Matovič spája sily s Rómami. A charizmatikom Bužom

Keď v utorok sedela opozícia za jedným stolom a debatovala o programe bez Igora Matoviča. Bol to odkaz jemu, aj jeho voličom, že v tábore Antifico s ním nepočítajú. Aspoň nie do volieb a pri debatách o budúcom programe. Z bratislavskej kaviarne to možno nevidieť, ale aj Matovič vie hľadať nových spojencov. A celkom sa mu darí.

Svoju voličskú základňu buduje úplne inde a ako jediný sa systematicky snaží zameriavať na rómskych voličov. Falošné sľuby s 500 eurami sú minulosť. Tentokrát stavil na kombináciu šikovných Rómov a charizmatických rómskych kresťanov. Druhí menovaní mu pomohli už pred trinástimi rokmi, keď zakladal OĽaNO. Teraz sa to opakuje v rómskej verzii.

Hlavnými tvárami sú otec a syn Pollákovci a Lukáš Bužo, ktorým asistuje trošku hanblivá Anežka Škopová. Táto štvorica vedie kampaň už dlhšie a svoju pozornosť zameriava výhradne na rómske publikum. Žiadnu politickú konkurenciu nestretajú, nikoho okrem Rómov to nezaujíma.

Pozreli sme sa na ich aktivity, stretli sa a porozprávali s viacerými ľuďmi, ktorí sa pohybujú v prostredí osád a rómskych komunít, vďaka čomu sme vytvorili približný obraz toho, ako to vyzerá. Všetci, ktorí sa podelili o svojej postrehy, nás požiadali o anonymitu, čo budeme rešpektovať. Bola to podmienka toho, ako zistiť, ako Igor Matovič do budúcich volieb zbiera rómske hlasy.

Symbolom toho, ako vyzerá Matovičova kampaň medzi Rómami, je Lukáš Bužo. Mierne zavalitý 35-ročný Róm z maličkej obce Jastrabie nad Topľou v okrese Vranov nad Topľou.

Medzi Rómami je vnímaný ako úspešný mladý muž. Aby sme si priblížili jeho príbeh, potrebujeme sa vrátiť niekedy na začiatok milénia. Bužo mal zhruba desať rokov, bol jedným z mnohých detí vyrastajúcich v rómskej štvrti na okraji obce na východe Slovenska. Potom stretol kňaza z Gréckokatolíckej rómskej misie, ktorý navštívil ich dedinu, a prišiel zlom. On sám mnohokrát verejne hovoril, ako ho zmenil moment, keď k nim kňaz prišiel domov na kávu, keďže predtým sa nikdy nestalo, aby do ich domu zavítal niekto iný ako Róm.

Bužo bol komunikatívny, muzikálny, ambiciózny, prirodzene líderský chlapec. Príchod rómskej misie sa ho dotkol. Bužo prešiel cestou od miništranta a skauta, k jednému z lídrov rómskej misie. Postupne sa stal rómskym asistentom, vedúcim komunitného centra, vyštudoval a skončil vysokú školu, aby z neho bol napokon líder úspešnej rómskej gospelovej kapely F6. V tej hrali aj jeho dvaja bratia, hrávali a evanjelizovali po celom Slovensku, dokonca aj inde v Európe.

Takmer ideálny príbeh dostal trhlinu v roku 2021. Bužo opustil svoju manželku, za čo mal byť vylúčený z rómskej misie, ktorá bola dovtedy jeho životom.

Zmenilo sa toho na prekvapenie skôr málo.

Tento šikovný a ešte stále mladý chlapec s darom reči bol už známy v širokom okolí, dlho bez práce neostal a prikývol na ponuku vstúpiť do politiky po boku Pollákovcov a Matoviča.

Že to bol veľmi dobrý skauting, potvrdzujú výsledky parlamentných volieb z roku 2023, v ktorých Bužo získal - ako nováčik, nasadený na kandidátke na neatraktívnom mieste číslo 58 - takmer 22-tisíc hlasov. To sú krúžky na úrovni exministra vnútra Romana Mikulca (dokonca o málo viac), ktorý kandidoval z 10. miesta. A dvakrát viac ako získal bývalý markizák a parlamentný exot Pročko.

Aj vďaka Bužovi skončilo OĽaNO v ostatných voľbách v okrese Vranov nad Topľou na druhom mieste, s takmer 20 percentami hlasov. V Prešovskom kraji na treťom mieste s takmer 15 percentami, čo bol ich najlepší výsledok zo všetkých krajov na Slovensku.

Ešte väčší podiel na výsledku matovičovcov v rómskych osadách mal Peter Pollák mladší. Rodák z Levoče získal vo voľbách až 53-tisíc prednostných hlasov, čím sa stal druhým najviac krúžkovaným politikom OĽaNO. O viac ako 20-tisíc krúžkov predbehol aj Matovičovho najvernejšieho poslanca Michala Šipoša, ktorý sa oblieka a hovorí ako Matovič, mal aj druhý najväčší mediálny priestor.

Rómovia na Matovičovej kandidátke zabrali výborne. Pollák obsadil druhé miesto, Bužo šieste a Škopová s 12-tisíc hlasmi ôsme. Až za nimi skončila dvojica Pročko a Jakab (ďalší, kto sa správa ako Matovičov dvojník, až na tie okuliare, pravda).

Pre Matoviča to znamenalo veľa. Bez Rómov by mal veľký problém dostať sa do parlamentu. Ako koalícia potrebovali získať sedem percent hlasov, napokon mali takmer deväť. Rozdiel medzi siedmimi a deviatimi percentami bol v posledných parlamentných voľbách približne 57-tisíc hlasov. Pollák ich získal zhruba 53-tisíc. Bez Rómov by teda Matovič musel počítať každý jeden hlas. Zo snahy vyšetrovať Matovičovu kampaň ako podvod napokon nič nebolo, väčšina medzi časom na všetko zabudla.

Nie však Matovič. A ešte menej jeho Rómovia - partia Pollákovci, Bužo a Škopová, ktorí systematicky pracujú nielen na udržaní, ale aj na náraste počtu rómskych hlasov. A to dvomi spôsobmi.

Prvým spôsobom je, že sa ako jediní programovo venujú rómskym témam.

Matovičovi Rómovia sú v ostrom spore so splnomocnencom vlády pre rómske komunity Alexandrom Daškom. Vyčítajú mu projekt za 20 miliónov eur na rómske mediálne centrum, ktoré malo vyrásť v Banskej Bystrici. Ale aj to, že sa nevenuje skutočným rómskym problémom, akými sú chýbajúca kanalizácia, voda, nevybudované cesty, nevysporiadané pozemky.

Ako jediní spomedzi politikov dlhodobo riešili kauzu v Malom Slivníku, čo bola nielen na východe štátu veľká vec. Školopovinné deti z rómskej osady v tejto dedine totiž ministerstvo zaradilo do 20 kilometrov vzdialeného Prešova, teda nie do škôl v neďalekých dedinách, ale do vzdialeného krajského mesta. Oficiálny dôvod: boj so segregáciou. 

Lenže čo sa nestalo, Rómovia mali na vec iný názor ako minister Drucker, svojich prvákov odmietli poslať do vzdialených škôl, radšej ich nechali dva mesiace doma.

Keďže prišiel nátlak úradov, Rómovia napokon pustili deti do školy, vozí ich tam školský autobus. Víťazstvo je to ale Pyrrhovo, cesta do školy im trvá hodinu, čo znamená, že z domu deti odchádzajú už o 6:30 ráno. Hádajte, kto na tom získava hlasy..

V lete zas Pollákovci s Bužom a Škopovou navštevovali úspešné rómske rodiny. Ukazovali ich okoliu ako žijú, rozprávali sa s nimi o problémoch v osadách a spoločne hodnotili politiku u nás. Výsledkom debát bolo, že Fico s Daškom sú zlí, Matovič a jeho Rómovia dobrí.

Matovičovci sú vďaka takýmto aktivitám jediní, kto dáva Rómom hlas, kto pravidelne rieši ich problémy a hovorí o nich politickým jazykom. Nie nevyhnutne v Bratislave, skôr tam, kde to ľudí zaujíma.

Druhý spôsob, akým matovičovci oslovujú Rómov, je charizmatické kresťanstvo. Je až neuveriteľné, ako sa môže starý fígeľ zopakovať.

Matovič charizmatikov využil už pri vzniku svojej strany, keď vzal na kandidátku OĽaNO charizmatických kresťanov Vašečku, Škripeka, neskôr pribudli Heger a Krajčí.

Časť politických charizmatikov sa neskôr zdiskreditovala, keďže rozriedila pôvodný program kresťanskej politiky natoľko, až sa takmer vytratil. Prípadne sa diskreditovali inými témami, kde pôsobili nekompetentne, respektíve sa rozutekali do viacerých strán. Značka charizmatického kresťanstva preto už prišla o prvotný lesk, pôsobí skôr podozrivo.

Matovič s ňou však stále dokáže pracovať. Tentokrát ponúka rómsku verziu. Hlavnú rolu dnes hrá Bužo, podobne ako jeho predchodcovia, aj on vyšiel z katolíckeho, charizmatického prostredia, kde patril k lídrom spoločenstva.

Matovičovi sa tak podarilo zrecyklovať Vašečku alebo možno aj budúceho Hegera, len na rómsky spôsob. Dnes je to Bužo, kto kresťanom hovorí, že Fico je zlodej a mafián, zatiaľ čo Matovič je budúcnosť.

Možno znie prekvapujúco, že Bužo hrá s touto kartou aj napriek druhému sobášu. Poslanec sa však už opäť objavuje na podujatiach Gréckokatolíckej rómskej misie.

Snažili sme sa v tejto téme osloviť Buža, neodpovedal. Do uzávierky sa nám nepodarilo spojiť ani s vedením rómskej misie. Ľudia z rómskeho prostredia, s ktorými sme komunikovali a ktorých anonymitu zachovávame, nám však povedali, že je možné, že sa mu podarilo získať cirkevné schválenie pre anuláciu prvého manželstva.

Zdá sa však, že aj keby to tak nebolo, Bužo by bol aktívny rovnako. Jeho osobnú situáciu poznajú len Rómovia z jeho okolia, ostatní ho vnímajú cez predchádzajúce kresťanské aktivity. Takto ho pozná aj veľa ľudí z majority, a to ako z kresťanského prostredia, tak aj z prostredia aktivistov pracujúcich s Rómami.

Bužo navyše nie je obmedzený len na aktivity Gréckokatolíckej rómskej misie, naopak, spolu s ďalšími rómskymi poslancami navštevuje evanjelizačné akcie iných cirkví medzi Rómami. Tu je aktívna najmä Apoštolská cirkev. Na Bužovom profile na sociálnej sieti napríklad nájdeme nedávne video z podujatia tejto cirkvi v obci Úbrež.

Bužov charizmatický rozmer sa - zdá sa - stal súčasťou taktiky celej skupiny na oslovenie rómskych voličov. Bolo to vidieť aj počas ich letného turné, kde navštevovali domácnosti a rozdávali nálepky so sloganom "Nech Boh žehná ľudí v tomto dome".

V októbri táto skupina viedla púť slovenských Rómov do Ríma. Tam vzniklo video, na ktorom vidno matovičovcov v aule Pavla VI., kde sa prezentujú ako zástupcovia Rómov. Nasleduje viacero prestrihov na to ako Bužo, Škopová a Pollákovci nesú putovný kríž, alebo prechádzajú cez sväté brány.

Z videí je evidentné, že táto poloha viac pristane Bužovi ako Pollákovcom, ktorých neformovalo kresťanské prostredie a ktorí zdôrazňujú (najmä Pollák starší) nadkonfesný rozmer.

Bužove výsledky v politike sa zatiaľ podobajú tým Hegerovým. Po kresťanskej rétorike v kampani pre kresťanské témy v politike veľa nerobí. Nehlasoval dokonca ani za novelu ústavy, pričom ľudia z kresťanského prostredia, ktorí ho kvôli tomu oslovovali, nám povedali, že keď sa ho na to pýtali, nedostali žiadnu odpoveď.

Takmer nič o ňom nevedia ani ľudia z konzervatívneho prostredia inde po krajine. Buža nikto z nich neregistruje ako politika, ktorému by išlo o kresťanskú či konzervatívnu politiku.

Pokúsili sme sa ho kontaktovať, ale ani na nás si nenašiel čas. Na otázku, prečo nehlasoval za novelu ústavy, ani na to, aké sú jeho programové priority z oblasti kresťanskej politiky, neodpovedal. Nezaujali ho ani otázky ohľadne jeho pôsobenia v rómskej misii. Zdá sa, že jeho priority sú skrátka inde.