikácii Epsteina s neznámou osobou, z ktorej vyplýva, že ide o Bannona. Ten Epsteina detailne informuje o svojich stretnutiach a udalostiach v Európe.

V správe z 10. decembra 2018 napríklad spomína svoje stretnutie s flámskymi nacionalistami v belgickom parlamente a pád belgickej vlády. Bannon takéto stretnutie absolvoval 8. decembra toho roku.

Referuje tiež o konflikte francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona s protestným hnutím Žlté vesty a o rokovaniach o Migračnom pakte. Práve tu kritizuje Lajčáka.

„Nemôžem uveriť, že Miro to podporil – strašné, strašné, strašné na každej úrovni,“ píše odosielateľ, ktorým je zrejme Bannon.

Dôležité je tiež poznamenať, že Bannon o tomto čase už nebol významným politickým hráčom. Ako poradca prezidenta Trumpa skončil v auguste 2017. O zvyšnú časť relevantného vplyvu prišiel, keď po kritike šéfa Bieleho domu začiatkom roka 2018 opustil vtedy vplyvný portál Breitbart.

„Steve Bannon nemá nič spoločné so mnou ani s mojím prezidentstvom. Keď bol prepustený, stratil nielen prácu, ale aj rozum,“ vyjadril sa na jeho adresu Trump.

Zverejnené Epsteinove správy ukazujú, že Trumpov bývalý poradca mal megalomanské ciele. Ale tiež, že sa preceňoval a jeho politické odhady boli odtrhnuté od reality. Tvrdé reči vedie dodnes, posledné mesiace napríklad presviedča verejnosť, že Trump by mal na prezidenta kandidovať tretíkrát.

Pre politiku má však vášeň, čo ukazuje aj tento citát: „Pravica má teraz za sebou robotnícku triedu v otázke imigrácie – Macron dnes večer skolaboval, Merkelová je mŕtva – na jar budúceho roka vyhráme 60 percent kresiel v Európskom parlamente – Salvini vyhlási voľby na nasledujúci týždeň – hotovo, hotovo a hotovo,“ hodnotí v správe kritickej k Lajčákovi odosielateľ, ktorým je zrejme Bannon.

Tieto odhady sa ani zďaleka nenaplnili. Macron a Merkelová svoje pozície ustáli, pričom Bannonom favorizovaná radikálnejšia pravica a populisti nezískali v eurovoľbách na jar 2019 ani 30 percent kresiel.

Celkovo môžeme konštatovať, že Bannonove cesty po Európe nepriniesli žiadne výsledky. Jeho jazykom: zero, zero, zero.

Stretával sa síce s vysokopostavenými politikmi, no všetko bez koncovky. Napríklad v septembri 2018 ho prijal český prezident Miloš Zeman, ktorý však po stretnutí konštatoval, že s Bannonovými názormi nesúhlasil a preto sa rozišli v chladnej atmosfére.

Všeobecne platí, že nateraz neexistujú dôkazy, že by Bannonove alebo Epsteinove intrigy pri Lajčákovi priniesli akékoľvek hmatateľné politické výsledky. Z emailov vyplýva, že Epstein loboval za Lajčáka pri jeho kandidatúre na vysokú pozíciu NATO v čase, keď mal slovenský diplomat záujem o funkciu zástupcu generálneho tajomníka Aliancie. Pozíciu však nezískal on, ale bývalý minister zahraničných vecí Rumunska Mircea Geoana.

A tu sa dostávame k ďalšej pochybnej téze. Tej, ktorú razí europoslanec Smeru Ľuboš Blaha, následne sa jej chytili premiér Robert Fico a predseda SNS Andrej Danko a sprostredkovane sa ju snaží využiť aj Ivan Korčok.  

„USA v roku 2018 plánovali zvrhnúť vládu Roberta Fica a nie je vylúčené, že mali prsty aj vo vražde Jána Kuciaka, ktorá bola spúšťačom pokusu o prevrat,“ vyhlásil Blaha vo videu.

Europoslanec a podpredseda Smeru sa pri tomto tvrdení odvoláva na email z 15. marca 2018, ktorý poslal Epstein Bannonovi. Toho Blaha opisuje ako jedného z najvplyvnejších politikov, čo ako bolo uvedené vyššie, nezodpovedá skutočnosti.

Epstein v emaile Bannonovi oznamuje, že na plánovanú večeru pozýva aj šéfredaktora denníka Wall Street Journal Geralda Bakera a Miroslava Lajčáka. Pri vtedajšom slovenskom ministrovi zahraničia Epstein píše: „Tento týždeň padne jeho vláda – ako je plánované.“

Premiér Robert Fico na základe tejto správy na pondelkovom straníckom podujatí Smeru vyzval na obnovenie vyšetrovania prípadu vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. 

„Pýtam sa tu pred vami – a je vás tu asi tritisíc – po tom, čo teraz vyšlo v komunikácii v Spojených štátoch, kde sa hovorí, že tento týždeň padne slovenská vláda, lebo takto je to naplánované. Máme alebo nemáme právo vyzvať orgány činné v trestnom konaní, aby opäť začali vyšetrovať vraždu?“ kládol Fico otázky publiku.

Vety o páde vlády sa chytil aj Andrej Danko. „Kto mal aký plán v Amerike? Kto ako využil udalosť? A do mesiaca po vražde Kuciaka vedel, že je tu nejaký plán, že Fico padne?“ pýtal sa predseda SNS.

Z opozície potom na Danka nadviazal bývalý minister zahraničných vecí a neúspešný kandidát na prezidenta Ivan Korčok.

„Dnešné vystúpenie Andreja Danka zásadným spôsobom rozbilo tvrdenia premiéra o ‚vplyve Sorosa‘ na dianie na Slovensku. Nie opozícia, ani Soros, ale podľa medializovaných informácií o páde vlády komunikoval s vplyvným americkým miliardárom člen Ficovej vlády a jeho dnešný poradca,” píše Korčok, ktorý bol štátnym tajomníkom na rezorte zahraničia v čase, keď si Lajčák ako minister písal s Epsteinom.

Korčok si vtedy s Lajčákom dobre rozumel, veď ho zastúpil na ministerskom poste, keď odišiel na rok do New Yorku, a zdalo sa, že sú dokonale zohratá dvojica. Pristalo by mu skôr mlčať.

Už preto, že Blaha s Ficom, Dankom a Korčokom miešajú fakty a dojmy a zväčšujú chaos. Korčok sa mýli v tom, že podľa zverejnených emailov o páde vlády komunikoval Epstein s Lajčákom. Na toto tvrdenie chýbajú dôkazy, keďže v skutočnosti sa komunikácia uskutočnila medzi Epsteinom a Bannonom.

Čo je však dôležitejšie, Fico, Blaha a Danko dezinterpretujú vetu „Tento týždeň padne jeho vláda – ako je plánované“.

To, čo na prvý pohľad vyzerá ako naplnenie plátu, nie je ničím iným ako informovaným hodnotením politickej situácie. Epstein totižto správu Bannonovi poslal 15. marca 2018. Teda deň po tom, ako Robert Fico 14. marca 2018 verejne ponúkol svoju demisiu. Bannon si to teda už mohol prečítať aj v novinách.

Keď to teda zhrnieme, stretanie a emailovanie si s Epsteinom bolo v tom čase hodne nevkusná vec. Lajčák musel vedieť s kým má dočinenia, a mal sa tomu vyhnúť. Ale z ničoho, čo bolo zatiaľ zverejnené, nevyplýva, že by sa dopustil niečoho ohavného.

Patrilo by sa, aby celá kauza mala tú najprirodzenejšiu koncovku, aby o tom verejne prehovoril sám Lajčák. Kým tak neurobí a nezodpovie na niekoľko málo otázok, bude sa dariť konšpiráciám. Viac ako jemu môžu pritom škodiť slovenskej politike či Lajčákovej rodine. Záleží, kto sa témy chytí.

Je to teda na „Mirovi“.