Začnime očividným: vniknutie 19 ruských dronov do poľského vzdušného priestoru nebolo vojenským útokom Ruska na Poľsko. NATO v tomto incidente nevidí akt vojny, poľský premiér reagoval dôrazne, ale nedošlo k žiadnej ďalšej eskalácii. A to aj napriek tomu, že Rusi reagovali arogantne a Ukrajinci sa opäť raz pokúsili Poliakov vťahovať do vojny.

Predbežne teda konštatujme, že mimoriadne napätú situáciu, kde došlo k nepriateľskému kontaktu Ruska so štátom NATO, sa podarilo upokojiť a snáď aj zvládnuť. Všetky dobiehajúce iniciatívy, ako zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN a iné, majú najmä politický charakter a význam.

Prejdime teraz k bližšiemu pohľadu na to, čo sa stalo a ako kto reagoval.

Začnime v Bielorusku. Ruské drony prišli do Poľska z Bieloruska, podobnému incidentu s dronmi čelili aj Bielorusi. Navyše na nekontrolovaný prelet ruských dronov iniciatívne upozornili Poliakov, hoci majú momentálne napäté vzťahy (Varšava úplne uzavrela poľsko-bieloruskú hranicu). Minsk potvrdil, že aj jeho protivzdušné sily sledovali a zostrelili niekoľko ruských dronov, ktoré „stratili kurz v dôsledku elektronických vojenských opatrení“ počas výmeny nočných vzdušných útokov medzi Ruskom a Ukrajinou.

Dnes dopoludnia navyše Bielorusi ďalej uvoľnili napätie, keď prepustili z väzenia 52 väzňov – cudzincov, medzi nimi viacerých poľských občanov, ale aj obyvateľov Británie, Litvy, Lotyšska, Nemecka či Francúzska. Aktívnu rolu pri tom zohrali Američania.

Zvlášť dôležitá bola reakcia poľského premiéra Donalda Tuska. Vystúpil v poľskom parlamente, poslancom podal bezpečnostnú informáciu, kde zdôraznil, že drony nesmerovali na letiská. Tie boli uzavreté pre nasadenie vojenskej techniky pri zostreľovaní ruských objektov.

Tusk vpadnutie ruských dronov síce nazval „útokom“ a „bezprecedentnou udalosťou“, nespomenul však článok 5 NATO, ale hovoril o tom ako o provokácii s „rizikom otvoreného konfliktu“ s Ruskom. Povedal, že Poľsko je „najbližšie k otvorenému konfliktu od druhej svetovej vojny“, ruské drony „presiahli hranicu obyčajných provokácií“, ale s tým, že „nemá dôvod domnievať sa, že sme na pokraji vojny“.

Najnezodpovednejšie reagovalo po celý čas Rusko, nasledované Ukrajinou.

Primát však patrí Rusom. Okrem toho, že doteraz nikto nespochybnil, že by išlo o ich drony, za ktoré logicky nesú zodpovednosť, tak po incidente necítili Rusi potrebu situáciu upokojiť. Poľsku sa neospravedlnili, iba ponúkli pracovné konzultácie.

Bezpečnostná situácia sa napokon upokojila aj vďaka tomu, že obe strany si uvedomujú, že Rusi nemajú žiadnu motiváciu zaútočiť na Poľsko. Pokojne tomu môžeme pripísať prakticky nulovú pravdepodobnosť. Jednak preto, že Rusko je plne vojensky zamestnané vojnou na Ukrajine, kde síce postupuje istým, no pomalým tempom okolo 500 štvorcových kilometrov mesačne. A tiež preto, že Rusi si neželajú konflikt s NATO.

Všimnime si niektoré súvislosti podrobnejšie, osobitne správanie Poliakov, Ukrajincov a Rusov.

V Poľsku boli aj iné reakcie než vyššie opísané vyhlásenie premiéra Tuska.

Minister zahraničných vecí Radosław Sikorski vyhlásil, že podľa neho ruské drony „nevybočili z kurzu“, že išlo o „testovanie nie iba Poľska, ale celého NATO a nie iba po vojenskej stránke, ale aj politicky“. V incidente teda videl úmysel a povedal, že ide „o akt agresie“.

Líder poľskej opozície Jaroslaw Kaczynski zašiel ešte ďalej. Povedal, že „s úplnou istotou ide o útok Ruska na Poľsko, aj keď má iba varovný charakter“. Príčiny vidí dve. Rusi podľa neho reagovali na zlepšenie poľsko-amerických vzťahov a na uzatvorenie bieloruskej hranice z poľskej strany. Inými slovami, Kaczynski tému komentoval kompletne cez vnútropolitické témy, najmä aby pripísal body prezidentovi Nawrockému.

Bývalý poľský premiér Mateusz Morawiecki sa k nemu pridal, navrhol zavedenie bankovej dane, z ktorej by sa zvýšilo financovanie poľskej obrany a zabezpečila výroba munície, plus navrhol uzavretie vzdušného priestoru nad celou EÚ pre všetky ruské lietadlá.

Pri Poľsku je dôležité, že zvolením prezidenta Nawrockého sa menia nálady a postoje smerom k vojne na Ukrajine. Ochota podporovať Ukrajinu viditeľne opadá, podľa prieskumov je väčšia časť Poliakov proti vstupu Ukrajiny do EÚ aj NATO.

Iba 17 percent Poliakov súhlasí s tým, že by Varšava na Ukrajinu vyslala vojenské jednotky. Nawrocki o tom hovorí doma aj v zahraničí, naposledy počas návštevy Litvy. Poľsko aj oficiálne odmieta účasť svojich vojakov ako súčasť koalície ochotných na Ukrajine, ak tam nebudú aj americké jednotky (podobný postoj má aj Nemecko).

Sporov s Ukrajincami je viac. Prezident Nawrocki nedávno navrhol zakázať banderovské vlajky a symboly na území Poľska, opozičný poslanec sa oboril na vládnu kolegyňu, keď na pôde Sejmu použila pozdrav Slava Ukrajine a prirovnal to k hajlovaniu.

Aj premiér Tusk po násilnostiach a banderovských prejavoch ukrajinských fanúšikov na koncerte bieloruského rapera Maxa Korža vo Varšave, ktorý je inak kritikom ruskej vojny aj Lukašenkovho režimu, nechal deportovať vyše 60 osôb z územia Poľska, z toho 57 Ukrajincov.

Ruské drony teda vleteli do atmosféry zvýšených protiukrajinských nálad v Poľsku.