Simion: Rumunsko je hybridným režimom, liberálny prezident bábkou

S Georgeom Simionom (ročník 1986) sme sa stretli cez víkend v Prahe. S rozhovorom za minútu súhlasil, bol rezervovaný a vecný. Hoci sa takmer stal prezidentom Rumunska a lámal sa na ňom spor o charakter štátu, vyžarovalo z neho aj po mesiacoch sklamanie. Nehovorí v hneve alebo emotívne, ale zároveň si nedáva servítku pred ústa.

Pred tým, než sa dostaneme k rozhovoru, krátky úvod o stave Rumunska po zrušených a opakovaných prezidentských voľbách, ktoré rozvrátili krajinu.

Rumunsko, šiesta najľudnatejšia krajina EÚ, bola za posledný rok dejiskom hneď troch šokujúcich politických prekvapení. Ich séria sa začala vlani v novembri víťazstvom outsidera Călina Georgescua, ktorý v prvom kole prezidentských volieb získal takmer 23 percent hlasov. Agronóm a bývalý diplomat so zameraním na ekologické otázky zaujal kampaňou, v ktorej vyzýval na neutralitu Rumunska vo vojne na Ukrajine.

Jeho kampaň rezonovala tiež na sociálnych sieťach, najmä na TikToku, čo súvisí s udalosťou, ktorá po jeho víťazstve nasledovala. Ústavný súd výsledky volieb celkom bezprecedentne bez udania dôvodu zrušil. Georgescuova liberálna protikandidátka Elena Lasconiová vtedy vyhlásila: „Rozhodnutie Ústavného súdu je nezákonné, nemorálne a ničí podstatu demokracie, ktorou sú voľby.“

Ústavný súd k rozhodnutiu pristúpil po tom, ako vtedy úradujúci prezident Klaus Iohannis zverejnil dokumenty rumunskej spravodajskej služby, ktoré hovorili o zásahu cudzieho štátu do Georgescuovej TikTokovej kampane. Inkriminovaným aktérom vraj bolo Rusko.

Dôkazy o ruskom zasahovaní chýbajú, rumunský investigatívny portál Snoop však zistil, že kontroverznú kampaň v skutočnosti financovala vládna Národná liberálna strana. Jej cieľom pritom bolo medzi voličmi poškodiť Georgescuovmu konkurentovi – Georgovi Simionovi, ktorý je predsedom národno-konzervatívneho Zväzu pre zjednotenie Rumunov.

Súd napriek týmto zisteniam zakázal Georgescuovi v opakovaných voľbách kandidovať.

George Simion, ktorý bol pôvodne jeho konkurentom, sa za Georgescua postavil a začal organizovať hromadné protesty. Keď sa v máji hlasovalo znova, Simion už vystupoval ako kandidát, ktorý v prípade volebného víťazstva menuje Georgescua premiérom.

V prvom kole opakovaných volieb Simion výrazne uspel, získal 41 percent hlasov. Druhý skončil liberálny primátor Bukurešti Nicușor Dan. Hlas mu odovzdalo 21 percent voličov.

Prieskumy pred druhým kolom favorizovali Simiona, naznačovali pohodlný náskok 55 percent oproti 45 percentám v prospech liberálneho oponenta. Simionova prevaha sa postupne zmenšovala a výsledok druhého kola bol ďalším veľkým prekvapením. Voľby vyhral Nicușor Dan so ziskom 53,6 percenta hlasov.

So Simionom sme sa stretli počas konferencie Stredná Európa vlastnou cestou, ktorú organizuje česká organizácia Patrimonium Sancti Adalberti (Spolok svätého Vojtecha).

„Súčasná byrokratická elita v EÚ mala iné plány, pričom chcela kontrolovať naratív v Rumunsku. Využili všetku svoju propagandu, aktívna bola francúzska spravodajská služba,“ hovorí pre Marker George Simion.

Odkazoval tým na informácie, s ktorými prišiel aj zakladateľ internetovej komunikačnej platformy Telegram Pavel Durov.

Durov uviedol, že ho šéf francúzskej zahraničnej rozviedky DGSE vyzýval, aby pred opakovanými prezidentskými voľbami v Rumunsku umlčoval hlasy konzervatívnej časti tamojšej politickej scény. Francúzska tajná služba vtedy obvinenie odmietla.

„Svoju rolu určite zohrala aj moja jasná pozícia, že spochybníme zrušenie prvého kola volieb. Inštitúcie, ktoré za to boli zodpovedné, spravili všetko pre to, aby mi znemožnili stať sa prezidentom Rumunska a vniesť svetlo a pravdu do toho, čo sa deje,“ doplnil Simion.

Zakázaný kandidát Georgescu je nateraz mimo hry, pričom v máji oznámil, že v politike končí. Napriek tomu ho v Rumunsku obvinili z plánovania prevratu a začali ho vyšetrovať pre údajné založenie organizovanej zločineckej skupiny, ako aj podvod v hodnote 1,1 miliardy eur.

„Chcú ukázať, že nikto sa proti nim nemá odvážiť bojovať. Je rituálne démonizovaný, aby zabránili budúcim volebným súbojom a zastavili akýkoľvek hlas, ktorý spochybňuje ich nelegitímnu moc,“ konštatuje Simion.

Upozorňuje, že nikto doteraz neposkytol dôkazy o zasahovaní Ruska do volieb. „Naopak, konkrétne dôkazy, o ktorých už nikto nehovorí, ukázali na Národnú liberálnu stranu, ktorá zaplatila influencerov na TikToku, aby ma očiernili. Toto nikto nestíha, aj keď ide o dokázané peniaze so skutočnou stopou,“ upozorňuje politik.

Po tom, ako sa prezidentom stal Nicușor Dan, za premiéra menoval Ilieho Bolojana, predsedu Národnej liberálnej strany, ktorý bol predtým predsedom Senátu, v čase krízy po zrušení volieb krátko aj dočasne úradujúcim prezidentom.

Ako si vedie Nicușor Dan vo funkcii prezidenta? Simion len pokrúti hlavou, hodnotí ho ostro: „Možno ste ho videli na sociálnych sieťach. Je ako bábka z bábkového divadla, vykoná všetko, čo od neho chcú. Nerešpektuje ho nikto doma, ani na medzinárodnej scéne,“ konštatuje.

Ilustratívny je v tomto smere Danov postoj k dúhovej agende. V roku 2000 napísal článok, v ktorom odmietol „homosexuálne správanie na verejných priestranstvách v Rumunsku“, ktoré opísal ako „útok na tradičné hodnoty“ a „legitímnu kolektívnu identitu“. Keď po vstupe Dana do politiky tieto vyjadrenia vyplávali na povrch, vyjadril sa, že svoje postoje zmenil. Vlani dokonca stihol vysloviť podporu registrovaným partnerstvám.

Simionov Zväz pre zjednotenie Rumunov (skratka AUR je aj slovnou hračkou, znamená zlato) medzitým v prieskumoch vystrelil. Zatiaľ čo začiatkom roka sa AUR vo volebných prieskumoch pohyboval na úrovni 20 percent, teraz je to okolo 40 percent. To zodpovedá výsledku druhého kola prezidentských volieb.

Podľa Simiona sú rumunskí voliči z vládnych strán unavení, pričom cítia, že štátna moc udržuje stav, ktorý vyhovuje najmä Bruselu.

„V Rumunsku už nemáme skutočnú demokraciu a skutočné voľby,“ hovorí s tým, že pokiaľ v Európe a Spojených štátoch nedôjde k zmene, Rumunsko zostane „hybridným režimom“.

Jeho slová potvrdzuje aj rumunský profesor sociológie Dan Dungaciu, ktorý v minulosti pôsobil ako štátny tajomník na ministerstve zahraničných vecí a nedávno sa stal Simionovým poradcom. Tvrdí, že v rumunských voľbách nakoniec vyhrala „reakcia“.

„V Európe je paradoxom, že liberáli sú dnes reakcionári. Podobne ako monarchisti v 18. storočí, ktorí liberálom hovorili, že ,takto nemôžete uvažovať‘. Dnes sú liberáli noví monarchisti, nechcú dovoliť, aby sa ľudia pozerali na politiku iným spôsobom,“ hodnotí Dungaciu.

Stranu AUR naopak považuje za budúcnosť a súčasť politickej revolúcie, ktorú reprezentuje zvolenie Donalda Trumpa za prezidenta.

Simion dodáva, že za súčasť tejto revolúcie považuje aj vývoj na Slovensku.

„Dúfame, že veci v takzvanom slobodnom svete sa zmenia a budeme môcť byť súčasťou zmeny, ktorú pozorujeme na Slovensku, v Maďarsku a čoskoro aj v Česku,“ tvrdí.

Sľubuje zároveň, že ak sa v Rumunsku dostane k moci, bude usilovať o to, aby sa Vyšehradská štvorka transformovala na Vyšehradskú päťku – s účasťou Bukurešti. „Je to pre nás nevyhnutné,“ myslí si.

Simion dobre vychádza s Poliakmi, najmä s expremiérom Mateuszom Morawieckým zo strany Právo a spravodlivosť (PiS), ale naštrbené vzťahy má s Maďarmi. Predseda AUR priznáva, že jedným z dôvodov jeho neúspechu bol aj odpor strany maďarskej menšiny – Demokratickej únie Maďarov v Rumunsku (UDMR).

Podobne ako donedávna na Slovensku, politická reprezentácia maďarskej menšiny má z historických dôvodov s tamojšími nacionalistickými stranami problém. A to napriek blízkemu vzťahu tamojšej UDMR a Fideszu Viktora Orbána.

„Vybrali si ma ako nepriateľa, vyhrážali sa Viktorovi Orbánovi a podporovali progresívnych kandidátov. Bola to teda zmes faktorov,“ spomína Simion, ktorý pritom voči Orbánovi aj rumunským Maďarom pred voľbami zvolil priateľský tón.

Vyhlásil, že v mnohých ohľadoch by chcel nasledovať príklad Viktora Orbána, a že v otázkach obrany rodiny, demokracie či kresťanstva považuje Fidesz aj UDMR za partnerov. Maďarský premiér vyšiel Simionovi v ústrety, keď deň po prezidentskej debate uviedol, že s ním „plne súhlasí“.

Orbánov postoj však okamžite vyvolal kritiku zo strany predsedu UDMR Kelemena Hunora, ktorý vo videu na Facebooku reagoval: „George Simion nie je priateľom Maďarov – a nikdy ním nebude.“

„Budeme sa snažiť vysvetliť maďarskej strane, že musíme dať bokom akékoľvek pnutia či rivalitu, ktoré siahajú späť tisíc rokov. Máme iných nepriateľov,“ hovorí dnes Simion. Upozorňuje, že Maďari v Rumunsku sú konzervatívni, pričom zdôrazňuje podporu ich národnostným a náboženským právam.

Simion je podpredsedom frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov, členmi sú napríklad Bratia Talianska premiérky Giorgii Meloniovej či poľská strana Právo a spravodlivosť. Aj keď ho obviňujú z proruských postojov, Simionove geopolitické postoje sú v skutočnosti bližšie jeho partnerským stranám, než napríklad k Viktorovi Orbánovi.

Znamená to napríklad, že na rozdiel od Călina Georgescua nekritizuje americkú vojenskú prítomnosť v Rumunsku. Američania majú v krajine protiraketovú základňu a budujú aj obrovskú základňu v Konstanci, ktorá má byť väčšia ako Rammstein.

„Určite by sme si ju nechali. Obranu potrebujeme, NATO je obranná aliancia a malo by takou zostať,“ hovorí s tým, že podporuje členstvo Bukurešti v NATO aj EÚ.

„Problém mám so súčasnými predstaviteľmi Únie, naopak som šťastný, že Donald Trump vracia do slobodného sveta zdravý rozum. Sme súčasťou tejto zmeny,“ dodáva.

Pri vojne na Ukrajine, Simion opakovane kritizoval obe strany konfliktu. Kyjev mu vlani pre údajné protiukrajinské aktivity zakázal vstup do krajiny na tri roky. Simion tieto obvinenia odmietol s tým, že zákaz súvisí s jeho obranou rumunskej menšiny.

Aktuálnym ukrajinsko-rumunským sporom je napríklad rozhodnutie Černivskej oblasti zredukovať počet stredných škôl s vyučovacím jazykom rumunským z dvadsať na štyri. „Správajú sa do veľkej miery ako Rusi. Je len malý mentálny a civilizačný rozdiel medzi Rusmi a Ukrajincami,“ kritizuje Ukrajincov.

Ukrajinská politika k menšinám pritom podľa Simiona ukazuje, že Kyjev nemá na to, aby sa stal členom EÚ.

„Súcitím s nimi, pokiaľ ide o brutálnu vojnu, ktorú proti Ukrajine vedie Rusko. Nie je to však ospravedlnenie, aby sa Zelenskyj správal ako Porošenko, Janukovyč alebo Kučma. V Kyjeve nedošlo k žiadnej skutočnej zmene,“ uzatvára.