V seriáli Mrs. America je scéna, ktorá dlhé roky charakterizovala slovenské konzervatívne prostredie. Phyllis Schlaflyová, hlavná hrdinka seriálu a žena, ktorá na prelome 70. a 80. rokov bojovala proti feministkám a proti prijatiu dodatku k americkej ústave, ktorý mal zaručovať „rovnaké práva pre mužov a ženy,“ v nej debatuje v parlamente s istým kongresmanom.

Ten sa jej v deň hlasovania pýta, kde sú jej kolegyne a pripomína jej, že protistrana každý deň zváža do parlamentu stovky žien, ktoré na nich tlačia, aby dodatok podporili. Schlaflyová sa odvoláva na listy a telefonáty od jej kolegýň. „Tu však ide o emócie,“ odpovedá jej kongresman. „My sa nebudeme hádzať o zem. Budeme protestovať dôstojne,“ odpovedá Schlaflyová. „Keď sa tu moji kolegovia porozhliadnu, z ktorej strany sa podľa vás budú cítiť viac pod tlakom? Zo strany jačiacich alebo tých dôstojných?“ opýta sa kongresman a odíde.

Táto scéna roky vystihovala situáciu slovenských konzervatívcov. Až prišlo hlasovanie o novele ústavy a oni mali navrch.

A to vďaka tomu, že umne využili aktivity občianskej spoločnosti na pochode Bratislava za život, kde dali po prvý raz v histórii priestor politikom zo všetkých politických strán. Vytvorilo to predpoklad, aby poslanci hlasovali podľa toho, o čom hovorili na pochode. Najmä poslanec Krátky musel cítiť, že jeho slová na podujatí by boli pokrytectvom, ak by nehlasoval za novelu ústavy. 

Ďalším vydareným krokom bola návšteva Olivie Maurel, ženy narodenej zo surogátneho materstva, ktorej charizma a silný príbeh zapôsobili na všetkých zákonodarcov, ktorí sa s ňou stretli. Prešla viaceré médiá, do debaty vniesla iskru, podporovateľov nadchla, že Slovensko môže byť lídrom v téme, skeptikom a oponentom pokojne argumentovala, aký špinavý biznis okolo náhradného materstva je. A teda, že témou nie je nedospelý manžel pani Bittó Cigánikovej, ale veľký biznis a niekedy aj reálna mafia, kde dochádza k zneužívaniu a otroctvu žien. Že ide o ďalšiu tému, kde feministky stoja proti progresivizmu.

No a napokon, konzervatívci do poslednej chvíle aktívne lobovali a presviedčali zákonodarcov, pri ktorých existovala čo i len malá šanca, aby novelu podporili. Cítili sa tak pod tlakom len z jednej strany.

Výsledkom boli dva hlasy navyše a úspech hlasovania.

Súčasťou tohto príbehu je aj KDH, ktoré by samo seba rado videlo ako lídra v konzervatívnom priestore. 

Treba priznať, že táto strana je víťazom súboja o ústavnú novelu. Schválená verzia je viac návrhom KDH ako návrhom vládneho Smeru. V mnohom vychádza z dlhodobých programových priorít hnutia.

Zároveň pre neochotu dvoch poslancov tejto strany hlasovať za novelu boli kresťanskí demokrati aj súčasťou problému, ktorý muselo konzervatívne prostredie riešiť.

KDH veľmi pomohlo, že dva chýbajúce hlasy (Mikloško, F. Majerský) nahradili dva hlasy od Matoviča (Krajčí, Krátky). Prvá dvojica takmer ponížila KDH, druhú dvojicu práve ponížili v Matovičovom klube.