V stredu ráno spustil v americkom meste Minneapolis Robin Westman streľbu na deti z katolíckej školy zhromaždené na omši. Dve deti zabil a ďalších 17 ľudí, z toho troch dospelých, zranil. Útočník po streľbe spáchal samovraždu. Pôvodne sa volal Robert a identifikoval sa ako trans žena.

A práve tento fakt znova pripomína otázku spojenia násilia a transgenderového hnutia. 

Na sociálnych sieťach koluje páchateľov list na rozlúčku a video, ktoré zverejnil krátko pred útokom na platforme Youtube. Z nich je evidentné, že muž mal psychické problémy (s pohlavnou identitou, depresie, samovražedné sklony), a že bol inšpirovaný inými masovými strelcami, ktorých mená mal napísané na zásobníkoch. Spoločne s ďalšími heslami, ktoré boli často protiizraelské či protikresťanské. Vyzýval tiež na ďalšie streľby a na zabitie Donalda Trumpa. 

Do svojho denníka či akéhosi poznámkového bloku niekedy písal cyrilikou. Mal na ňom nálepku s názvom „Defend Equality“ (bráňte rovnosť) s obrázkom samopalu pred LGBT vlajkou, čo je častý symbol spájajúci transgenderové hnutie s násilím. Na záberoch taktiež vidno, že v izbe mal terč v tvare človeka, ktorý mal na mieste hlavy obrázok Ježiša. V jeho zápisníku bolo aj viacero okultných kresieb, symbolov a hesiel. 

Z toho všetkého sa dá usúdiť, že strelca viedlo k spáchaniu jeho činu viacero motívov. Jedným z hlavných je určite inšpirácia inými masovými strelcami v kombinácii s psychickými problémami. FBI pri motívoch hovorí aj o nenávisti ku katolíkom. 

Existujú dobré dôvody spochybňovať prepojenie transagendy s masovými streľbami.  

V texte, ktorý som k danej problematike písal po podobnom prípade v roku 2023 v Nashville, som uviedol, že vieme len o štyroch prípadoch, keď boli masovými strelcami ľudia z trans prostredia. Odvtedy pribudol len tento a jeden vo Veľkej Británii. Tam našťastie polícia zasiahla ešte pred streľbou. To znamená, že v drvivej väčšine prípadov útočia ľudia, ktorí nemajú pochybnosti o svojej rodovej identite. 

Zároveň však treba poukázať na fakt, že osoby, ktoré sa identifikujú ako trans a majú viac ako 13 rokov, tvoria len 0,6 percenta obyvateľov USA. Znamená to, že títo ľudia páchajú podobné streľby vo vyššej miere ako zvyšok populácie.

V súvislosti s týmto prípadom prišiel zo zaujímavým zistením americký novinár Andy Ngo, ktorý tvrdí, že v zápisníku vraj strelec ľutoval svoju zmenu pohlavia. „Mám dosť svojich vlasov, chcem si ich ostrihať! Nechávam si ich len preto, že je to v podstate moja posledná šaráda transrodovej identity. Už ma nebaví byť trans, želám si, aby som si nikdy nevymýval mozog. Teraz si nemôžem ostrihať vlasy, pretože by to bola trápna porážka a mohla by to byť znepokojujúca zmena charakteru, pre ktorú by ma mohli nahlásiť,“ píše údajne strelec v zápisníku.

Z výpovedí detrans osôb, teda ľudí, ktorí si zmenili pohlavie a potom sa vrátili k svojmu biologickému pohlaviu, pritom vieme, že obdobie, keď si človek uvedomí, že zmena pohlavia bola chyba, je jedno z najťažších. Práve v tomto období majú mnohí z nich ťažké duševné stavy, ktoré nezriedka sprevádzajú aj pokusy o samovraždy. O túžbe vziať si život pritom viackrát písal vo svojom liste na rozlúčku aj strelec.

Viacerí odborníci tiež poukazujú na to, že k zhoršeniu psychického stavu môže dôjsť aj v dôsledku vedľajších účinkov užívania hormónov opačného pohlavia. To je obzvlášť nebezpečné práve pri ľuďoch trpiacich problémami s rodovou identitou, pretože táto diagnóza je zas často spojená aj s ďalšími psychickými chorobami.

Pripomína to aj Miranda Devine z New York Post. Devine píše, že nevieme, aké lieky Westman užíval, ale je známym faktom, že „duševná choroba v kombinácii s hormonálnou liečbou a antidepresívami je receptom na zúrivosť“.

Ďalšiu spojitosť medzi násilím a transgenderovou otázkou ukazuje aj takzvaný prípad Zizians. V ňom síce nejde o masovú streľbu, ale o vraždy, ktoré vykonali osoby hlásiace sa k trans identite.

Prípad sa dostal do médií na jar toho roku. Išlo v ňom o šesť vrážd, ktoré mala na svedomí anarchisticko-vegánska skupina s názvom „Zizians“. Názov skupiny je odvodený od jej zakladateľa Jacka „Ziz“ LaSotu. Tvorili ju väčšinou mladí, nadpriemerne inteligentní muži, často experti na matematiku a programovanie, ktorí sa zároveň prehlásili za ženy. 

Najbrutálnejšou vraždou bola tá, pri ktorej podrezali hrdlo Curtisovi Lindovi, staršiemu mužovi, ktorý im predtým poskytol pozemok na bývanie. Linda pritom zabili až na druhý pokus. Ten prvý prežil, aj keď utŕžil 57 bodných rán a prišiel o oko.