Texty 2025: Demografická kríza je tu

Počet legálnych migrantov z krajín mimo EÚ je už dnes vyšší ako počet obyvateľov Prešova. Aj tak nevieme obsadiť množstvo voľných pracovných pozícií.

Dlho sa nám ju nechcelo riešiť, aj keď sme vedeli, že prichádza. A tak sa stalo, že už je tu. Slovensko je v demografickej kríze.

Zarezonovalo to krátko po debate o baterkárni v Šuranoch. Investícia by totiž mala priniesť približne 1 300 nových pracovných miest do okresu s ani nie trojpercentnou nezamestnanosťou. Pritom v Nitrianskom kraji je podľa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) 15-tisíc neobsadených pracovných pozícií (druhý najvyšší počet spomedzi krajov na Slovensku). V okrese Nové Zámky, pod ktorý Šurany patria, je to tritisíc neobsadených pracovných miest.

Zrejme nikoho neprekvapí, že podobná situácia je aj v ďalších krajoch západného Slovenska. Lenže tam to nekončí. Tisíce neobsadených pracovných miest dnes totiž hlásia všetky kraje Slovenska. Najmenej ich je v Prešovskom, kde ich však aj tak evidujú takmer 2 800.

Aj preto je Slovensko krajinou, kde stúpa počet legálnych migrantov prichádzajúcich za prácou. To číslo je už pomerne významné a mnohých zrejme prekvapí – na Slovensku podľa ÚPSVaR legálne pracuje približne 100-tisíc ľudí z krajín mimo EÚ (okrem nich v našej krajine pracuje aj 33-tisíc občanov Únie).

Znamená to, že počet pracovníkov tretích krajín už prevyšuje počet obyvateľov Prešova, ktorý je tretím najväčším mestom na Slovensku.

Platí pritom, že zhruba polovicu z nich tvoria Ukrajinci a druhou najpočetnejšou skupinou sú Srbi. No ako už ukázal kolega Tomáš Dugovič, neustále rastie počet ľudí z Indie a ďalších ázijských krajín. Dnes preto u nás pracuje takmer deväťtisíc Indov, štyritisíc Uzbekov, takmer tritisíc Filipíncov či 2,5-tisíca Nepálčanov a Kirgizov.

To znamená, že na Slovensku už máme približne toľko Indov, koľko majú Šurany obyvateľov. Počet Uzbekov je podobný počtu obyvateľov Novák či Giraltoviec. Filipínci, Nepálčania a Kirgizi by každý samostatne mohli založiť mesto veľké ako Spišská Stará Ves.

To svedčí o tom, že na Slovensku už teraz nemáme dostatok ľudí, a preto ich firmy musia „dovážať“. A že sa to netýka len západného Slovenska, ukazuje aj reportáž televízie JOJ o Nepálčanoch pracujúcich na farmách na východe krajiny.

Dôsledky demografickej krízy sme nedávno riešili aj pri konsolidačnom balíčku. Jeho objem bol 2,7 miliardy eur. Zhruba tretinu by sme pritom ušetrili, ak by sme zrušili 13. dôchodok, na ktorý tento rok pôjde približne 900 miliónov.

Na dôchodky pritom už dnes dávame viac ako 9 miliárd ročne, pričom v minulom roku musel štát naliať do Sociálnej poisťovne približne 2,7 miliardy eur, aby mala na ich vyplácanie. To znamená, že sociálne odvody, ktoré odvádzajú zamestnanci, už teraz nestačia na pokrytie zhruba tretiny dôchodkov.

Očakáva sa pritom, že výdavky na starobné dôchodky v najbližších rokoch porastú, a už v roku 2027 by sme sa mohli dostať na úroveň 10,5 miliardy eur.

So starnutím populácie taktiež súvisia aj výdavky na zdravotníctvo. Premiér Fico pri tejto téme často pripomína, že v roku 2010 bol rozpočet ministerstva zdravotníctva približne 4 miliardy eur. Dnes je to 10,6 miliardy.

Samozrejme, celý tento nárast nesúvisí s demografiou, ale aj s nárastom cien a ďalšími faktormi. No ak sa bude vek obyvateľstva zvyšovať, boli by sme svetovým unikátom, ak by sa objem peňazí smerujúcich do zdravotníctva znižoval.

A toto všetko sa bude naďalej zhoršovať, pretože do poproduktívneho, teda dôchodkového veku, sa začnú dostávať najsilnejšie ročníky. Čiže povojnová generácia vrátane takzvaných Husákových detí.

Demografi pritom predpokladajú, že naša spoločnosť bude najrýchlejšie starnúť do roku 2035, potom sa tempo spomalí, pretože povojnová generácia začne vymierať. Okolo roku 2060, keď sa vytratí aj generácia Husákových detí, sa starnutie zastaví. Ak sa nič nezmení, v tom čase bude na Slovensku žiť približne o milión ľudí menej.

Ktoré regióny to najviac zasiahne, ukazuje správa Štatistického úradu vydaná v týchto dňoch. Podľa nej vymieranie najviac postihne Hornú Nitru, Malohont, Kopanice a Stredné Pohronie, kde by mal úbytok obyvateľstva presiahnuť 20 percent. Ďalších 12 regiónov zaznamená pokles nad 15 percent. Prírastok obyvateľstva sa očakáva len v siedmich z 31 regiónov, a ani tie sa nevyhnú zvyšovaniu priemerného veku.

Podľa prognóz Slovenskej akadémie vied by sme už v roku 2035 mali prekonať hranicu priemerného veku 47 rokov. Pre porovnanie, podľa štatistík bol u nás v roku 1996 priemerný vek necelých 35 rokov, dnes je to už viac ako 42.