Hlas kontinuálne padá. Otázka neznie prečo, ale či to vôbec môže byť inak

Jedna vec je založiť stranu a získať mandát vo voľbách, druhá dať jej identitu, vďaka ktorej vie dlhodobo prežiť, obzvlášť ak je súčasťou vlády s Robertom Ficom. Túto drámu zažili už mnohí, dnes ju rieši Hlas. Matovič, historicky najnepopulárnejší politik na Slovensku od roku 1989, ju už nazýva Hlások. A ďalšia časť opozície si z predsedu strany robí terč, keď ho nazýva svojím spojencom.

V Hlase majú za sebou mimoriadne zlý týždeň. Zavŕšila ho správa, že v najnovšom prieskume preferencií politických strán sa ocitli až na piatom mieste so 7,5 percentami hlasov. To znamená, že Hlas už predbieha aj Igor Matovič, ktorý naopak mierne podrástol.

A to čísla z prieskumu NMS ešte nezaznamenali posledné kauzy Pellegriniho, prepytujem, Šutaj Eštokovej strany, ktorými sú potupne prehraný súdny spor predsedu strany s čurillovcami plus údajné prihrávanie peňazí z Plánu obnovy od vicepremiéra Kmeca ľuďom z prostredia Hlasu. Ak by aj všetky obvinenia nesedeli, fakt, že Pellegrini, prepytujem, Šutaj Eštok, dal Kmecovi stopku na sporné výzvy, strana má problém. Ak sa neudeje zázrak, dá sa predpokladať, že ďalšie prieskumy zlé trendy potvrdia, možno ešte viac stlačia. 

Tu treba spraviť malú odbočku a dodať, že preferencie, o ktorých píšeme, pochádzajú od agentúry NMS, ktorá na rozdiel od iných agentúr spracúva odpovede voličov do takzvaných modelov. Tie v porovnaní s klasickými prieskumami preferencií politických strán nepoznajú nerozhodnutých voličov. V modeli totiž respondenti uvádzajú viacero možností strán, nad ktorými uvažujú, dátoví analytici ich následne priradia jednotlivým stranám.

Je to síce legitímna forma analýzy dat, viac ako na stav preferencií však poukazuje na trendy, no zároveň je náchylnejšia na nepresnosti.

Problém Hlasu je, že nejde o jeden prieskum. Ak sa totiž pozrieme na dlhodobé dáta, vidíme, že strana kontinuálne, už niekoľko rokov, súvislo a pomaly padá.

Najvyššie čísla mal Hlas zhruba pol roka po svojom vzniku, v januári 2021, keď mu agentúry namerali podporu vo výške 24 percent. Možno to dnes znie až neuveriteľne, no najbližšie k nemu bola vtedy strana SaS s približne 13 percentami.

Potom podpora začala klesať. Najprv to bolo v dôsledku „návratu“ Roberta Fica, v marci 2023 už Hlas klesol na 17 percent, vtedy stáli Smer a Hlas bok po boku. V septembrových voľbách Hlas získal viac ako 14 percent hlasov a skončil na treťom mieste. Z Pellegriniho sa stal king-maker, odmietol PS a vznikla Ficova vláda.

Po voľbách preferencie Hlasu nakrátko vzrástli, keďže predseda Hlasu bol zároveň kandidátom na prezidenta, za ktorého sa postavila celá vládna koalícia (s Dankom aj bez Danka). 

Hneď po prezidentských voľbách Hlas začal opäť pozvoľna klesať, až sa priblížil k hranici desiatich percent hlasov. Od jesene tohto roka je trvale pod desiatkou, po škandáloch s financovaním Pellegriniho kampane a kauze s tendrom na záchranky. Dnes je hodnota na úrovni 7,5 percenta. To by vo voľbách znamenalo len trinástich poslancov, čo je presne polovica z aktuálneho klubu s 26 poslancami.