Korčokovi kňazi sú už ďalej ako Bezák. Chcú meniť učenie cirkvi

Na prelome septembra a októbra prišli slovenské dúhové organizácie a ich spriatelené médiá s pokusom o novú veľkú kampaň. Tá mala byť postavená na projekte s názvom Viera vo farbách dúhy, ktorý je kritikou cirkvi a biblickej morálky z dúhovej perspektívy. Stojí za tým Tobiáš Frýdl, študent z pražskej FAMU a syn farára cirkvi československej husitskej.

Projekt promoval Denník N, Sme, Týždeň et tutti quanti. Frýdl sa okrem toho na svojej stránke pochválil, že za českú verziu dostal Cenu Jana Opletala, cenu českej splnomocnenkyne pre ľudské práva, prezentoval ho na pôde českého parlamentu, aj českému prezidentovi Petrovi Pavlovi. Iniciatíva tiež zapadá do dobovej módy, kde nás českí priatelia poúčajú o tom, čo je správne, čo víta domáca progresívna tlač.

Z pohľadu slovenskej cirkvi ide hlavne o bublinu, ktorá sa vznáša kdesi ponad skutočné problémy a míňa veriacich ľudí. Na Slovensku Frýdl nevzbudil väčší rozruch a 99 percent obyvateľov Slovenska o ňom zrejme nikdy nepočulo, ani počuť nebude. Čísla sledovanosti sú chabé, debata o dokumente žiadna.

Ak teda porovnáme masívny marketing a počet ocenení na jednej strane a zásah do prostredia, ktoré chce osloviť a meniť, je to čistý prepadák.

Dôvody sú v zásade dva. Prvým je slabá remeselná úroveň dokumentu, nie je zaujímavý umelecky, hovoriace hlavy sedia pred farebným pozadím, poučujú, to nebolo v kurze zrejme nikdy. Zvolená hudba je rušivá, vôbec nepasuje k téme. Je malý zázrak, ak to niekto vôbec dopozerá do konca, hoci jednotlivé časti majú len po desať minút.

Projekt vlastne nie je ničím zaujímavý a už vôbec nie nový.

V slovenskej verzii dávno opozerané a prečítané tváre (Polcková, Kocúr, Prostredník) hovoria stokrát povedané všeobecné frázy. Chýba tomu dynamika, aktualizačný moment, jedna nová alebo zaujímavejšia myšlienka. Divák sa skrátka nedozvie nič nové.

Útočiť na cirkev za to, že zotrváva na svojom dvetisícročnom učení, bolo zaujímavé v 70. a 80. rokoch, keď to bolo nové, alebo v čase, keď bol kresťanský liberalizmus na vzostupe. Dnes to už pôsobí asi ako snaha otvoriť si požičovňu DVD filmov. Doba sa posunula, už to skrátka nikto nekúpi.

Obzvlášť ak vidíme dôsledky v cirkvách, ktoré týmto tlakom podľahli. Katolícka cirkev v Nemecku, ktorá je hádam najprogresívnejšou cirkvou v Európe, je zároveň cirkvou, ktorá čelí najväčšiemu odlevu katolíkov na svete. Minulý rok to bolo takmer 322-tisíc ľudí, v roku 2022 približne pol milióna (to bol rekord). 

Dáta jednoducho nepustia.

Jediné, čo je na dokumente hodné povšimnutia, sú niektorí protagonisti. Nie preto, čo hovoria, ale aké osobné príbehy tým píšu.