Falošná póza prezidenta Pellegriniho a najťažšia otázka našej doby

Prezident Pellegrini sa posťažoval, že konsolidácia mala stáť pôvodne miliardu eur, potom dve miliardy a napokon to budú takmer tri. Nepáči sa mu to, poťažkal si a pokrútil nesúhlasne hlavou.

Žiadna reakcia na predložený návrh ako ušetriť 2,7 miliardy eur nebola falošnejšia, ako tieto slová pána prezidenta.

Odvahu a kompetenciu na tvrdú kritiku predložených opatrení, samozrejme, nenájde, tento rozkročený postoj je pre neho typický.

Prečo hovorím o falošnosti: Bol to predsa Pellegrini, ktorý si ešte pred voľbami ako podmienku vstupu do vlády a zároveň hlavnú tému svojej nasledujúcej kampane na prezidenta, vybral zavedenie 13. dôchodku. Jedno jediné opatrenie s cenovkou 900 miliónov eur.

Spočítajte si, koľko konsolidačných opatrení by sa ušetrilo, nebyť tohto návrhu.

Nedebatovalo sa, neporovnávalo, nič sa nezvažovalo. Zrušil sa pre to dokonca rodičovský dôchodok. Teda sociálne spravodlivé a prorodinné opatrenie, vďaka ktorému rodičia detí majúci nižšie dôchodky (najmä matky) konečne na dôchodku dostali adresne pridané. Stále nie dosť, stále mali nižšie dôchodky než bezdetní rodičia, ale aspoň sa dostali na dohľad.

Pellegriniho návrh tak nielenže rozvrátil verejné financie, ale v lyžičke vody utopil niečo, čo náš dôchodkový systém potrebuje zo všetkého najviac: ocenenie rodičov, ktorých deti zostali žiť a pracovať na Slovensku, a odvádzajú príspevky do prvého piliera na dôchodky všetkým, aby ich bolo z čoho platiť.

Pellegrini by mal preto najmä mlčať.

Jeho falošná póza však ukazuje na niečo, čo presahuje jeho tieň. Je to jedna z najväčších chorôb slovenskej politiky (a nielen tej našej).

Pomôžem si malým príkladom, o ktorom mi hovoril popredný slovenský vedec, ktorý pred pár rokmi podnikol kroky, aby na Slovensku vznikla pobočka elitnej čínskej univerzity.

Základná úvaha bola jednoduchá. Keďže si v tom čase americké univerzity zakladali pobočky v Číne, jeden globálne významný slovenský vedec prišiel s nápadom, že by si niektorá z popredných čínskych univerzít mohla založiť pobočku u nás. 

Idea sa páčila, v Číne mali záujem, vec bola na dobrej ceste. Pobočka čínskej univerzity vtedy nevyvolávala reakcie, aké by rovnaký návrh spôsobil dnes. Geopolitika vtedy ešte nebola dominantnou optikou, cez ktorú sa pozeráme na svet. Navyše, na dlhodobý domáci problém odchádzajúcich vysokoškolákov do Brna a inde na západ by sme dokázali zareagovať sebavedome a s tromfom v ruke.