Geopolitický svetový poriadok sa mení pred našimi očami a máme aj vhodnú vizuálnu pomôcku, ktorá túto zmenu reprezentuje.

Pozrite si zábery júnovej americkej vojenskej prehliadky, ktorá oficiálne oslavovala 250. výročie založenia armády a „náhodou“ sa konala na narodeniny Donalda Trumpa.

A porovnajte si ju s dnešnou čínskou vojenskou prehliadkou usporiadanou pri príležitosti výročia víťazstva nad Japonskom v druhej svetovej vojne.

Zástupy presne pochodujúcich čínskych vojakov Peking doplnil o predstavenie nových typov zbraní. Vrátane obrích podvodných dronov schopných niesť jadrové hlavice, robotických „psov“ a laserových systémov.

Americká prehliadka v kontraste s tým pôsobí ako lacná akcia usporiadaná v okresnom meste. Rozsahom, organizáciou, hudbou, všetkým.

Je to pochopiteľné z viacerých dôvodov. Čína je najväčšou svetovou ekonomikou podľa parity kúpnej sily (má zhruba o 30 percent väčšie HDP ako USA) a je tiež homogénnym nadpriemerne inteligentným miliardovým národom.

„Čína je spiaci obor, keď sa prebudí, otrasie svetom.“ Tento výrok nesprávne pripisovaný Napoleonovi sa v Európe v rôznych formách objavoval už od 19. storočia. Dnes, 40 rokov od toho, ako Teng Siao-pching reformami naštartoval čínsku ekonomiku, už v tomto trasúcom sa svete žijeme.

Ako Európania však pevnú pôdu pod nohami nehľadáme. Z Európskej únie sa čínskej prehliadky zúčastnil len slovenský premiér Robert Fico. Z Európy prišiel ešte srbský líder Aleksandar Vučić. Nevieme presne, ako to bolo s pozvaniami, ale podľa viacerých správ aj zákulisných informácií sa viacerí európski politici nezúčastnili preto, lebo nechceli. Naopak, zástupcovia väčšiny ázijských krajín nechýbali.

Európania si nechcú špiniť ruky s diktátormi a porušovateľmi ľudských práv, počúvame. Rôzni orientálni despotovia a absolutistickí monarchovia, ktorí sú nominálne na „našej strane“, im však neprekážajú. Tento dvojaký meter a pokrytectvo je už takým pravidlom, že to prestáva baviť pripomínať. Číňania, ktorých po Sovietoch v druhej svetovej vojne zomrelo najviac, majú právo byť urazení.

Pritom keby Európa uvažovala podľa základných pravidiel reálpolitiky, mala by k Číne pristupovať ako k prirodzenému partnerovi. Jednak lebo je to najväčšia ekonomika, ale aj preto, že bezpečnostne nás veľmi trápiť nemusí.