Je 16. hodina, štvrtok popoludní, nie je ani chladno, ani teplo, v okolí parlamentu sa už asi 20 minút začínajú trúsiť ľudia. Pred budovou Národnej rady začína protest proti návrhom školských zákonov s názvom „Postavme sa za ohrozené školy a rodiny!“

Ide o silnú tému, petíciu podpísali desaťtisíce ľudí. Minister Drucker sa stretal a rokoval na všetky strany, jeho novela by mala prejsť. Vládna koalícia má väčšinu, ale aj vnútornú neistotu, že týmto zákonom nahnevá najmä ľudí v menších mestách a na vidieku, obzvlášť tam, kde žijú Rómovia. A zrejme aj katolíkov a časť kléru. Práve demonštrácia môže byť posledným pokusom, ako niečomu zabrániť a na poslednú chvíľu na koalíciu pritlačiť.

To by však muselo prísť viac ľudí. Prišlo do 600 ľudí. Očakávali sa autobusy, preto aj tá skoršia hodina, ale napokon žiadne autobusy neprišli. Aj to je Druckerov úspech, ale o tom neskôr.

Téma je to najmä pre KDH a KÚ, ale spája ich aj s časťou liberálov (nie však progresívcov, tí sú potichu na strane Druckera). Ak teda kresťania chceli ukázať silu, že tiež vedia zaplniť ulicu a nie sú odkázaní chodiť na mítingy PS a SaS, mali príležitosť. Konečný dojem je však teraz skôr rozpačitý.

Organizátori žiadali stiahnutie návrhov zákonov ministerstva školstva, ktoré majú obmedziť financovanie cirkevných a súkromných škôl. Drucker chce tiež zaviesť povinné predprimárne vzdelávanie v materských školách od troch rokov, zmeniť podmienky pre domáce vzdelávanie a zmeniť spôsob určovania školských obvodov.

Vysoký počet vystupujúcich z rôzneho prostredia ukazuje, že protest mal väčší potenciál, ako je počet ľudí zhromaždených pred parlamentom. Medzi prvými na pódiu vystúpia iniciátori dvoch petícii proti školským zákonom, Martin Babík a Eva Ohraďanová, ktorá je zároveň prezidentkou Asociácie súkromných škôl a školských zariadení. Pod tieto petície sa dokopy vyzbieralo približne 120-tisíc podpisov.

Ohraďanová zdôrazňuje, že celý proces pripomienkovania zákonov prebehol počas júna, prázdnin a na začiatku školského roka, čo je pre riaditeľov, učiteľov aj rodičov špecifické obdobie roka. Aj napriek tomu prišlo do pripomienkového konania 2 300 pripomienok, ktoré podľa jej slov minister odignoroval.

„Zobrali ste deťom leto, lebo angažovaní rodičia, riaditelia a učitelia museli počas leta čítať tisíce strán návrhov,“ dodala ďalšia rečníčka, Jana Michaličková, ktorá je zriaďovateľkou súkromnej školy a škôlky.

Stretnutia ministra s predkladateľmi pripomienok podľa nej neboli o diskusii, ale o pekných fotkách pre ministra. Toto však školy k lepšiemu nezmení.

Následne vystupuje dvojica pedagógov zo škôl, ktoré sa venujú deťom z vylúčených komunít. Práve nimi minister zdôvodňuje zmeny. Oni však Druckera kritizujú:

„Staráme sa o deti, pre ktoré sú iné školy z rôznych príčin nedostupné a nikto sa často o nich starať ani nechce. Sú to často tí najzraniteľnejší a rodičia týchto detí si vyberajú našu školu, lebo sa tu oni aj deti cítia prijaté a milované a vedia, že im chcem pomôcť postaviť sa na vlastné nohy. Navrhovaný zákon práve týmto rodičom berie možnosť si vybrať našu školu,“ zhodnotil novelu Martin Kahanec, ktorý je riaditeľom súkromnej materskej školy v Prešove pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia.

„Pozývam ministra školstva, poďte sa pozrieť do Plaveckého Štvrtku,“ doplnila ho Renáta Ocilková, ktorá pôsobí ako pedagogička v tamojšej škole, ktorá nemá ani vlastnú budovu, pričom nedávno bola odmietnutá jej žiadosť o dotáciu na jej získanie.

Ocilková hovorí, že ak chce minister riešiť diskrimináciu a segregáciu, mal by sa venovať práve takýmto prípadom a nie snažiť sa natlačiť deti do umelých tabuliek.

Nasledujú príhovory politikov. Najprv vystúpila trojica z KDH: Milan Majerský, Ján Horecký a Martin Šmilňák. Majerský hovorí, že zmyslom novely je, aby minister získal väčšiu kontrolu nad školami. Všetky deti majú podľa neho rovnakú hodnotu, ich rodičia platia rovnaké dane a preto má štát poskytovať všetkým školám rovnaký normatív na žiaka, nech už sa ich rodičia rozhodnú pre akúkoľvek školu.